Po stopách Korytničky

História trate

V roku 1865 bol otvorený úsek trate Košicko-bohumínskej železnice zo Žiliny do Popradu. Predstavitelia Liptovskej župy sa snažili dosiahnuť, aby trať zo Zvolena viedla cez Banskú Bystricu a v Ružomberku sa napojila na Košicko-bohumínsku železnicu. Nakoniec však bola trať postavená cez Kremnicu a Turiec. Na konci 19. storočia sa predstavitelia mesta Ružomberok snažili presvedčiť predstaviteľov železníc, aby plánovaná trať do Poľska cez Oravu začínala práve v Ružomberku. Nakoniec túto trať postavili údolím rieky Orava, aby bolo postavených čo najmenej umelých stavieb. Vďaka udeleniu koncesie na výstavbu úzkorozchodnej trati z Ružomberka do Korytnice padli všetky snahy o výstavbu normálnorozchodnej trati. Použitý bol úzky rozchod koncesovanej železnice, pretože  mesto Ružomberok odmietlo poskytnúť prisľúbené pozemky i finančné prostriedky, keďže trať nepokračovala ďalej na juh do Banskej Bystrice.

Ružomberok, výpravná budova od koľajiska Košicko-bohumínskej železnice © Michal Čellár

Výstavba trate začala v roku 1905 a o 3 roky neskôr bola táto 23,564 km dlhá trať dňa 5. júna 1908 slávnostne otvorená. Prevádzku na trati zabezpečovala Košicko- bohumínska železnica na účet vlastníka, ktorým bola Ružomberok-korytnícka účastnícka spoločnosť. Po vzniku ČSR prevádzku na trati zabezpečovali ČSD, ktoré prevzali prevádzku aj na Košicko-bohumínskej železnici. Táto bola v tej dobe jedinou traťou na východ, ale jej majiteľom zostala i naďalej spoločnosť Ružomberok-korytnícka účastnícka spoločnosť. Až do konca druhej svetovej vojny sa objavovali snahy o prestavbu trate na normálny rozchod a jej pokračovanie do Banskej Bystrice. Na konci druhej svetovej vojny bola trať veľmi poškodená kvôli bojom s partizánmi  a jej obnova trvala až do 23.júna 1945. V roku 1948 bola Ružomberok-korytnícka účastnícka spoločnosť znárodnená a tým trať prevzali ČSD. V roku 1959 boli na trať dodané nové motorové lokomotívy TU 47.0 (dnes 705), ktoré úplne nahradili parné lokomotívy. V roku 1966 prišli aj osobné vagóny Balm/u, ktoré tiež nahradili všetky staré osobné vagóny.

Liptovská Osada, stavadlo č. 2, smer Korytnica © Michal Čellár

Pred zrušením železničnej trate bol vypracovaný posudok, ktorý mal dve varianty budúcnosti trate:
Variant A: Zachovanie prevádzky na železnici a vybudovanie výstražného zabezpečenia priecestia.
Variant B: Zrušenie železničnej trate.
Nakoniec bola rozhodnuté, že dňa 26. mája 1974 bude ukončená prevádzka na trati, ale vďaka oslavám 30.výročia SNP bol termín posunutý až na 28. septembra 1974. Motorové lokomotívy a osobné vagóny boli presunuté na České úzkorozchodné trate, a niektoré z nich dodnes slúžia v doprave.

Pripravil som schematický plán železničnej trate Ružomberok - Korytnica z roku 1973 spracovaný podľa knihy To bola naša Korytnička, ktorá vyšla v roku 2014:

Plán trate (po kliknutí do náhľadu sa otvorí celý vo formáte PDF)

Popis súčasného stavu trate z dňa 24. apríla 2015

Trať začína vpravo pred výpravnou budovou dnešnej stanice Ružomberok, kde bolo pre úzkorozchodný vlak do Korytnice samostatné nástupište. Dnes sa na jeho mieste nachádza parkovisko a odstavné koľaje pre nákladné vagóny. Potom trať pokračovala rovno a spojila sa s normálnerozchodnými koľajami. Tak vznikla koľajová splietka a koľaje pokračovali spolu mostom ponad rieku Váh na juh. Na nábreží na kraji bývalej úzkorozchodnej časti stanici sa nachádza pôvodná parná lokomotíva U 37.006. Tá tam bola umiestnená ako pamätník bojov s partizánmi na trati Korytničky počas 2. svetovej vojny.

Ružomberok, parná lokomotíva U 37.006 ako pamätník Korytničky © Michal Čellár

Na lokomotíve bola pôvodne umiestnená kovová tabuľa, na ktorej bol napísaný text:

Motto: Stojíš tu mĺkva
s vráskavou tvárou
no hrdá nad
činmi hôrnych bratov,
na ktoré sa nikdy
nezabúda
A.Plávka

Táto lokomotíva slúžila v dobe
Slovenského národného povstania v r. 1944
povstaleckému vojsku pri hrdinských bojoch
v oblasti železničnej trate
RUŽOMBEROK - KORYTNICA
ako symbol za poskytnuté služby bola odovzdaná
verejnosti pri príležitosti 25.výročia SNP

V súčasnosti sa tu už tabuľa s týmto textom nenachádza. V roku 2009 boli umiestené na podstavci pod lokomotívou kamenné tabule, kde je stručne uvedená história trate (viď obrázky v galérii č. 10 až 12).

Úsek Ružomberok - Ružomberok malé nádražie, most cez rieku Váh © Michal Čellár

Po prekonaní rieky Váh pokračuje trať popod most cez hlavnú cestu a rovnobežne s ulicou Za dráhou pokračuje rovno na juh cez miestne sídlisko. Od trati sa v minulosti oddeľovala vlečka do vojenskej nemocnice, ale koľajnice sú už vytrhané a zostala tam len nezatrávnená plocha. Za vojenskou nemocnicou bol pred nedávnom zrekonštruovaný asi 50 m dlhý úsek a priecestie s ulicou Svätej Anny dostalo modernú výstražnú svetelnú signalizáciu s novými posunovacími návestidlami po oboch stranách priecestia.

Ružomberok malé nádražie, výpravná budova od Ružomberka © Michal Čellár

Za priecestím sa začína stanica Ružomberok malé nádražie, ktorá sa nachádza v 2,266 km trate. Na začiatku sa oddeľuje vlečka do drevoskladu, na ktorej sa nachádza výkoľajka. Potom po pravej strane prichádzajú do stanice dve koľaje vlečky, z ktorých prvá je ešte na pohľad v poriadku a druhá zarastá trávou. Výpravná budova je v celkom dobrom stave, lebo dnes slúži na bývanie. Avšak časť, ktorá nie oplotená, je pokreslená grafitmi. Vľavo na konci stanici sa v minulosti oddeľovala vlečka, ktorá bola odstránená, ale na priecestí sa ešte zachovali koľajnice.

Ružomberok malé nádražie, plán stanice © Michal Čellár

Po stanici Ružomberok malé nádražie koľajnice pokračujú najskôr 400 m doprava k ulici Pod Skalami a potom prejdú na druhú stranu cesty. Rovnobežne s ulicou  sa po 300 m nachádza posledná výhybka, ktorá však už dlho neslúži svojmu účelu. Za výhybkou sa už koľajnice úplne strácajú v tráve a po miernom ľavotočivom oblúku prichádza koniec koľajníc, ktorý je ukončený rozpadávajúcim sa zarážadlom. Tento úsek trate viedol do kameňolomu, kde ešte pred pár rokmi pokračovala vlečka, ale dnes sú už koľajnice cez hlavnú cestu Ružomberok- Banská Bystrica odstránené.

Opustená výhybka na trati na konci ulici Šoltésovej, smer Ružomberok © Michal Čellár

Po mieste, kde končí súčasná normálnerozchodná vlečka, pokračovala trať rovno a prekonala prvým mostom riečku Revúca. Tento most sa zachoval do dnešných dní, a teraz slúži ako lávka pre miestnych obyvateľov. Po prekonaní mosta trať pokračovala stredom miestnej časti Biely potok v strede dnešnej ulice Raveň (v strede ulici sa nachádza zelená plocha, a po oboch stranách vozovka). Na konci ulici sa trať zase priblížila k riečke Revúca a cez pozostatky priepustu prišla ku druhému mostu, ktorý tiež slúži ako lávka pre peších.

