Vlak „Lustig“ v Martine

S hlavným cieľom a podrobnosťami ohľadom jeho okružnej jazdy po najmenej troch krajinách strednej Európy sa mohol čitateľ internetového magazínu VLAKY.NET oboznámiť vďaka tu zverejnenej aktualite. Pripomeňme, že hlavným cieľom projektu divadelného vlaku nie je len priviezť na železničné stanice kúsok kultúry. Hlavná myšlienka celého projektu spočíva na živej forme pripomienky holokaustu, čiernej kapitoly moderných európskych dejín. Tento rok si pripomíname 70 rokov od skončenia druhej svetovej vojny, no aj napriek odstupu času dokáže obzretie sa za našou minulosťou ešte aj dnes vyvolať zimomriavky. Obzvlášť sa hĺbka tejto tragédie vyjavuje na príbehoch obyčajných ľudí, jednotlivcov, ktorých bezcitne, plánovite a s neobyčajnou výkonnosťou zošrotovala nacistická vojenská mašinéria celé nekonečné zástupy.

Príbehom hŕstky židov je aj predstavovaná inscenácia Modlitba pre Katarínu Horovitzovú. Toto približne 100 minút trvajúce predstavenie svojím dejom dobre zapadá do železničného prostredia, do ruchu železničných staníc a ich bežnej dennej prevádzky. Veď aj počas vojny bolo bežným obrazom, že kdesi na odstavnej koľaji aj niekoľko dní stál rad Z-tiek, dobytčákov natlačených židmi transportovanými do koncentračných táborov. A napravo aj naľavo od tejto strašidelnej súpravy bežal život vo svojich, vojnou síce ovplyvnených, no napriek tomu ako-tak bežných koľajach. Ľudia dochádzali za prácou, žiaci do školy, starší možno aj za svojimi láskami… V súpravách transportov sa však odohrávali celkom iné obrazy, obrazy hrôzy a nekončiacej neistoty.

Vlak „Lustig“ v Martine © Kamil Korecz

V Inscenácii Modlitba pre Katarínu Horovitzovú podľa rovnomennej novely Arnošta Lustiga sledujeme príbeh piatich zámožných židovských podnikateľov, amerických občanov. Po zadržaní na území Ríše plánuje Hitlerovské Nemecko ich výmenu za zajatých vysokých dôstojníkov Wehrmachtu. Postupne sa odvíja príbeh doslovného vykupovania vlastnej slobody pätice mužov, ktorá môže byť bez relevantnej záruky neistou investíciou. Po náhodnom incidente, kedy sú svedkami utrpenia neznámej mladej židovky rozhodne sa jeden z mužov, sám už v pokročilom veku no bez vlastných detí, požiadať veliaceho dôstojníka o vykúpenie aj tohto mladého dievčaťa. Tu sa rozohrá séria udalostí sprevádzajúcich skupinku na ceste za ich neistou slobodou. Pomaly uhasínajúca iskierka nádeje dáva tušiť tragickému záveru celej inscenácie, žiaľ šťastné konce nemávali ani tie reálne osudy reálnych ľudí na ich reálnej ceste za vyhladením.

Ak mi bude dovolené ohodnotiť tento divadelný počin, nebudem mať dôvod byť kritický. Zaujímavou formou v netradičnom formáte vyrozprávaný príbeh má čo povedať, aj keď dejová línia je z pochopiteľných dôvodov vopred ľahko identifikovateľná a predvídateľná. Určitým nedostatkom môže byť prakticky chýbajúci rozmer analýzy psychológie jednotlivých postáv, kde si mnohé motívy ich konania musí divák domýšľať sám. Ťažko uveriteľnou je aj priestorová línia deja, keďže zadržaná skupina sa z polovice cesty dlhej tisíce kilometrov vracia naspäť do tábora kvôli byrokratickému úkonu.

Inscenácia „Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou“ © Kamil Korecz

Druhá cesta, hoci dosiahne pôvodného cieľa, opäť nekončí úspechom a je nasledovaná opätovaným návratom. Podobných záležitostí by sa dalo nájsť viacero, no napriek tomu som toho názoru, že nosná myšlienka bola divákovi dostatočne jasne odovzdaná. Upravením niektorých vedľajších dejových prvkov a, podľa môjho názoru, nekonzistentného záveru by toto predstavenie s prehľadom dosiahlo plnohodnotných divadelných kvalít. Avšak najlepšie urobíte, ak si nájdete čas, predstavenie osobne navštívite v tej svojej stanici a konečný obrázok nie len o tomto projekte, ale aj o čiernych udalostiach predstavovaných, si nenecháte nadiktovať, ale vytvoríte si ho sami, vlastnými silami.

Odkazy:

1. Vlak Lustig - oficiálne stránky projektu
2. Arnošt Lustig – Wikipedie
3. Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou – Wikipedie
4. Festival Devět bran – Wikipedie
5. zdroje uvedené pod odkazmi v texte