Oslavy 120. výročia príchodu prvého vlaku na hornú Nitru

Posledné dni pred akciou sa u mňa niesli v sledovaní meteogramu SHMÚ, ktorý na sobotu neochvejne sľuboval mraky a dážď. Keď som v sobotu o štvrtej ráno vstával, kvapky padajúce za oknom mi veľa úsmevov na tvári nepridávali. Správneho fanúšika železníc ale nič neodradí a tak som sa vybral na stanicu, na prvý vlak do Prievidze. Vo vlaku som stretol známu sprievodkyňu, ktorú som nevidel niekoľko rokov, a hneď bol deň krajší a slnečnejší. Aj keď len vo vnútri vlaku. Vonku stále padal drobný dážď. Z vlaku som vystúpil v Partizánskom, kde som išiel vyzdvihnúť kamaráta Joža. Keďže rýchlosť cestovania po trati č. 140 sa za posledných 120 rokov hádam ani veľmi nezmenila, odchod prvého parného vlaku z Prievidze by som už nestihol. Takto som si aspoň vychutnal úžasné rožky z miestnej pekárne a pred pol deviatou sme sa vybrali na stanicu vo Veľkých Bieliciach, privítať parný vlak. Parný vlak som fotil z miesta, kadiaľ ešte pred niekoľkými mesiacmi viedla vlečková koľaj do obuvníckeho závodu v Partizánskom.

Parný vlak v úseku Partizánske - Veľké Bielice; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Po príchode parného vlaku, ťahaného vrútockou Šlachtičnou 475.196, sa spustil najväčší lejak celého dňa. Ešteže vlak mal vo Veľkých Bieliciach naplánovaný dlhý pobyt, počas ktorého stihol dážď ustať a slávnostný krst knihy 120 rokov železníc na hornom Ponitrí sa mohol uskutočniť už bez dažďových kvapiek. Krst knihy, ktorej autormi sú Peter Boris, Jozef Bosáček a Jozef Petrinec, moderoval primátor mesta Partizánske. Knihu pokrstili železničným pexesom viaceré prítomné deti. Kniha spracováva históriu vývoja železníc na hornej Nitre a obsahuje mnoho doteraz nepublikovaných informácií a fotografií. Rozhodne stojí za zakúpenie a prečítanie.

Krst knihy 120 rokov železníc na hornom Ponitrí; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Stanica vo Veľkých Bieliciach už dávno nezažila taký dopravný frmol, ako v tento deň. Počas pobytu parného a požiarneho vlaku, ktorý ťahala Ceckaňa 751 131 Prievidzského parostrojného spolku, stihol zo stanice odísť nákladný vlak a prešli dva rýchliky a jeden osobák. Keďže z prevádzkových dôvodov sa nemohol naplánovaný program uskutočniť v pôvodných časoch, posunul sa aj odchod parného protokolárneho vlaku na spiatočnú cestu do Prievidze.

Požiarny a protokolárny parný vlak v žst. Veľké Bielice; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Parný vlak následne zastavil v Partizánskom, kde doňho pristúpilo ďalšie kvantum ľudí. Všetky vozne v súprave boli obsadené do posledného miestečka, mnoho ľudí aj stálo. Súpravu vlaku tvorili vozne Prievidzského parostrojného spolku a Spolku Výhrevne Vrútky. Mňa na súprave najviac upútal prievidzský reštauračný vozeň  v modrom nátere a so žltými popismi. Je to už poriadne dávno, kedy sa reštauráky v takomto nátere preháňali na rýchlikoch. Ako mi neskôr chlapci hovorili, vozeň dokončili doslova pár hodín pred samotnou akciou.

Reštauračný vozeň PPS v novom nátere; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Po zastavení vo Veľkých Uherciach a Oslanoch dorazil parný vlak do Zemianskych Kostolian. Podľa pôvodného plánu mal parný vlak prejsť po elektrárenskej vlečke a následne sa pripojiť na hlavnú trať. Nakoniec bolo elektrárňami povolené len zájsť na vlečku, pričom cestujúci mali z vlaku zákaz vystupovať. Došli sme teda po bránu, postáli cca 10 minút a vrátili sme sa späť do stanice. Počas pobytu v Zemianskych Kostoľanoch vyšlo aj slnko, svojimi lúčmi zaplavilo stanicu a odrazu bolo príjemne teplo. Šľachtičná bola celý čas okupovaná cestujúcimi, mnohí si nenechali príležitosť navštíviť jej stanovište a odfotiť sa na nej. Uplynul čas určený na pobyt v Zemianskych Kostoľanoch a parný vlak vyrazil na posledný úsek cesty do Prievidze. Samozrejme, nevynechalo sa ani zastavenie v Novákoch.

Pobyt protokolárneho vlaku v Zemianskych Kostoľanoch; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

V Prievidzi cestujúcich protokolárneho vlaku privítala primátorka a krátkym programom sa predviedli mažoretky. Na stanici bola výstava motorových rušňov a vozňov, vrútockí modelári sa prezentovali so svojimi modelárskymi vozňami. V staničnej budove bola prichystaná expozícia s viacerými historickými železničnými artefaktmi. Na zimnom štadióne sa zase prezentovali železniční modelári so svojimi modulovými koľajiskami.

Z výstavy železničných vozidiel v Prievidzi; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Čas do odchodu druhého parného vlaku do Veľkých Bielic som využil na stretnutie a porozprávanie sa s viacerými známymi. Vynechať som samozrejme nemohol ani autorov už spomínanej knihy, od ktorých som si odniesol ich podpisy aj s venovaním.

Peter Boris pri podpisovaní svojej knihy; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Na stanici sa mi podarilo vyfotiť humenskú M 152.0004, ktorá na oslavy priviezla ľudí z Nitrianskeho Pravna. Z Handlovej ľudí doviezla zase 810 625.

M 152.0004 na stanici v Prievidzi; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Rozlúčil som sa s kamarátmi a známymi a nastúpil na druhý parný vlak do Veľkých Bielic. Jazdu som si vychutnával v reštauráku pri otvorenom okne a s čapovaným v ruke. Uvedomil som si, že hádam po dobrých dvoch rokoch som na nejakej železničnej akcii v polohe bežného návštevníka - tých niekoľko rozhovorov o organizácii ďalších akcií brať do úvahy nebudem :-). Tak som si tú jazdu, klepot kolies, výhľad z okna a pivo vychutnával o to viac.
Veľké Bielice ma "nesklamali". Pri príchode parného vlaku svietilo slnko, pár minút po príchode požiarneho vlaku sa zase spustil dážď.

Po príchode druhého parného vlaku do Veľkých Bielic; 14.5.2016 © Miroslav Sekela

Naspäť do Prievidze som sa už parným vlakom nevracal, keďže sa mi nechcelo terigať sa 77 kilometrov tri hodiny. Z vlaku som vystúpil v Partizánskom, najedol sa a počkal som si na rýchlik a cestu do Nitry som zvládol „len“ za 1,5 hodiny.
Aj keď sa všetko nepodarilo presne tak, ako to bolo naplánované, určite túto akciu môžeme všetci hodnotiť ako veľmi vydarenú. Teda až na ten zlý vzťah počasia ku Veľkým Bieliciam – ale za to už organizátori nemôžu :-)