Amtrak, Streetcar, Cable Car, Muni Metro, MAX a spol. - 2. časť

Auto sme naštartovali až pri odjazde do Yosemitského národného parku.  

Pri neďalekej točni pozemnej lanovky - Cable Car na konci Powell Street bola tabuľa s upozornením na čas čakania v dĺžke asi jednej hodiny. Ochotný zamestnanec dopravného podniku- Muni po otázke, kam to máme namierené, nás poslal na spoločnú zastávku električky auto- a trolejbusov s tým, že na čísla nemusíme hladieť, jednoducho sa máme odviezť Streetcarom.

Po Market Street vedie jediná zachovalá linka pôvodných, historických električiek „F“, kým v prvej podzemnej úrovni premávajú linky modernej rýchlej električky LRV (Light Rail Vehicles). Rozchod električiek je normálny, rozdiel je len v úrovni nástupnej hrany. V druhej podzemnej úrovni premávajú prímestské vlaky „BART“ so samostatnou tarifou- na širokom rozchode. Naprostá väčšina historických električiek je variantom amerických PCC z konca 40. a zo začiatku 50. rokov 20. storočia.

1.7.2015- San Francisco- Market Street- Streetcar PCC #1040 na jedinej historickej linke F

Odviezli sme sa riadne plnou, jednosmernou PCC-čkou po nábreží- Embarcaredo k mólu 39, hemžiaceho celý deň turistami a po chvíli sme prešli ku konečnej Cable Car v parku pod Hyde Street, pri mori. Aj tu sa stálo okolo točne poctivo v rade a zhruba každých 10 minút odišlo okolo 30 šťastlivcov jedným vozňom. Napokon náš čas čakania pri točni dosiahol tu tiež hodinu.

Nad kontrolovaným vstupom je venovanie točne pani Friedel Klussman, ktorá stála v čele občianskeho hnutia za záchranu posledných liniek tohto dopravného prostriedku po 2.svetovej vojne, keď tento „nemoderný“ prostriedok, zavedený v San Franciscu v r. 1873 mal z ulíc zmiznúť. Na rozdiel od električiek má rozchod 1067 mm a jazdí maximálkou 15,3 km/h.

1.7.2015- San Francisco- Jednosmerný voz #9 otáčajú na konečnej Hyde Street zamestnanci ručne

Na 2 linkách končiacich v Powell, Mason a Hyde Street sú nasadzované jednosmerné vozy. V prednej otvorenej časti má pracovisko uprostred gripman, pripája a odpája kontakt na ťažné lano a brzdí. Sprievodca okrem kontroly a predaja lístkov, usmerňovania cestujúcich brzdí v prípade potreby tiež. My sme si našli miesto v krytej časti a mohli sme vychutnávať jazdu so stúpaním miestami až 21 % po Union Square. Za lístok sa u sprievodcu sa platilo 7 USD, naše trojdňové lístky ale platili tiež. Z Powell Street sme sa do motela odviezli autobusom linky 38 po Geary Street, ktorý tu premáva po bus- pruhu, zrejme ako náhrada za niekdajšiu električku.

1.7.2015- San Francisco- Powell/ O´Farell- Jednosmerný voz mieri cez kopec k Fisherman´s Wharf

Druhý deň pobytu - vo štvrtok sme sa zaviezli centrom na zastávku nostalgickej linky F Steuart Street. Pri zastávke je malé San Francisco Railway Museum, s voľným vstupom, zamerané na historické električky. Lákavá bola aj literatúra, kalendáre, DVD-čka, ale pomyslenie na batožiny a ich váhové limity, ktoré pri našej voľbe cesty boli prísnejšie, resp. nižšie pri spiatočnom lete, od kúpy odrádzali. Oproti múzeu je koľajový triangel a manipulačná slučka a tu bola šanca nafotiť niekoľké ďalšie historické exempláre.

Po pár záberoch v exteriéri sme sa vybrali, niekoľkými nevynútenými prestupmi , k mostu Golden Gate. Po ceste sme kvôli poruche na konci trolejbusovej linky 30 išli kus po parku nad pobrežím peši, vďaka tomu sme videli pod sebou renovované a funkčne prestavané kasárne- Fort Mason Centre, aj s ponechanými koľajami na dnešnom parkovisku. Autobus linky 28 potom nás už bez problémov doviezol k sanfranciskému predmostiu, ale celý Golden Gate (hornú časť) sme nielen v tento, inak slnečný deň pre hmlu a ani za celé tri dni v meste neuvideli.

