Vlak LingYuan - DaLian

Preto si na tieto dni cestu do Číny neplánujte. Pre tých, ktorí v Číne pracujú, sú to však dni voľna kedy sa dá niekam pozrieť (bez čerpania si dovolenky). Tak som aj ja tých 7 dní cestoval.

Popravde to nebolo sedemdňové cestovanie. Ale pretože som si vybral ako dopravný prostriedok vlak, a to vlak obyčajný (a nie rýchlovlak), tak sa mi tá cesta pekne pretiahla. Prílišných optimistov/obdivovateľov čínskeho zázraku mierne pribrzdím (teda ak majú záujem) – neberiem Číňanom ich pokroky, ktoré za posledné roky dosiahli, vôbec im to nezávidím (lebo vidím, čo to prináša za problémy), ich VRT rástli bleskovo a cestovanie nimi JE skvelé, ale obyčajné vlaky (teda všetky ostatné) sú pomalé, a spojenie je slabé (ako sieť tratí, tak aj počet spojov). Späť k mojej ceste – išiel som teda z mesta LingYuan do mesta DaLian. Pre porovnanie – cesta autobusom trvá cca 9 hod, cesta vlakom cez 15 (podobne je to s cestou do Pekingu, autobus 5,5 hod., vlak 10h). Ako mi zistili moji domáci známi, vlakom je to 858km; priemerná rýchlosť vychádza cca 57 km/h. Nespornou výhodou (pre mňa) je to, že vo vlaku sa pohodlnejšie vyspíte (ale v Číne majú aj ležadlové autobusy), môžete sa poprechádzať, porozprávať a “uvariť” si instantné slíže.

A k počtu spojov – keď som sedel na stanici v LingYuan a čakal na vlak, na veľkej tabuli preskakovali nejaké údaje. Keď som sa zadíval, tak mi z toho vyšlo, že to bude zoznam spojov čo neskôr potvrdil aj kamarát internet. Bolo ich hádajte koľko. 11. Za deň. Nič moc, povedal by som. K železničnej sieti - pozrite si fotku s veľkou časťou provincie LiaoNing. Na nej  som vyznačil všetky železničné trate, ktoré som tam našiel. Nie je to na veľké chválenie sa. Celá trať, ktorou som cestoval, bola jednokoľajná.

Mapa provincie LiaoNing s vyznačenou železničnou sieťou © Ing. František Smatana

Začnem kúpou lístka. Číňania si môžu kúpiť lístok cez web, cudzinci nie. Zadáva sa tam totiž číslo ich ‘občianskeho’ a cudzie pasy systém neuznáva. Aby som bol úplne presný, lístok sa (asi) takto kúpiť dá, ale si ho potom na stanici musíte vymeniť za tlačený (to isté som mal toť, ked som cestoval busom; a aj toť dávnejšie, ked som išiel kúsok vlakom na inej trati). Ale ani som to neskúšal, stanicu máme hneď pred robotou. Takže som tam skočil cestou z obeda s asistentom. A s jeho pomocou som kúpil. Pre nákup lístka potrebujete pas. Ležadlo (anglicky hard sleeper; okrem neho môžete mať aj soft sleeper, lôžko; ale to je už “nóbl” a ja som chcel zažiť trochu cestovateľskej “číny”, a na sedadlo je to už trochu pridlhá cesta; počul som od svojich známych, že keď nie sú iné lístky, cestujú dlhé hodiny aj ‘na stojáka’, to si už ani predstaviť neviem). Najprv mi kúpil spodné ležadlo, potom lístok vrátil a vymenil za stredné (že to bude lepšie; no teraz už viem, spodné má viac miesta nad hlavou, a tak si tam sadnete, na strednom nie, a na hornom už vôbec nie). Zaujímavé je, že miesto ovplyvní cenu – spodné stálo 208 rmb, stredné 200 a horné 195 (cca 32,00/30,70/30,00). Až po kúpení si lístka do hardsleeper, som si so záujmom prečítal, čo ma môže čakať. A začal sa trocha obávať. Ale vôbec to nebolo také zlé, prezradím vopred.

Cesta tam: tuším som už systém spomínal v predošlom článku, ale opakovanie je však to poznáte. LingYuan je malá stanica, takže len jedna čakáreň (vlastne staničná hala), kde sa zhromaždia cestujúci potom, ako prešli cez kontrolu osobného dokladu (ja pasu), lístkov a batožín (skenerom) pri vstupe. Pristavia vlak, otvoria dvere čakárne, zriadenci vám štiknú lístok (netuším prečo) a vyjdete na perón. Nájdete si svoj vagón, pri dverách stojí sprievodca (každý vagón má vlastného) ktorý vám zase pozrie lístok. Vo vnútri idete k svojmu ležadle. Jednotlivé kóje sú bez dverí a je tam 6 miest, 3 a 3. Svoje číslo a miesto máte vyznačené na lístku. Máte vyhrané, veziete sa. Na ležadle vás čaká poduška, plachta a oblečená prikrývka. Za chvíľu došiel sprievodca, zobral mi lístok a dal jeho náhradu (pred vystúpením zase naopak). No a potom som už len sedel, stál, sedel, prešiel sa hore a dolu, a tak dokola ďalších asi 7 hodín. Okolo 21 som si vyliezol na bidlo. O 21:30 zhasli svetlo. A hoci je ležadlo trochu kratšie pre moju postavu, zaspal som hneď. Svetlá sa znovu rozsvietili o 4 ráno (nič moc). V noci niekde prehodili lokomotívu na druhý koniec, ako som ráno zistil (muselo to byť v hlavnom meste provincie, ShenYang). No a do DaLian sme dorazili načas. Cestoval som spojom K7520 s odjazdom z LingYuanu (13:46) a príjazdom do DaLianu (05:12). Ako vidíte z môjho lístku (obr. č. 4, mal som miesto vo vagóne č. 8, kupé č. 2 a ležadlo v strede (中). Trasu som tiež zaznačil do mapy, spolu s niektorými zastávkami. LingYuan je vľavo, DaLian vpravo dole.

Cestovný lístok Lingyuan - Dalian, vagón č. 8, oddiel č. 2, ležadlo stred
© Ing. František Smatana

Cesta naspäť: vlak K7517 (21:36) s príjazdom do LingYuan hned poobede, tentoraz s lístkom do vagóna č.12, kupé č.11 a ležadlo zase v strede (spodné už nebolo). Myslel som si ,že to bude lepšie (pre ten odjazd večer), ale nie. Človek sa síce hneď vyspí, ale potom ráno sa tá cesta strašne vlečie. Najlepšie by bolo také 3 - 4 hod. cestovať, potom spať a potom opäť 3 - 4 hod. byť hore. Cestou naspäť na mňa prišla kríza po 9 (teda už 3 hod. po organizovanom budíčku), ale za pomoci hudby M. Žbirku a pasiansu v tablete som prežil. Kvôli cestovným časom som úsek spred ShenYang až do DaLian (väčšiu polovicu cesty) pre noc nevidel…

Zaujímavosti z cesty:

1. Termoska v každom oddiele – zrejme sa nekradnú, cestujúci si do nich čapujú horúcu vodu aby bola poruke; inak termosky sú čínska klasika, majú ich všade (pamätáte si pumpovacie čínske termosky z čias reálneho socializmu?).
2. Horúca voda vo vagóne – horúca voda je tuším pre Číňanov asi taká dôležitá ako ryža (na juhu) a slíže (na severe). Okrem toho, že ju pijú, slúži na zalievanie čaju, ale hlavne sušených polievok. Každý vagón mal teda svoj stabilný zdroj horúcej vody.
3. Hygiena – mal som obavy, ale vôbec to nebolo zlé. Umyl som sa aj ráno, a aj na záchod som sa odvážil ísť.
4. Krajina v noci – je skoro totožná s ostatnými vo svete. Vidíte tmu a sem-tam svetielko ;-)
5. Informácie vo vlaku – hlásia, ale pretože som *** (autocenzúra), ich čínštine som nerozumel.
6. Vzdialenosti medzi mestami: LY - SY = 461 km, SY - DL = 397 km. Σ 858 km.
7. Čínske datle - v stanici DaPingFang sprievodca otvoril dvere a kohosi vykúkal; potom dobehol k vlaku chlapík s vrecom a hodil ho sprievodcovi; zistil som, že posádka nakúpila plné vrece čínskych datlí (ako mi potom vysvetlila spolucestujúca, táto oblasť je vychýrená ich pestovaním).

Zastávky: nie všetky zastávky cestou tam  sa zhodovali s tými pri návrate. Tu som vypísal zoznam všetkých: LY -> YeBaiShou -> GongYingZi -> DaPingFang -> ChaoYang -> BeiPiaoNan -> ShangYuan -> YiXian -> AYin -> XinQiu -> XinLiTun -> ShenYang -> LiaoYang -> AnShan -> HaiCheng -> DaShiQiao -> XiangYueCheng -> WaFangDian -> JinZhou -> DaLian.  Zvýraznené som zaregistroval cestou tam. Nasledujúce cestou späť: DaLian -> … -> QingHeMen -> BeiPiaoNan -> NengJia -> ChaoYang -> GongYingZi ->XiaoPingFang -> YeBaiShou -> LY.

Predstaničný priestor v DaLian © Ing. František Smatana

A doplním ešte v úvode spomenutý súpis všetkých osobných vlakov obsluhovaných z LingYuan: 00:07 (do Peking) – 01:11 (do FuXin) – 01:32 (do Peking) – 06:33 (do ShenYang) – 07:38 (do JinZhou) – 08:02 (?) – 10:59 (do ShenYang) – 12:53 (z DaLian) - 13:46 (do DaLian) – 16:34 (do ChengDe) – 17:35 (do YeBaiShou) – 20:20 (zo ShenYang) - 21:17 (do DanDong). Môj zoznam som porovnal so zoznamom na www.ctrip.com; rozdiely sa našli – mierne iné časy odjazdu/príjazdu + vlak o 8:02 (informačná tabuľa) Ctrip nepozná + informačná tabuľa neuvádzala príjazd ‘môjho’ vlaku z DaLianu.

Pred záverom obľúbená súťažná otázka: čo musí mať každý jeden Číňan na cestu? Odpoveď na úplnom konci článku.

Aby som napísal trochu viac, spomeniem mesto DaLian: DaLian – mesto pri mori (čo mu dodáva šmrnc samo osebe), nečínske mesto (málo ľudí na uliciach a večer ešte menej (a to, prosím, bol sviatok; v porovnaní s ďaleko menším mestom v provincii GuangDong, ZhaoQing, je to rozdiel kolúci oči), dobre postavené (ulice, metro, atď.), majú tu električky (staré a nové súpravy) a dokonca LRT (teda niečo ako prímestská železnica, ale nič viac som nezisťoval, fotky mám len spod viaduktu a zvonku stanice, časť trasy je vidieť na mapke mesta), no a samozrejme metro (síce len 2 linky ale pekne postavené, a tiež poloprázdne!, neskutočné). Problém je len so značením – oficiálne tabule všade v meste ukazujú len 1 linku metra. Druhá (tá vedie na sever aj na letisko) na nich nie je. Navyše si ho budem pamätať a spájať s jedným fantastickým jedlom, mušľami. Malá reštaurácia, ale pripravili ich úžasne. Dovolil som si pripojiť fotku. Keď sa tam vyberiete, dám vám adresu. Miestna železničná stanica je veľká a celkom slušne organizovaná (ako to vo veľkých čínskych mestách býva) – výstup z vlaku na prízemí, čakárne na odjazd na poschodí.

DaLian – na nábreží © Ing. František Smatana

A keďže čitateľov informujem aj o vysokorýchlostných tratiach v Číne, pozrieme sa na miestnu (provinčnú) situáciu:

Mestá spomínané v článku sú už v sieti VRT zapojené, a ďalšie trate sa práve budujú (viď mapku v galérii). Trať DaLian – HarBin hotová, dorobená 28.12.2010, v prevádzke od 1.12.2012 (s meškaním a 25 % navýšením ceny). Jedna trať ShenYang – Peking je už hotová (južná trasa, popri  mori). Tieto 2 trate boli neskôr prepojené spojkou (YingKou – PanJin). Druhá trať ShenYang – Peking, vedená vo vnútrozemí, je vo výstavbe. Pracuje sa na nej aj momentálne (aj ja), s výnimkou začiatku úseku, od Pekingu, kvôli problémom s pozemkami (ľudia sa búrili…). Časť v našej provincii (LiaoNing) by mala byť hotová pred čínskym novým rokom 2016 (teda niekedy v januári; politika je všade rovnaká).

Čitateľom želám pekný zimný deň (k nám už mrazy dávno dorazili).

Správna odpoveď na súťažnú otázku: Plnú igelitku jedla a hlavne zalievanú polievku.

Odkazy:

1. Železniční doprava v Čínské lidové republice – Wikipedie (kategória)
2. Vo vlaku. V Číne. V pohode - Adriana Karpinska (blog.sme.sk)
3. Cesta do Yunnanu tridsaťštyri hodín vlakom sa dá zniesť. Ako na to - Martina Machová (blog.sme.sk)
4. zdroje uvedené pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: Znak štátnych železníc na posteľnej plachte; október 2015 © Ing. František Smatana