Ako sme oživili mŕtvu stanicu

Celé to začalo pred troma rokmi, presnejšie v nedeľu 24. júna 2012, keď bol v rámci známeho podujatia Rendez vypravený mimoriadny vlak z Bratislavy do Šale a ďalej na nededskú lokálku. Pôvodne sa plánovalo, žeby zašiel až do Nededu, ibaže svoju jazdu musel ukončiť už vo Vlčanoch. Nebol som sám, kto sa vtedy zamyslene díval po zahrdzavenej koľaji smerom ku konečnej stanici a v duchu sa pýtal, či toto je definitívny koniec. Konečná stanica bola tak blízko - a zároveň tak ďaleko.

751.033 ide obiehať súpravu mimoriadneho vlaku vo Vlčanoch, pretože cestu ďalej má "zarúbanú". (24.6.2012)

Pohľad z priecestia vo Vlčanoch na opačnú stranu v ten istý deň. Vtedy sme netušili, či tadiaľ ešte niekedy pôjde vlak.

Priznám sa, mal som nededskú lokálku rád. V rovinatom kraji úrodných polí mala svoje osobité čaro, aké už koncové trate skrátka mávajú. Ibaže rok 2003 bol ku nim nepriateľský, s úmyslom zniesť ich zo sveta. Nepodarilo sa mu to u všetkých a hneď, ale čo mu nevyšlo vtedy, dokonával neskôr, postupne. Niektoré lokálky totiž ešte vstali z popola, medzi nimi aj tá nededská, a hoci stále mala zdravú kondíciu, preriedené spoje ju nedokázali vrátiť do pozície, v akej stála pred rokom 2003. A keď potom došlo na škrtanie vlakových kilometrov, stali sa lokálky ich vďačným zdrojom.

Úplné zastavenie dopravy na trati s číslom 134, na ktorej sa od pondelka do piatku dva páry spojov iba hrali na pravidelnú prevádzku, bolo vtedy otázkou času. Aj napriek tomu ale skončila dosť náhle, takže viacerí sa s ňou nestihli ani poriadne rozlúčiť. Prečo? V GVD, ktorý mal platiť od decembra 2010, sa ešte počítalo s ranným párom vlakov, no krátko pred začiatkom platnosti vyšlo rozhodnutie, že sa naň motorový vozeň z Nových Zámkov nevyplatí navážať a bude preto nahradený autobusom.

Stanica Neded v auguste 2012.

Podobne nečakane skončila aj možnosť vypraviť do Nededu mimoriadny vlak. Koncový úsek Vlčany - Neded totiž nemal význam už ani pre nákladnú dopravu a prejavilo sa to na jeho stave. Takže kým na iných lokálkach, kde osobné vlaky nepremávajú aj omnoho dlhšie, máme dodnes z času na čas možnosť cestovať (napríklad do Topoľčianok, hoci osobná doprava je tam zrušená už niekoľko desaťročí), Nededu stačil rok a pol na to, aby dostal stop a stanička sa premenila na spiace kráľovstvo Šípovej Ruženky.

Nerobil som si ilúzie, ale veril som v možnosť zmeniť tento stav, nakoľko od zastavenia dopravy neuplynul príliš dlhý čas. Po prvom podrobnom prieskume v auguste 2012 však boli plány odložené na neurčito, pretože sa tento oriešok ukázal pomerne tvrdý, v porovnaní s jazdami, pri ktorých, takpovediac, stačí len objednať trasu a ide sa.

Len rok a pol od zastavenia dopravy si už príroda robila nárok na všetko, čo zostalo bez pravidelnej údržby.

Po dlhodobom trende zastavovania dopravy a rušenia tratí sa myšlienka, žeby sa po rokoch podarilo spraviť opačný krok, a to oživiť už mŕtvy úsek, zdala príliš bláznivá. Ale nešlo ju pustiť z hlavy. Druhý prieskum v júni 2015 nepriniesol veľké prekvapenia. Iba čo sa ukázali ďalšie chýbajúce časti železničného zvršku. Úspech sa na pohľad zdal nemožný. Nebudem do detailu rozoberať, čo všetko obnášali nasledujúce náročné dva mesiace. Hľadali sa rôzne alternatívy, ale čo je najdôležitejšie - našli sa ľudia, ktorí boli ochotní pre dobrú vec spraviť viac a mali sme spoločný jasný cieľ. Hlavné je, že sa ho podarilo naplniť v nedeľu 30. augusta 2015.

Náš motorový vozeň M 262.004, alias Fontána, štartoval zo Zvolena o 7.10 h, prakticky na odhlášku za rýchlikom R 830 Tajov. V Hronskom Beňadiku vykrižoval s opačným Tajovom, idúcim z Bratislavy, aby hneď v ďalšej stanici Kozárovce pribral na svoju palubu niekoľko cestujúcich, ktorí pricestovali práve od Bratislavy. Potom sa už odklonil od každodenných trás vlakov a vydal sa v ústrety Zlatým Moravciam po trati, ktorá je tiež bez osobnej dopravy, ale našťastie ju občasná nákladná doprava a jej charakter (ako možnosť odklonovej trasy) ešte držia nad vodou.

Ďalší priebeh akcie nech v krátkosti priblížia nasledujúce fotografie s popismi.

Prvá fotozastávka sa konala pri Volkovciach, na sympatickom mieste, na ktorom si naša Fontána podobne zapózovala aj pred rokom. (snímka: veterany.eu)

Výstup cestujúcich na bezpečnom mieste, posun s motorovým vozňom tak, aby vhodne padol do záberu, sa potom opakoval aj medzi Zlatými Moravcami a Úľanmi, konkrétne pri južnom vchodovom návestidle žst. Maňa. Mechanickom samozrejme, takže spoločne vytvorili romantické zátišie. (snímka: veterany.eu)

V Šali, do ktorej sme dorazili s párminútovým meškaním, nasledovala úvrať.

Prevzatie písomných rozkazov a porada výpravcu s rušňovodičom pred jazdou na lokálku Šaľa - Neded, ktorá funguje v režime zjednodušeného riadenia dopravy.

Ešte necháme prejsť EuroCity 273 Csárdás (s prototypovou Gorilkou 350.001 na čele) a potom už hurá, smer Diakovce, Tešedíkovo, Žihárec, Vlčany - a Neded!

Cestou zastavujeme na prvej fotozastávke - v Tešedíkove, odkiaľ pochádza pripojená fotografia, a tiež vo Vlčanoch. Ako vzácne príležitosti pre fotografov, spraviť si zopár obrázkov na pamiatku.

Veru, málokedy sa naskytne príležitosť vidieť prenosné výmenové zámky priamo v akcii. V Nedede boli našou záchranou, pretože bez nich by sa jazda vlaku nekonala.

A tu už konečne prichádza - prvý vlak od roku 2010 - do stanice Neded! To, čo sa ešte v júni zdalo nemožné, premenilo sa na skutočnosť.

Obec Neded nám pripravila privítanie v podobe prístrešku a jednoduchého občerstvenia, ktorého zásoby na mieste doplnili aj organizátori VLAKY.NET. Dúfame, že k spokojnosti všetkých cestujúcich. Občerstvenie bolo síce skromnejšie, ale veríme, že dobré.

Nebolo by fér nechať si Fontánu v Nedede len pre "seba" a nepodeliť sa o možnosť cestovať aj s miestnymi. Krátka jazda Neded - Vlčany a späť priniesla radosť deťom a dospelým vrátila pekné spomienky, keď po dlhých rokoch uvideli na "svojej" staničke vlak a mohli sa ním dokonca previezť. Na snímke je pohľad zo stanovišťa na dopravňu Vlčany, do ktorej kyvadlový spoj práve vchádza.

Osemminútový pobyt vo Vlčanoch a vláčik sa vydá na cestu späť do Nededu.

Krátka prestávka v Nedede sa dala využiť aj na obhliadku chátrajúcej staničnej budovy. Hoci sa v uplynulých rokoch začala meniť na ruinu, predsa len má nádej na lepšiu budúcnosť.

Zastávky v Žihárci a v Diakovciach, a potom sa už ponáhľať do Šale, k rýchliku R 813 Sitno z Bratislavy do Zvolena a Košíc.

Milým prekvapením v Šali bolo vyhlasovanie príchodov a odchodov mimoriadnych vlakov, ako aj ich zaradenie na svetelnú tabuľu. (snímka: veterany.eu)

Druhý spoj na ceste zo Šale do Nededu, zachytený medzi Žihárcom a Žihárcom zastávkou.

Pred odchodom posledného vlaku z Nededu do Šale. Nadišiel čas rozlúčiť sa so stanicou, spraviť posledné zábery a venovať jej ešte jeden letmý pohľad. Lebo po našom odchode opäť zaspí hlbokým spánkom. A potom? Ktohovie...

Spomínaný posledný spoj prechodí Tešedíkovom.

V Šali sme o 14.40 h opäť urobili priamy prípoj k rýchliku do Zvolena a po jeho odchode nadišiel čas odchodu aj pre našu Fontánu. Ona už iba do Bratislavy, kým naši cestujúci aj ďalej, do svojich domovov na všetky svetové strany. Dúfame, že spokojní a plní dojmov z nie celkom obyčajnej jazdy.

Priamo na akcii alebo po nej často padali otázky, čo bude ďalej s traťou, a najmä s jej koncovým úsekom. Bohužiaľ, to dnes nevie povedať asi nikto. Nádej však svitá zatiaľ aspoň pre staničnú budovu, hoci jej aktuálny stav, ako sme sa mohli sami presvedčiť, je momentálne dosť zlý. Existujú však plány na jej opravu do pôvodného stavu a pozorné oko si môže aj na priložených fotografiách všimnúť jeden drobný, ale podstatný detail - že na streche budovy už prebehli drobné práce.

Nemožno skončiť rozprávanie o tejto vydarenej akcii inak, než poďakovaním. O to úprimnejším, že jej príprava nebola vôbec jednoduchá a skrývala mnohé úskalia, na ktorých mohla kedykoľvek stroskotať. Ďakujeme v prvom rade Železniciam Slovenskej republiky, všetkým ľuďom, ktorí ochotne priložili ruku k dielu a pomohli organizačne, ako aj partii našich kolegov od Fontány, starajúcich sa vzorne nielen o historické vozidlo, ale aj o cestujúcich počas celej akcie. Bez nich by to jednoducho nešlo. Nuž a napokon vám všetkým, ktorí ste našu akciu podporili svojou účasťou, alebo nám aspoň fandíte a držíte palce v našom snažení.

Neoznačené snímky autor.