2.7.2015- San Francisco- Golden Gate Bridge- za celé tri dni sme viac z pylóna nezahliadli

Naša ďalšia cesta viedla pre výpadky trolejbusov príliš pomaly do moderného, najnavštevovanejšieho, prírodopisného múzea- Academy of Sciences, kde sme museli ľutovať, že času bolo málo a na vnútorný skleník, pestré akvária a inovatívne kino premietajúce na celú kopulu kinosály dokument na tému Zem a jej ochrana, by bolo bývalo treba celý deň. Po piatej poobede- zvyčajný čas aj v iných múzeach- nás všetkých vypoklonkovali.

V piatok sme sa zaviezli do finančnej štvrti. Tu nás medzi najvyššími budovami mesta nás prekvapil v tieni vežiakov akoby zabudnutý vagón- pamätník, s nápisom Bechtel. Doma som si vygúglil, že sme asi chodili okolo hlavného sídla súkromného koncernu takéhoto mena, v minulosti spojeného so železničnými zákazkami.

3.7.2015- San Francisco- Downtown- pamätník v blízkosti Transbay Terminalu

Pri móle- Pieri 39 sme si počkali na midibus linky 39 na Telegraph Hill s rozhľadňou Coit Tower z r. 1933. Vystúpili sme z busu o kúsok nižšie, lebo osobné autá čakajúce na voľné miesto blokovali otočku. Vystáli sme obligátny rad, ale výhľad nás náležite odškodnil. Hore sme sa stretli so skupinkou Čechov, inak tu prevládali turisti hovoriaci po anglicky. Skoro nikde na radosť fotografov neboli žiadne mraky, len horná časť mosta Golden Gate ostávala zahalená hmlou.

3.7.2015- San Francisco- Pohľad z veže na Lombard Street- najstrmšiu, jednosmernú, ulicu v meste

Peši sme zišli z kopca za chvíľu dole, k trase Cable Car po Mason Street, odkiaľ sme sa s ňou odviezli k strojovni „Powerhouse“, spojenej s múzeom venovanej tejto funkčnej technickej pamiatke. Budova vrátane technickej infraštruktúry bola generálkovaná v rokoch 1982- 84. Po politickom rozhodnutí o zrušení systému v r. 1947 sa občianskej iniciatíve na čele s Friedel Klussmanovou podarilo zachrániť tri, dodnes funkčné linky slúžiace nielen turistom, ale aj občanom mesta. Vraj na ich zrušenie by bolo treba teraz dosiahnuť nepravdepodobnú dvojtretinovú väčšinu v miestnom plebiscite.

3.7.2015- San Francisco- Powerhouse- strojovňa a Cable Car Museum

Cestou z múzea sme sa odviezli pre nás posledným úsekom Cable Car po California Street. Táto linka je pôdorysne priama, čo sa o pozdlžnom profile povedať nedá. Tu môžu premávať iba obojsmerné vozy, na oboch koncoch je iba po jednej výhybke. Z Van Ness Ave nás tentokrát doviezol autobus na stanicu Caltrain- jedinú klasickú železničnú stanicu v centre mesta. Podľa číslovania tratí nebolo možné, pokiaľ je na ulici vrchné vedenie, dopredu vedieť či ide o linku trolejbusovú, alebo autobusovú. Tie trolejbusy, ktoré sme videli majú (čiastočne) český pôvod, plzenská Škodovka ich označuje ako Tr 14SF a Tr 15SF, podľa internetu pochádza časť technológie od fy. Kiepe a kompletizované boli v Amerike v r. 2001- 2004, firmou ETI. Oproti tým našim im zadné dvere chýbajú.

2.7.2015- San Francisco- Columbus St.- Trolejbus Tr 14SF, linka 30s. V pozadí Coit Tower s rozhľadňou

Caltrain obsluhuje územie na juh od mesta po San José, resp. niektoré až po Gilroy. Vlaky čakajúce na výkon pri nástupištiach boli vzhľadovo rovnaké, poschodové, na čele s mohutným dízlom. Prístup na nástupištiach bol blokovaný posuvnými dverami, zrejme sa sprístupňujú iba pred odchodom vlaku. Aj tu sme sa o tom presvedčili, ako to tvrdia knižní sprievodcovia, že v USA si ľudia dajú na obed často len žemľu, resp. bagetu- asi aj preto, že je to najčastejšia ponuka bufetov a reštaurácii s rýchlym občerstvením. Na východnej strane stanice je koľajový triangel- jedna linka moderných električiek tu pri stanici končí, druhá, „T“, z r. 2007 pokračuje po 3rd Street do Bayshore, rovnobežne s traťou Caltrainu.

3.7.2015- San Francisco- Caltrain Depot- 4th/ King Street- odstavený vlak

Električky sa v meste objavili v až v roku 1912 a ich sieť rozrastala až do r. 1928, vrátane dvoch tunelov pod kopcami na predmestiach. Práve vďaka vedeniu niektorých tratí aj mimo vozoviek prežilo všeobecnú éru rušenia koľají v mestách 5 električkových tratí ústiacich do Market Street, do čias realizácie tunela pre širokorozchodný systém BART, ktorej trate obsluhujú mestá okolo zátoky San Francisca.

3.7.2015- San Francisco- 4th/ King Street- Muni Metro #1487- AnsaldoBreda LRV na linke T

Pod touto ulicou sa vybudovali dve úrovne tunelov- vyššia pre Muni Metro, ktoré v rokoch 1980 až 1982 prevzalo obsluhu 5 tratí po klasických sólo PCC -čkach, a v novobudovanom úseku využívala vysoké nástupné hrany. Obojsmerné článkové vozidlá LRV dodal pre začiatok Boeing Vertol, ale dnes už pozostáva kompletná flotila Muni Metra z výrobkov (Ansaldo)Breda. Návrat PCC-čiek na povrch Market Street súvisí s úspešnou akciou „Historic Trolley Festival” v lete roku 1983, keď vznikla linka F.

3.7.2015- San Francisco- stanica Embarcaredo- hala. Na hlbšej úrovni premávajú súpravy BART

Na záver dňa sme chceli overiť informáciu o rekonštrukcii MOM- Múzea moderného umenia, ktorá sa ukázala pravdivou. Poprechádzali sme sa teda aspoň v parku s vodopádom- pamätníkom Martina Luthera Kinga, príjemnou oázou medzi horami betónu v Downtowne. Skonštatovali sme si, že tri dni na toto mesto vôbec nebolo veľa a po večeri sme sa išli chystať na ďalšiu cestu do Yosemitského národného parku.

Odchádzali sme v súlade s navigáciou cez Bay Bridge smerom na Oakland. Prvýkrát tu mala navigácia pre slabý signál problém v tieni betónovej džungle, kde ešte bolo hračkou trafiť podľa pamäti a smeroviek na most. Pri druhom výpadku poobede v roztrúsenej dedine, či skôr samotách Coulterville sme sa už neobišli bez vypytovania sa u ochotných domácich.

3.7.2015- San Francisco- Bay Bridge- od otvorenia tunela pre BART slúžia obidve úrovne autám

Na okraj Yosemitského národného parku sme sa vybrali 4.júla- v deň nezávislosti. Vopred zaplatené ubytovanie na dve noci medzi zrubmi a chatkami niekdajšej zlatokopeckej osady bolo prekvapivé- mali sme tu celú vilku pre seba, otvorené bolo, naviac kľúče nás čakali zavesené vedľa dverí , len nebolo príliš vyupratované. V ten deň sme navštívili , trochu aj kvôli výpadku navigácie už len stred westernovej obce Coulterville, ale vzhľadom na miestne oslavy národného sviatku sme si zásoby doplnili až v samoobsluhe pri čerpacej stanici. Tu sme si kúpili aj automapu okolia a ráno potom aj s jej pomocou vyrážame do parku. Po niekoľkých krátkych zastaveniach kvôli výhľadom sme okolo 11-tej zaparkovali na parkovisku najbližšom k vodopádu rieky Merced- Vernal.

4.7.2015- Coulterville, CA- Whistling Billy- úzkorozchodný, z r. 1897 slúžil pri miestnej bani

Pochod k vodopádu, prevážne po spevnenom povrchu trval asi 1,5 hodiny, po obede nasledovala ešte krátka prechádzka k Yosemitskému vodopádu a výjazd autom na vyhliadku Grand View. Tu som zahliadol druhýkrát v živote medveďa na slobode, a z diaľky ho aj zdokumentoval.

5.7.2015- Yosemitský národný park- Half Dome, v pozadí Sierra Nevada, vpravo vodopády Vernal

Vracali sme sa cez Fish Camp- lesnú železničku, Yosemite Mountain Sugar Pine Railroad sme neuvideli- len tabuľu so zákazom vstupu. Bolo už zbytočné zisťovať, či zákaz súvisel s extrémnym suchom, lebo na druhý deň sme mali ešte z domu zarezervovaný nocľah v Sacramente, o ktorom bude reč v 3. časti reportáže.