Zabudnuté lokálky VI: Opustené trate pri Rakúskej severozápadnej dráhe na Vysočine

21.4.2016 8:00 Michal Čellár

Koncom 19. storočia sa ÖNWB, tak ako ostatné spoločnosti v tom období, pustila do stavby prípojných miestnych tratí, ktoré rozšírili jestvujúcu železničnú sieť. V úseku Jihlava - Havlíčkův Brod obišla hlavná trať z Viedne do Prahy údolím mesto Polná. Preto bola neskôr postavená krátka trať priamo k nemu. A podobne druhá, ktorá spojila mestá Moravské Budějovice a Jemnice.

V roku 1840 bol predložení prvý návrh na výstavbu trate z Viedne cez Jihlavu do Prahy. V nasledujúcich rokoch boli postupne predkladané ďalšie varianty trate, ale žiadna z nich sa neuskutočnila. Až v roku 1866 požiadala spoločnosť Jihoseveroněmecká spojovací dráha o koncesiu pre výstavbu trate, ktorá mala spojiť Viedeň a trať Pardubice - Liberec. Dňa 7. januára 1867 sa v Kolíne zišlo konzorcium pre výstavbu trate Jihlava - Kolín a už 8. septembra tohto roku bola vydaná koncesia pre výstavbu a prevádzku pre dcérsku spoločnosť Rakouská severozápadní dráha (ÖNWB). Dňa 25. januára 1871 bola zahájená doprava na úseku Havlíčkův Brod - Jihlava a 23. apríla 1871 na úseku Jihlava - Okříšky - Znojmo.

Moravské Budějovice, zhlavie smer Grešlové Mýto © Michal Čellár

Místní dráha Dobronín - Polná

Trať vznikla ako odbočka z trate ÖNWB na úseku Jihlava - Havlíčkův Brod. Bola postavená ako svojpomocná garantovaná miestna železnica a štát prispel na stavbu trati prevzatím kmeňovým akcií. Trať bola otvorená dňa 18. novembra 1904 a prevádzku zabezpečovala spoločnosť ÖNWB na účet vlastníka. V roku 1909 bola spoločnosť ÖNWB zoštátnená a prevádzku na trati prevzali štátne železnice. V prvej polovici 20. storočia premávala na trati unikátny parný motorový nákladný vozeň radu M 112.0 ČSD, ktorý bol napol lokomotívou a napol služobným vagónom. Samotná trať bola zoštátnená dňa 1.januára 1925. Vďaka zabratiu pohraničných hôr počas 2. svetovej vojny sa mesto Polná stalo významným letoviskom. Kvôli tomu dosiahla osobná doprava v tomto období svoj vrchol.

Podoba parného motorového vozňa radu M 112.0; zdroj: forum.msts.cz

Po roku 1945 osobná doprava na trati klesala, až nakoniec na konci roku 1982 bola zastavená. Hlavným dôvodom bola poloha stanice Polná, ktorá sa nachádza ďaleko od centra mesta. Druhým dôvodom bolo vedenie priamych autobusových liniek Polná - Jihlava/Havlíčkův Brod, kým pri ceste vlakom bolo potrebné prestupovať v Dobroníne. V ďalších rokoch premávali po trati už len príležitostné vlaky, napr. pri Mrkvancovej púti v Polnej. V roku 2009 bola na úseku Dobronín-zastávka - Polná zavedená SŽDC nepretržitá výluka a tým trať v tomto úseku postupne dodnes zarastá náletovými drevinami. V súčasnosti premávajú po trati len nákladné vlaky do zastávky-nákladiska Dobronín-zastávka, ktoré obsluhujú vlečku miestneho Agropodniku. Pripravil som si schematický plán trate Dobronín – Polná:

Kliknutie do náhľadu otvorí celý plán vo formáte PDF

Trať začína v železničnej stanici Dobronín (pôvodný názov Polná-Štoky), vzdialenej 18 km po trati od stanice Havlíčkův Brod. Výpravná budova, ktorá bola postavená ako normalizovaná budova typu C spoločnosti ÖNWB, sa zachovala dodnes skoro v pôvodnej podobe. Miestna trať sa oddeľuje na zhlaví smer Havlíčkův Brod a pravotočivým oblúkom sa pomaly odchyľuje od trati Jihlava - Havlíčkův Brod. V oblúku vedie trať najskôr zárezom cez obec Dobronín a tam ju premosťuje cestná komunikácia, ktorá spojuje jednotlivé časti dediny.