Most cez rieku Revúca pred miestnou častou Biely Potok, od hlavnej cesty © Michal Čellár

Mostom sa trať priblížila k hlavnej ceste a pokračovala spolu s ňou rovnobežne na juh. Tento úsek trate už dnes slúži ako priestor pre reklamné panely a domy. V 5,427 km sa nachádza zastávka Ružomberok- Biely Potok, z ktorej sa do dnes nič nezachovalo. Od zastávky trať pokračovala rovnobežne s hlavnou cestou a teleso trate dnes slúži pre reklamné panely. O ďalší kilometer nasledovala zastávka Ružomberok- Trlenská Dolina, ktorá sa nachádza v 6,652 km trate. Na konci dnešnej zástavby sa nachádza zastávka/nákladisko Ružomberok-Jaziernica. Nákladisko s jednou manipulačnou koľajou sa nachádza v 7,975 km trate, dnes už po ňom nie sú žiadne stopy. Po 10 km sa trať oddelila od hlavnej cesty, cez priecestie prešla ku úbočiu údolia, a popod Brenkovský vodopád sa vlnila popri riečke Revúca. Dnes slúži teleso trate ako cyklochodník až do Liptovskej osady. Tu sa v 11,404 km trate nachádzala ďalšia zastávka/nákladisko, Ružomberok-Podsuchá s jednou manipulačnou koľajou.

Most cez rieku Revúca v miestnej časti Podsuchá, od Liptovskej Osady © Michal Čellár

Po zastávke Ružomberok- Podsuchá nasledovalo priecestie s hlavnou cestou. Kúsok za ním sa nachádza dnes najzachovalejší most cez rieku Revúca, ktorý je súčasťou cyklochodníka. Po tomto červenom priehradovom moste trať pokračovala po pravom nábreží riečky Revúca až do 4 km vzdialenej stanici Liptovská Osada. Tu sa nachádzala jediná medziľahlá stanica na trati, ktorá ležala v 15,279 km trate. Na oboch koncoch stanice sa nachádzali stavidlá, a postupne od Ružomberka sa nachádzalo nákladisko a výpravná budova. Tieto stavby sa zachovali do dneška, a teraz slúžia pre súkromné účely, avšak dodnes si z časti zachovali pôvodný železničný vzhľad. Jediná stavba zo stanice, ktorá sa nezachovala, bola výtopna pre jednu lokomotívu, ktorá sa nachádza oproti výpravnej budovy.

Liptovská Osada, pôvodná výpravná budova © Michal Čellár

V Liptovskej osade viedla trať cez najkrajší úsek, tvorený najprv z oboch strán skalným zárezom a potom mostom cez miestny potok. Tým sa trať dostala do obce, kde sa v 16,436 km nachádzala zastávka Liptovská Osada-Obec. Tu sa do dnes zachoval most, ktorý slúži ako chodník a za ním násyp popri riečke Revúca, ktorý dnes slúži ako miestna komunikácia. Za obcou trať viedla po úbočí  vpravo od riečky Revúca. Teleso trate je čiastočne využívané ako poľná cesta. V tomto úseku sa zachoval jeden priepust a za ním most cez rieku Revúca, ktorý bol naposledy využitý na reklamu a dnes chátra. V 20,549 km sa nachádzala posledná zastávka Liptovská Osada-Patočiny. Zo zastávky sa zachovala výpravná budova, ktorá dnes slúži pre súkromné účely.

Úsek Liptovská Osada - Liptovská Osada, priepust na trati © Michal Čellár

Za zastávkou sa nachádzalo posledné priecestie cez hlavnú cestu, a za ním trať stúpala od cesty po úbočí. 400 m pred konečnou stanicou sa nachádza na trati dnes najzachovalejší priepust. Tento priepust bol postavený z kamenných blokov s horným oblúkom. Tento úsek trate je vedený ako cyklochodník, ale na dvoch miestach je spadnutý strom, a preto sa nedá dnes tento úsek použiť. Po 23,467 km trať končí na konečnej stanici Korytnica Kúpele. Stanica je skrytá za stromami kúsok od križovatky hlavnej cesty a cesty do kúpeľov Korytnica. Do dnes sa zachovali všetky stavby na stanici. Výpravná budova slúži ako penzión a budova WC a nákladiska pomaly chátra.

Korytnica kúpele, výpravná budova od koľajiska © Michal Čellár

Zdroje a odkazy:

1. Úzkokoľajky na Slovensku, Dušan Lichner, EDIS - vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, 2012
2. To bola naša Korytnička, Dušan Lichner, EDIS - vydavateľstvo Žilinskej univerzity v Žiline, 2014
3. Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kolektív, ŽSR Bratislava, 1999
4. Korytnická železnica, ktorú volali aj Korýtko, priniesla pokrok a rozvoj - liptov.sme.sk

Úvodná snímka: Most cez rieku Revúca v miestnej časti Podsuchá © Michal Čellár

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský