Trochu koľají z Odesy

Dorazili sme tam v nedeľu večer za drobného dažďa, ktorý predznamenal takmer celý náš pobyt v tomto meste. Na druhý deň ráno však svietilo slnko, a tak začiatok prehliadky mesta na známych Potemkinových schodoch zanechal v našich mysliach celkom príjemné spomienky. Povedľa schodov vedie (zrejme pre lenivých japonských turistov?) „funikular“ alebo po našom pozemná lanovka. Jej služby sme nevyužili, jednak preto, že tých schodov nie je zase tak veľa (presne 192), jednak preto, že nie sme Japonci a tiež preto, že cena bola aj na ukrajinské pomery premrštená.

„Funikular“ pri Potemkinových schodoch © Marek L.Guspan

Radšej sme sledovali posunovacie manévre čmeliakov v prístave. Počasie sa však postupne zhoršovalo. Počas pobytu na miestnej pláži (samozrejme sme boli patrične poobliekaní) už bolo zamračené a navečer, našťastie už po prehliadke hlavnej odeskej stanice, sa opäť spustil drobný ale intenzívny dážď. Za jeden deň sa toho v meste ako Odesa veľa stihnúť nedá, ale aj tak sme si ja a Dušan ako jeden z bodov, ktoré chceme navštíviť, vybrali aj železničnú stanicu. Z pláže sme sa preto najkratšou cestou vybrali na „vokzal“.

Budova stanice Odesa hlavná © Marek L.Guspan

Cestou sme zaznamenali opustené koľaje (vlečka?, električka?), aj nejakú tú mestskú dopravu, ktorá nám už druhý krát v krátkom čase pripomenula, kde sme sa narodili. Československé čmeliaky a električky brázdia koľaje celého sveta. Ponad stanicu v Odese vedie lávka pre peších, odkiaľ je možné pohodlne fotografovať dianie na koľajniciach. Veľký ruch tam ale nebol, preto sme sa o chvíľu presunuli priamo na stanicu. K odchodu sa chystali rýchliky do Minsku a Záporožia, na kusej koľaji stála odstavená súprava rýchlika do Kišineva (čo nám pripomenulo, kde sme boli pred dvomi dňami), dorazila aj prímestská „električka“.

„Električka“ Ros tvorená desaťvozňovou jednotkou ER9T © Marek L.Guspan

Jej dĺžka musí prekvapiť, každého, kto pozná naše trojvozňové pušpuly a Jánošíkov. 10 vozňov nemajú u nás ani poniektoré rýchliky... Krátky rozhovor s ukrajinskými vojakmi, ktorý si mysleli, že ich fotografujeme, prebehol v priateľskej atmosfére a fotografie vlakov v mojom fotoaparáte im vôbec nevadili. Ani to, že sme z EÚ (Odesa je „ruské“ ukrajinské mesto). Potom už naše telá potrebovali dobiť baterky, tak sme koľaje opustili. Prehliadku mesta sme ale v podvečer ukončili opäť na schodoch a na priľahlom obrovitánskom móle s „Morskym vokzalom“, kde sme videli, že prístav nikdy nespí a čmeliaky ani v daždi neprestávajú pracovať.

„Čmeliakom“ dážď nevadí © Marek L.Guspan

Odesa to však nie je iba navštívená hlavná stanica a schody a jeden deň v tomto meste je žalostne málo na jeho spoznanie. Preto sa koncom augusta chystáme do Odesy opäť. Tentoraz vlakom a na dlhšiu dobu. Tí, ktorých zaujímajú aj ostatné naše zážitky z veľkonočnej cesty, si môžu viacej prečítať a pozrieť kdesi inde, a to zatiaľ v dvoch častiach: Expedícia Moldavia - Podnestersko - Ukrajina 2015: časť 1. – Moldavsko a Expedícia Moldavia - Podnestersko - Ukrajina 2015: časť 2. – Podnestersko. Ďalšie sa pripravujú a budú na rovnakom webe. O železniciach či inej dráhovej doprave to ale nie je.

Úvodná snímka: „Čmeliak“ posunuje v prístave Odesa © Dušan Ščepka