Dobronín, opustený staničný sklad, pohľad smer Jihlava © Michal Čellár

Potom sa trať vyrovná a vchádza na násyp, v ktorom strede sa nachádza most, ktorým prekonáva Zlatý potok a cestu. Most je najväčšia umelá stavba na trati; tvorí ho 8 metrov vysoký betónový oblúk, na ktorom sa nachádza násyp s telesom trate. Po skončení násypu sa trať kľukatý pozdĺž obce Dobronín až ku priecestiu, zabezpečovanému svetelnou signalizácia, na úbočí na konci obce smer Polná. Od priecestia trať pokračuje miernym ľavotočivým oblúkom až do zastávky-nákladiska Dobronín-zastávka (pôvodný názov Polná-cihelna), ktorá sa nachádza uprostred trate.

Úsek Dobronín - Dobronín zastávka, teleso trate v násype na moste, smer Dobronín
© Michal Čellár

Nákladisko-zastávka je tvorená dvoma koľajami a uprostred sa zachovala pôvodná nástupná hrana z čias osobnej dopravy. Rovnobežne s nákladisko sa nachádza areál Agropodniku, ktorého vlečku dodnes obsluhujú manipulačné vlaky. Vlečka z Agropodniku sa pripája na zhlaví smer Polná, preto musia vlaky robiť obsluhu vlečky pomocou úvrate. Na konci stanice končí prevádzkovaná časť trate a ďalej sa už koľajnice strácajú v náletových drevinách.

Dobronín zastávka, koľajisko stanice zo smeru Dobronín © Michal Čellár

Po opustení zastávky-nákladiska sa trať kľukatí cez polia necelé 3 km do konečnej stanici Polná. Trať je v celom úseku zarastená náletovými drevinami a je neprejazdná. Pred mestom Polná trať prechádza cez druhé priecestie, ktoré je chránené svetelnou signalizáciu. Po ľavotočivom oblúku vchádza do konečnej stanice Polná (pôvodný názov Polná-město) v km 5,814. Na začiatku stanice zo smeru Dobronín sa vpravo nachádza nakladacia rampa a potom približne v strede je opustená nakladacia rampa so staničným skladom.

Polná, zhlavie smer Dobronín © Michal Čellár

Vedľa stojí výpravná budova postavená podľa typového listu LVII/H Zemského výboru Království českého, ktorá dnes slúži na bývanie. V lete 2015 bola poškodená omietka tak vážne, že na niektorých miestach bolo odkryté nosné murivo. V súčasnosti (jar 2016) prebieha rekonštrukcia výpravnej budovy. O priestor koľajiska stanice sa niekto pravidelne stará, vďaka čomu je koľajisko stanice v celkom dobrom stave a nerastú v ňom náletové dreviny. Vľavo na zhlaví smer koniec trate ešte pred pár rokmi stála výhrevňa pre jednu lokomotívu. Dodnes sa zachovala časť, ktorá je v súčasnosti prestavaná na rodinný dom. Naproti pôvodnej výhrevne sa nachádza ďalšia nakladacia rampa, ktorá v minulosti slúžila na nakladanie výrobkov miestneho podniku. Ďalej zo stanice pokračuje opustená vlečka cez priecestie do pôvodného poľnohospodárskeho podniku.

Polná, výpravná budova, pohľad zo smeru Dobronín © Michal Čellár

Místní dráha Moravské Budějovice - Jemnice

Koncesia pre výstavbu trate bola vydaná v marci 1895 viedenskému podniku E.Gross. O rok neskoršie, dňa 8. novembra 1896, bola trať slávnostne otvorená. Prevádzku na trati od začiatku zabezpečovali Cisársko-kráľovské štátne dráhy na účet vlastníka, ktorým bola spoločnosť Místní dráhy Moravské Budějovice - Jemnice. Už počas výstavby sa plánovalo predĺženie trate do mesta Dačice, kde by sa napojila na trať Kostelec u Jihlavy - Slavonice. Následne v rokoch 1919 - 1926 bol vypracovaný projekt na predĺženie trate do staníc Jindřichův Hradec alebo Třeboň. Žiaden z týchto projektov sa však nepodarilo uskutočniť.

Jemnice, výpravná budova, pohľad zo smeru Třebelovice © Michal Čellár

K 1. januáru 1925 bola miestna železnica zoštátnená. Najväčší význam dosiahla trať v roku 1937, kedy bola do Jemnice premiestnená vojenská posádka a o rok neskôr, počas májovej mobilizácie. Po 15. marci 1939 sa trať ocitla na území dvoch štátov. Začiatočná stanica sa nachádzala v Protektoráte Čechy a Morava a koncová stanica Jemnice bola na území Nemeckej ríše. Po skončení 2. svetovej vojny sa na stanici Jemnice začalo zhromažďovať odsunuté nemecké obyvateľstvo, ktoré bolo následne postupne odvážené vlakmi z Československa.

Třebelovice, koľajisko stanice od výpravnej budovy, smer Jemnice © Michal Čellár

Od 24. júla 1996 je trať zapísaná na zozname kultúrnych pamiatok ČR. Počas leta 2010 zverejnila SŽDC zoznam tzv. „nerentabilných“ tratí, na ktorom sa objavila i táto trať. Na Silvestra toho roku prešiel po trati naposledy osobný vlak ČD a tým sa skončila na trati pravidelná osobná doprava. Už dňa 7. januára 2011 Drážní úrad zamietol žiadosť SŽDC o zrušenie trate, lebo niekoľko dopravcov malo záujem o prevádzku na trati. Na jar toho istého roku sa obce pozdĺž trate dohodli, že budú prispievať na víkendovú osobnú dopravu počas letných prázdnin. Vďaka príspevku obcí počas letných prázdnin začali po trati cez víkendy premávať osobné vlaky súkromného dopravcu. Tento koncept osobnej dopravy sa na trati zachoval dodnes. Pripravil som si schematický plán trate Moravské Budějovice:

Kliknutie do náhľadu otvorí celý plán vo formáte PDF

Začiatok trate sa nachádza v stanici Moravské Budějovice, ktorá sa nachádza v 138,466 km hlavnej trate (pôvodná kilometráž z čias výstavby trate od Viedne). Dodnes sa zachovala pôvodná výpravná budova, postavená podľa typového výkresu ÖNWB triedy IIIb. Pred pár rokmi prebehla rekonštrukcia staničných budov a vďaka tomu dostali jednotný vzhľad v kombinácii žltej a hnedej farby. Koľajisko stanice je na dnešné pomery značne predimenzované, čo je pozostatok z čias výstavby trate, kedy stanica ležala na hlavnej trati Viedeň - Praha. Dodnes sa v stanici zachovali funkčné mechanické návestidlá. Na zhlaví smer Jaroměřice nad Rokytnou (Okříšky) sa za sebou nachádza posunovacie a odchodové mechanické návestidlo.

Moravské Budějovice, výpravná budova, pohľad zo smeru Znojmo © Michal Čellár

Miestna železnica do Jemnice sa od hlavnej trati odpája na zhlaví smer Grešlové Mýto (Znojmo) a postupne sa vzdiaľuje od hlavnej trate a tým sa približuje ku ceste a spolu pokračujú do obce Jackov. Trať obec obíde severným okrajom a na konci je rovnomenná zastávka, ktorá sa nachádza v 4,457 km trate. Zastávka je dnes tvorená jednoduchým prístreškom. Od zastávky sa trať kľukatí do ďalšej zastávky Dědice, ktorá sa nachádza v 7,529 km. Pôvodne to bola zastávka-nákladisko s jednou manipulačnou koľajou ku nakladacej rampa. Dnes sa už v zastávke koľaj ani nakladacia rampa nenachádza. Dodnes sa zachovala pôvodná staničná budova, postavená podľa typového výkresu 14/H c. k. Rakúskych štátnych dráh.

Třebelovice, zhlavie smer Moravské Budějovice © Michal Čellár

Po zastávke pokračuje trať oblúkom ponad obec, v ktorom sa nachádza kamenný most cez Syrovický potok. Od konca dediny trať pokračuje rovnobežne s cestou do nasledujúcej dediny Rácovice. Pred obcou nasleduje pravotočivý oblúk a hneď ľavotočivý oblúk, v strede ktorého sa nachádza kamenný most cez miestny potok. Po krátkom rovnom úseku nasleduje zastávka Rácovice v 11,353 km, ktorú tvorí len jednoduchý prístrešok. Za zastávkou nasleduje oblúk, ktorým prekoná údolie potoka Bihanka. V strede oblúka trať prechádza cez posledný kamenný klenutý most ponad potok a poľnú cestu. Nasledujúce 2 km sa trať kľukatí až do stanice Třebelovice, ktorá sa nachádza v 13,906 km trate. V stanici je výpravná budova postavená podľa typového plánu budovy typu B ÖNWB. Pri výpravnej budove smerom Jemnice sa nachádza nakladacia rampa so zariadením pre nakladanie sypkých nákladov.

Cez polia sa trať 3 km kľukatí krajinou do poslednej zastávky Lhota u Jemnice v 17,887 km, ktorú tvorí len prefabrikovaná nástupná hrana a opustený prístrešok. Po zastávke trať oblúkom popri obce naberie smer juh a v polovici úseku pred mestom Jemnice sa otočí na západ a rovným úsekom prichádza do konečnej stanice Jemnice v 20,775 km. Ešte pred začiatkom stanice sa ku trati pripája vlečka z miestneho podniku. Vpravo zo smeru Třebelovice sa na začiatku stanice nachádzajú 2 výhrevne, postavené v rôznych obdobiach, čo sa odrazilo v ich stavebnom štýle. Jedna z nich dnes slúži počas leta k dopovaniu motorového vozňa. Postupne sa na druhej strane nachádza staničný sklad s nakladacou rampou a výpravná budova, ktorá bola postavená ako normalizovaná budova typu C spoločnosti ÖNWB a dodnes si zachovala skoro pôvodný vzhľad. Úplne na konci trate sa nachádza nakladacia rampa miestneho poľnohospodárskeho podniku, ktorá sa už nevyužíva.

V súčasnosti na trati 241 Znojmo - Okříšky premávajú osobné vlaky v dvojhodinovom takte, vedené motorovými jednotkami radu 814/914 Regionova a v nepárnu hodinu sa stretnú v stanici Moravské Budějovice. Na trati do Jemnice v roku 2015 premávali osobné vlaky počas letných prázdnin cez dni pracovného pokoja. Boli vedené motorovým vozňom radu 810 spoločnosti Railway Capital. Ten bol odkúpený od ZSSK a premával v pôvodnom nátere ZSSK, iba bolo odstránené logo spoločnosti. V stanici Moravské Budějovice sa vždy stretli vlaky zo všetkých smeroch, aby ľudia mohli prestúpiť a pokračovať na všetky smery.

Druhým dopravcom na trati je miestne združenie Spolek pro veřejnou dopravu na jihozápadní Moravě, ktoré vo vybrané dni prevádzkuje na trati historický vlak. Združenie odkúpilo z vlečky v Českých Budějoviciach malú poľskú posunovaciu lokomotívou, ktorú opravilo do prevádzkového stavu. Ako prípojné vagóny pre turistov používajú dva pôvodne služobné vozy radu Da, ktoré boli zrekonštruované na vyhliadkové vagóny.