Marcová slovensko-maďarská železničná dovolenka s bonusom

K ceste som použil EN 477 Metropol, do ktorého mi síce e-shop ČD, kde som si kúpil cestovný doklad, určil miesto vo veľkopriestorovom voze MÁV práve nad rachotiacim podvozkom, ale akosi som sa predsa len na ceste do Štúrova aj trochu vyspal. V cieľovej stanici ma čakal Jozef alias Dodi a bol nervózny, pretože som z vlaku zdanlivo nevystúpil – ale ja som len za 3. nástupišťom zbadal maďarský rušeň a išiel som si ho vyfotiť.

S Jozefom sme sa pri akciách VLAKY.NET síce už vzájomne videli, ale až teraz sme sa dohodli zoznámiť sa bližšie. A to bol, okrem sprievodcovského a hostiteľského „servisu“, ten v nadpise uvedený hlavný bonus mojej dovolenky. V jeho rámci sme na moje želanie spolu vyrazili do Maďarska. Jozef mi najprv ukázal bývalý 120 m dlhý tunel z rokov 1932 - 1935 úzkorozchodnej dráhy pieskovej bane pri obci Dorog.

Potom sme sa podívali na železničnú stanicu Esztergom.

Hlavný dôvod našej cesty však bola návšteva lesnej, dnes už turistickej dráhy zo Szobu do Márianosztry.

Fotil som ale aj na normálnorozchodnej stanici.

Pri fotografickej zastávke u studničky pribehla ešte jedna rodinka.

Tu zatiaľ cesta vláčiku končí, ale ...

… už je hotová trať až do Nagyirtás, kam sa má chodiť ešte v tejto sezóne

Tak sme sa presunuli autom na druhý koniec trate, do stanice Nagybörzsöny, kde som si kúpil cestovný lístok. Zaplatil som eurom a drobné peniaze naspäť som dostal vo forintoch. A pochopiteľne som aj zachytil vláčik.

Tam je ešte pôvodná trať bez obnovy pomocou európskej dotácie. Vede hore cez dve úvrate. V Nagyírtás to vyzerá takto:

Počas dvadsaťminútového pobytu v koncovej stanici som si pozrel dokončené predlženie trate do Márianosztry.

Ďalšie snímky z úzkokoľajky nájdete v mojom verejnom albumu. Potom sme išli do Čaty, kde som dokumentoval križovanie vlakov okolo 16. hodiny.

Potom som išiel k Jozefovi, ktorý v Čate býva, na noc. V pondelok ráno sme išli opäť na miestnu stanicu, do ktorej po križovaní vlakov vyrukovala z depa muvka, …

… ktorú sme potom v Pastovciach zasa stretli. Robotnici ŽSR odstraňovali vegetáciu pri trati.

Po dokumentácii stavu staničných budov na trati, ktorá je podrobnejšie zachytená na inom mieste, sme dorazili do Šiah, kde nám výpravca oznámil, že manipulačný vlak toho dňa išiel zo Zvolena iba do stanice Sása-Pliešovce, takže sme hneď išli ďalej do Levíc, kde som sa s Jozefom rozlúčil.

Predtým som si ešte spomenul na jednu cestu zo Šiah do Zvolena v 90. rokoch, keď tam ešte chodili osobné vlaky. Dali sme sa práve do pohybu, keď sa za rohom zjavil akýsi dedinčan a kričal na výpravcu „Zdrž ho!“. Ten iba pokrčil ramenami, sprievodca ale pochopil situáciu, otvoril v motorovom vozni nejakú záklopku a zatiahol za akúsi páku, takže sa vlak zasa zastavil. Hneď sa otvorilo stanovište, vyletel strojvodca a reval „Čo to má znamenať? Bol vypravený vlak alebo nie? Nevie ten cestujúci, ako sa chodí na vlak?“. Sprievodca sľúbil, že mu vyrubí pokutu za meškanie vlaku, dedinčan ale vyhlásil, že v tom prípade radšej na nasledujúcej zastávke zasa vystúpi. Nakoniec ho sprievodca nechal a dokonca cestoval zadarmo. Moja obrovská videokamera vtedy vzbudila veľký obdiv a jeden z cestujúcich, keď sa dozvedel, že som z Nemecka, komunikoval so mnou po nemecky. Pretože som mu povedal, že môj akumulátor sa úplne vyčerpal, presvedčil v Krupine výpravcu, aby mi ho nabil, aj keď to počas piatich minút, ktoré boli k dispozícii, veľmi nepomohlo.

Ale späť do súčasnosti. Jozef ma ešte upozornil, že nemám v Leviciach prechádzať koľaje, pretože by mohli pribehnúť uniformovaní mužíčkovia a chcieť po mne pokutu, ako sa stalo pred časom jednému jeho známemu, ktorému nepomohlo ani presviedčanie, že robí v Bratislave u ZSSK a tak vie, ako sa v koľajisku bezpečne pohybovať. Tak som poslúchol a fotil iba z verejnosti prístupných priestorov.

Z Levíc som cestoval do Zvolena a pritom rozmýšľal o tom, či by nebolo lepšie zo Zvolena ísť ďalej do Košíc cez Slovenský raj, ale keď som vidiel, že príslušný Rex mal najškaredšie vozy, čo ZSSK ešte ostali, tak som bol rád, že som si obstaral lístok cez Vrútky. Nakoniec cesta cez tunely je aj zaujímavejšia. Vo Vrútkach som stihol aj čosi vyfotiť.

