Amtrak, Streetcar, Cable Car, Muni Metro, MAX a spol. - 1. časť

10.9.2015 8:00 Juraj Földes

Amerika ma lákala napriek oficiálnej propagande už v mladých rokoch. Šanca dostať sa ako turista do Spojených štátov bola v bývalom normalizačnom Československu len teoretická. Monopolný Čedok síce ponúkal vo svojom katalógu poznávací zájazd za asi 50 tisíc korún, ale za toľko peňazí to vtedy zostávalo v čisto teoretickej rovine.

V priebehu neskorších rokov sa nám počas dovoleniek podarilo navštíviť väčšinu európskych krajín, ale na skok cez Atlantik sme sa odhodlali až teraz, v roku 2015, po telefonáte s neterou, vydatou v Kalifornii. Chceli sme spoznať viacej miest, preto sme si zvolili alternatívu cesty autom po západnom pobreží USA a spiatočný let domov z Portlandu v Oregone.

Po niekoľkomesačnej technicko- administratívnej príprave sme 18.júna konečne leteli nad Grónskom, kde sme uvideli z výšky 11- 12 km napred ľadovce, potom aj holé skaly. Nasledoval pohľad na more pri Kanade, na Las Vegas a pred pristátím na medzinárodnom letisku V Los Angeles (LA) nekonečné predmestia, široké diaľnice a rýchlostné cesty.

18.6.2015 - Trasa nášho letu vo výške 11km v Airbuse nízkonákladovky Airberlin © Juraj Földes

Neter býva v Dana Point, blízko pobrežia. Je to v prípade plynulej premávky asi na hodinu cesty autom z LA. S doprovodom sme sa tu pohybovali ešte ďalšie 3 dni. Pekné boli pobrežné mestá- Beach Citys, vytvárajúce skoro súvislé osídlenie pobrežia.

V prvú sobotu pobytu sme boli s neterou v San Diegu- veľkomeste blízko mexických hraníc, tiež zhruba na hodinu cesty od nich. V súbehu s pobrežnou diaľnicou vedie jednokoľajná, neelektrifikovaná trať z LA do San Diega, po ktorej v súčasnosti denne premáva 12 párov vlakov spoločnosti Amtrak. Výrazne ich ale prevažujú osobné autá, počet pruhov na diaľnici v jednom smere je 4 až 8. Autobusy sme mimo miest veľmi nevideli. Vzhľadom na začínajúce dovolenky častejšie to boli veľké obytné vozidlá ťahajúce za sebou na tyčovej konštrukcii menšie osobné auto.

20.6.2015 - San Diego, CA- pohľad z mosta Coronado na prístav © Juraj Földes

V Balboa Parku v San Diegu som mal možnosť pozrieť si Múzeum modelových železníc, zamerané na USA a špecificky na juhozápad. Okrem niekoľkých vitrín s modelmi veľkosti od Z až po G prevažovali krajinky s rozchodom koľají N- 9 až O-32 mm. Ako sme neskôr mali možnosť porovnania našich obrázkov so skutočnosťou, realisticky vystihovali ráz krajiny. Väčšina exponátov bola aspoň čiastočne v prevádzke a pokiaľ som si to všimol, v spojení s počítačmi. Tie väčšie mierky (1:45) boli zamerané skôr na malých návštevníkov s intenzívnou (a rýchlou) premávkou viacerých súprav, inde (1:87, 1:160) bolo možno vidieť aj veľmi dlhé nákladné súpravy s 3 lokomotívami, pohybujúce sa odfukujúc realistickou slimačou rýchlosťou.

20.6.2015 - San Diego, CA- Model Rairoad Museum © Juraj Földes

Najmä deťom je určená malá vonkajšia záhradka s pestrou výsadbou a automaticky premávajúcimi modelmi historických električiek, nazývaných tu Streetcars. Vnútri ma zaujala dokumentácia z časti ešte rozostavanej krajinky Tehachapi Pass (HO) s výkresmi celého projektu a aj modelom modelu.

20.6.2015 - San Diego, CA- Model Rairoad Museum © Juraj Földes

V nedeľu poobede sme boli v neďalekom San Clemente s výrazne španielskym charakterom, peknou piesočnou plážou a dlhým mólom. Surfery vychutnávali veľké vlny, kúpajúcich sme pri móle videli menej. Zrazu bolo počuť opakované trúbenie – po jednokoľajnej neelektrifikovanej trati (normálneho rozchodu) sa popri pláži prehnal večerný Pracific Surfliner spoločnosti Amtrak smerujúci od LA na juh. Po prechádzke sme v centre mestečka na kopci ochutnali mexické špeciality a ešte sme sa pripravovali na dlhšiu etapu do Las Vegas.

21.6.2015 - San Clemente, CA- Amtrak- Pacific Surfliner #784 do San Diega prechádza © Juraj Földes

V pondelok sme si podľa viacerých doporučení prenajali malé auto a už len vo dvojici sme sa vybrali smerom na Grand Canyon. Na mojavskej púšti sme zažili teplotu 112 Farenheitov (asi 44,4 Celzia) - v aute bez klímy by sme prežívali len ťažko. V miliónovom Las Vegase bolo aj v noci okolo 30-ky. Bývali sme pod pyramídou - v hoteli Luxor- začiatok týždňa je vždy lacnejší. Po ubytovaní sa sme ešte stihli v hoteli Mirage výborné predstavenie Cirque du Soleil „Love“ s hudbou od Beatles. Po skončení sme sa ešte poobzerali po najbližšom okolí, kde napriek pondelku bolo všade plno ľudí. K svetlám a množstvu reklamy pribudlo aj ohnivé show pred hotelom, medzi fontánami,
Centrum mesta predstavuje najmä hlavná, asi 10 km dlhá ulica- Strip, s hustou autobusovou dopravou. My sme využívali linku „Deuce“, ktorá premáva po Stripe s klimatizovanými poschodovými autobusmi- na túto sa nám oplatilo kúpiť celodenný lístok.

23.6.2015 - Las Vegas, NV- automatizovaná súprava pri hoteli Luxor © Juraj Földes

Osobné vlaky do Las Vegas nepremávajú, turistickou atrakciou sú tri nadzemné dráhy. Previezli sme sa tou najstaršou z nich, ktorá premávala na trati dlhej asi 1 km zdarma aj popri našom hoteli. Premávka je automatizovaná, bez viditeľného dozoru - je to konštrukčne pozemná lanovka, vedená nadzemne. Má význam snáď iba pre návštevníkov kasín, výstav a rôznych show- patrí do jarmočného koloritu tohoto zvláštneho mesta- púštnej oázy.

Po ďalšom, už kratšom úseku cesty z Las Vegas púšťou sme v stredu pristáli v lese pri Grand Canyon- North Rim, odtiaľ sú zábery pred západom slnka. Ubytovanie sme tu mali zabezpečené v maličkom starom zrube (Cabin) so zavedenou vodou a elektrinou.

24.6.2015- Grand Canyon, NV- North Rim- vyhliadka na kaňón rieky Colorado © Juraj Földes

Na druhý deň sme prešli ponad rieku Colorado na South Rim, ktoré je tiež veľmi pekné a rozsiahlejšie ako sever, ale už viac frekventované turistami. V Grand Canyon Village sme natrafili aj na železničnú stanicu bez života, len s dvomi odstavenými nákladnými vagónmi. Ďalej sme sa viezli pozdĺž železničnej trate do westernového mestečka Williams na legendárnej Route 66. Tu sme ako prvé zbadali pri ceste ďalšie vagóny- pamätníky a o kúsok ďalej na stanici odstavenú parnú lokomotívu a osobné vozne. Na informačnej tabuli sme sa dočítali, že vlak premáva od roku 1989, ale iba v zime. Pravidelná osobná preprava na železnici Santa Fe & Grand Canyon Railroad fungovala pôvodne od r. 1901 do 1968, s útlmom do r. 1974. Vysvetlením prevádzky len v zime môžu byť tunajšie horúce suché letá. Pri ceste sme opakovane vídavali varovania pred extrémne vysokým nebezpečím požiarov.

25.6.2015- Williams, AZ- lokomotíva #539 Grand Canyon Railways čaká na zimu © Juraj Földes

V trase niekdajšej 66-ky sme pokračovali späť na západ, tá už nie je ani všade prejazdná, prakticky to znamenalo ísť po diaľnici- US 40-ke. Videli sme premávať po paralelnej dvojkoľajnej trati viaceré siahodlhé nákladné vlaky s 3- 5 dízlovými lokomotívami a odhadom do 150 vagónmi ale len jeden svižne uháňajúci osobný vlak. Niekedy to boli 3 lokomotívy v čele nákladnej súpravy a ďalšie dve uprostred vlaku. Pri vyššom prejazdnom profile sa bežne nakladajú 2 kontajnery na seba a spolu s nákladnými návesmi tvoria najčastejšie viditeľnú formu prepravy tovarov. Na tunajších diaľniciach (v Kalifornii, kadiaľ sme my išli) neboli, resp. nefungovali odpočívadlá, takže zastaviť sa dalo len pri výjazdoch, kde sú niekde aj čerpacie stanice, aj preto mám tak málo záberov z tohto úseku.

Po prenocovaní v Moteli 6 v meste Kingsman nás ešte čakal posledný úsek mojavskej púšte. Názov Motel 6 vraj vznikol v časoch, keď stálo prenocovanie 6 dolárov, teraz je to už za izbu v priemere bližšie k desaťnásobku šiestich. Na druhý deň sme si ako prvú zastávku vyhliadli Ludlow na Route 66 vyznačený aj na prehľadnej mape 1: 4 000 000. Na naše prekvapenie sme tu našli už len kaviarničku, bistro a niekoľko opustených budov. Po výdatnej desiatej v bistre sme pokračovali do piatkovej popoludňajšej špičky v aglomerácii okolo LA.

Víkend patril oddychu pri pobreží. Na nedeľný obed sme sa zaviezli do San Juan Capistrano, kde bola španielska misia založená v r. 1776. Hlavná ulica, aj múzejný kláštor stále nesú stopy zakladateľov. Stanica slúži ako dôležitý prestupný bod na miestne autobusy a sú tu samozrejme aj veľké garáže P+R. Okrem Amtraku ju obsluhuje aj miestny Metrolink. Na tejto (oranžovej) trati premávajú jej vlaky po Carlsbad na pobreží.

V pondelok sme definitívne vyrazili z Dana Pointu na sever. V Los Angeles sme zašli do centra pozrieť koncertnú halu Walta Disneyho od architekta Richarda Gehryho a v neďalekom Malibu navštívili vilu Paula Gettyho so vzácnou zbierkou antických nálezov. Vstupné sa vo vile neplatí, len 15 USD za parkovanie. Poobede sme pristáli v St. Barbore, v etapovom cieli smerom na San Francisco, o ktorom bude reč v pokračovaní.

Trasa našej cesty- zákres do open mapy