Netradičné šesťdesiatiny a netradičný darček k nim

15.1.2016 8:00 Kamil Korecz

Je bežným štandardom, že ľudia svoje okrúhle, hranaté aj špicaté životné jubileá oslavujú v rodinnom kruhu, či s priateľmi. Svoje výročia si však nepripomínajú len ľudia. Dosiahnutie existencie počas ucelenej dekády rokov si nezriedka pripomínajú aj spolky či podnikateľské subjekty. A tak, ako je zvykom obdarovávať jubilujúceho človeka, môžu si rôzne darčeky nadeľovať aj oslávenci neživí.

V roku 2014 si 60 rokov existencie pripomenula aj spoločnosť SaZ, s.r.o. Hodonín, s výrobnou divíziou sústredenou v Sázave, malej obci v okrese Žďár nad Sázavou. Do súčasnej podoby sa spoločnosť transformovala postupne vedno s vývojom štátneho útvaru. V roku 1954 bolo v priestoroch spoločnosti vybudované jedno z novo vznikajúcich stredísk železničného vojska. Už v čase plánovaného hospodárstva sa tu v čase zimného útlmu stavebných prác realizovali opravy špeciálnej železničnej techniky a bola tu aj strojárenská výroba.

Po rozsiahlych spoločenských a politických zmenách po roku 1989, zániku železničného vojska (rok 1993) a jeho transformácii na Stavebnú obnovu železníc došlo v roku 1999 k privatizácii a postupnému sformovaniu spoločnosti SaZ, s.r.o. Pod skratkou názvu Stroje a Zařízení sa čiastočne skrýva pôvodné zameranie novovzniknutej spoločnosti. Zo všeobecnej strojárskej výroby sa však pomerne rýchlo rozvinula spoločnosť zameraná na návrh, výrobu a opravy špeciálnej železničnej techniky a traťových strojov, špeciálne dvojcestných vozidiel. Z tohto dôvodu sa od plného názvu spoločnosti upustilo a používa sa už len skratka SaZ.

Logo firmy na komíne, Sázava, 5.12.2014 © Kamil Korecz

Neveľké oslavy šesťdesiatin prebehli už počas výstavy železničnej techniky CzechRaildays 2014, na ktorých je táto spoločnosť tradičným vystavovateľom. Slávnostne bolo odovzdané novo vyrobené (a tu vystavené) dvojcestné vozidlo koncovému zákazníkovi Železniciam Slovenskej republiky, privítaní boli tiež zástupcovia obchodných partnerov a významných dodávateľov.

Čo do priestoru rozsiahlejšia akcia našla svoje miesto priamo v areáli výrobného závodu v Sázave, kde bol pri príležitosti Mikuláša zorganizovaný deň otvorených dverí pre rodiny a známych všetkých, aj bývalých zamestnancov. Pri tejto príležitosti bola predstavená ukážka z výrobnej produkcie najmä dvojcestných vozidiel a ostatnej špeciálnej železničnej techniky.

Výstava ukážky z výrobkov spoločnosti SaZ, Sázava, 5.12.2014 © Kamil Korecz

Centrálnym objektom záujmu však nepochybne bola čerstvo zrenovovaná parná lokomotíva Prinz Erich. Tento stroj bol vyrobený v roku 1890 ešte za Rakúsko-Uhorskej monarchie v lokomotívke Krauss Linz. Celý prevádzkový život, až do roku 1969, slúžil na vlečke cukrovaru v Dobrovici. Po odstavení tam ešte niekoľko rokov stál, kým si ho za účelom vybudovania pomníka neprevzalo Železničné vojsko. Najskôr bola lokomotíva vystavená priamo v Dobrovici, neskôr v Olomouci až nakoniec skončila v Sázave.

V roku 2013 začal proces jej obnovy v dielňach 1. Kolínskej lokomotivní s.r.o. Náročný proces obnovy vrátane bohatej fotogalérie je možné nájsť na ich webovej stránke, ďalšie informácie z histórie rovnako ako aj technické parametre lokomotívy nájdete v priloženom dokumente. Po roku prác zavŕšených prvým zakúrením, prvým hvizdom píšťaly a prvými metrami prejdenými vlastnou silou sa Prinz Erich stal najstaršou prevádzkyschopnou parnou lokomotívou normálneho rozchodu.

„Prinz Erich“ po oprave, Sázava, 5.12.2014 © Kamil Korecz

Po ukončení opravy bola lokomotíva Prinz Erich prevezená do areálu spoločnosti v Sázave, kde ju dňa 5.12.2014 zachytilo aj krátke video. Tamojšie koľajisko pôvodne patrilo niekdajšej železničnej stanici Sázava. Stará stanica bola opustená po otvorení novej dvojkoľajnej trate z Havlíčkova Brodu do Žďáru nad Sázavou. Stará jednokoľajka kľukatiaca sa údolím rieky Sázavy potom slúžila ako vlečka železničného vojska. Postupom času sa stav trate zhoršoval, najmä mosty a mostíky vykazovali svoj stav ako havarijný.

Posledná verejná jazda po vlečke prebehla v roku 2006. Ďalšia prevádzka na trati nebola z bezpečnostných dôvodov možná. Dostatok zdrojov nevyhnutných na náročnú opravu trate sa nepodarilo nájsť ani v spolupráci so zainteresovanými obcami. Dnes je v stope starej trate vybudovaná cyklocesta, čím sa zabránilo postupnému pohlcovania telesa trate vegetáciou. Posledné koľajové zvyšky starej trate ležia práve už len v areáli spoločnosti a v jej bezprostrednom susedstve.