Po príchodu do Košíc som išiel ku svokre na prenocovanie a v utorok som sa vydal Jánošíkom na cestu do Kluknavy, prekročil som drevený most a hľadal som si na kopci miesto, odkiaľ by som fotil vlaky, ktoré tam chodia cez veľký oblúk.

A natočil som tam aj nejaké video. Potom som sa presunul do Markušoviec. Po ceste som zbadal podbíjačku, tak som pochopil, že bola vylúčená koľaj. Preto sa na stanici zhromaždili nákladné vlaky a tie, čo som už fotil v Kluknave, som stretol v Markušovciach druhý raz.

Pokračoval som do Spišskej Novej Vsi na obed, a samozrejme som na stanici fotografoval ...

... a aj trochu filmoval. Na ceste späť sme mimoriadne stáli v Krompachoch, kde sprievodkyňa povedala, že vraj je zastavená prevádzka kvôli odstránenia nebezpečných látok. Keď sa vedľa dal po pohybu vlak RegioJetu, rozčuľoval sa mužíček pred mnou, ako to, že oni môžu ísť a my nie. Pravý dôvod asi bol ten, že ďalej bola jednokoľajná prevádzka, lebo po príchode protiidúceho rýchliku sme sa dali do pohybu aj my. Cestujúci do Prešova mali smolu, lebo ich vlak v Kysaku nečakal, v Košiciach to ale bolo ináč. Ďalšie fotky z tejto časti môjho cestovania sú opäť v mojom albumu.

V stredu som si kúpil celodenní lístok na košickú MHD a vyrazil som najprv do Barce, kde síce veľa dopravy nebolo, ale predsa len som tam dačo nakrútil. Potom som sa vozil autobusmi a pritom som zistil, že trolejbusy už úplne zmizli. Ďalšie cesty ma viedli do okolia, do Poľova, Šace a Pereša. Poobede som na Terase filmoval električky. Pritom ma trochu zaskočila a pobavila tá s mikulášskou reklamou.

Vo štvrtok som cestoval do Veľkého Šariša, aby som zdokumentoval Mn 81220. Ten síce prišiel presne v 8:00 hod., ale nemal nič na manipulovanie, tak oproti cestovného poriadku nemal pobyt do 8:44 hod., ale hneď pokračoval v ceste do Sabinova. Bohužiaľ som omylom vypol kameru, keď som vlastne chcel filmovať, a kým kamera bola zasa v pohotovosti, tak vlak už bol takmer zo stanice preč.

V 8:30 hod. som ho nasledoval a v Sabinove zasa stretol.

Mal len tri prázdne vozy, podľa vozových listov určené prevažne práve do Sabinova. Asi chceli manipulovať až po príchode vlaku z Lipian v 9:17 hod. Nechcel som ďalej čakať, lebo toho dňa mal ešte ísť Mn z Prešova do Drienovskej Novej Vsi, a tak som sa presunul do jeho cieľovej stanice. Tam ale skoro nič na manipulovanie nebolo, tak som sa manipulačného vlaku nedočkal.

Aspoň prešiel nákladný vlak smer Poľsko.

V Košiciach som sa potom operatívne rozhodol pre cestu do Trebišova. Súprava vlaku bola tvorená maďarskými vozňami z ranného IC z Budapešti a vpredu bol škaredý slovenský vozeň, v ktorom sa ale zasa aspoň dali otvoriť okná. Bohužiaľ sme nestretli širokorozchodný vlak, ten prišiel až pri ceste späť a nedal sa cez okno klimatizovaného vozňa dobre fotiť. Všimol som si, že v Trebišove poriadne obnovili a upevnili železný plot, aby zabránili nelegálnemu prechodu miestnych do sídliska oproti. Veď tu širokorozchodný vlak už zabil ženu, ktorá si pri prechádzaní koľají nedala pozor. Ani varovné tabule nechýbajú.

Síce by som sa mohol presunúť domov už cez noc, rozhodol som sa ale pre odchod na Veľký piatok ráno o 6:08 hod. Pred odchodom som aj čosi vyfotil.

Zatiaľ čo popoludňajší vlak do Budapešti chodí s motorovou lokomotívou na čele, ranný má elektrický rušeň a bol dobre obsadený. Môj vlak do Žiliny stojí oproti a posledný vagón som mal počas cesty sám pre seba. V Žiline som mal asi hodinu čas na prestup, filmovanie a fotenie.

V podchode som uvidel automat na kávu za 25 centov. Ten síce vydal kávu, ale bez téglika. Nadávajúc som išiel hore do haly, kde som si zadovážil síce drahšiu kávu, zato ale aj s príslušnou nádobkou. Odklon cez Havířov kvôli požiarom zničenému zabezpečovaciemu zariadeniu v Bohumíne prebehol bez problémov, dokonca sme dorazili do Ostravy hl.n. s náskokom. V Prahe sa mi potom podarilo zachytiť vozidlá troch konkurentov na hlavnom ťahu.

Z pražskej hlavnej stanice som sa presunul na autobusovú stanicu Florenc a odtiaľ som išiel do Drážďan Flixbusom, lebo mi poslali kód na zľavu, takže som tú cestu mal za 10,90 €. Dobre som urobil, lebo keby som použil EC, ktorý meškal 20 minút, bol by problém stretnúť sa s manželkou, ktorá cestovala naopak na Veľkú noc do Košíc. Bohužiaľ sme nedostali dovolenku súčasne.

Upravil a doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský