Z Kvetoslavova do Šamorína bez koľajníc

Preto som bol príjemne prekvapený, keď som po rokoch na ex-priateľkinom notebooku stratené fotky objavil.


 

Od môjho výletu však už prešli takmer štyri roky. Dosť na to, aby sa dalo hovoriť aktuálnom stave trate, avšak ako ďalšiu ukážku nerovného zápasu zrušenej železnice s časom prinášam pár slov a fotografií z môjho prieskumu.

V teplú júnovú sobotu roku 2012 vystupujem z autobusu na stanici Kvetoslavov. Práve do Bratislavy odchádza červeno-modrý Talent spoločnosti Regiojet. Tieto pred troma mesiacmi nahradili krabičky a okuliarniky ZSSK na trati č. 131 a na základe podpísanej zmluvy by tomu tak malo byť ďalších takmer 9 rokov. Tejto prelomovej zmene v rámci celej siete slovenských železníc predchádzala rekonštrukcia trate v úseku Podunajské Biskupice – Dunajská Streda. S trochou preháňania, ledva stihol sadnúť prach po rekonštrukčných prácach. Stanica dostala nové vyvýšené nástupištia, aj priecestné zabezpečovacie zariadenie.

Po krátkej obhliadke stanice sa dávam na pochod. Križujúc cestu č. II/503 Šamorín – Senec už vidím, že skaza trate Kvetoslavov – Šamorín, oficiálne závŕšená rozhodnutím o zrušení z roku 2001, je nezvratná. Za priecestím umiestnená výhybka č. 11 zmizla, koľaj č. 3 je zaústená do priebežnej koľaje č. 1 smer Bratislava a pokračovanie koľaje do Šamorína bolo „odpratané“.

Opúšťam čerstvo modernizovanú trať a kráčam ľavotočivým oblúkom po mieste predpokladaného telesa bývalej trate. Idem neisto, občas sa vraciam. Míňam haldy stavebného materiálu, zrejme z bytovej výstavby. Indíciou je betónový plot napravo postavený s využitím betónových podvalov.

Prejdem lúku a až pod spleťou kríkov a malých stromov identifikujem podvaly. Konečne! Porast hustne tak, že sa dá po telese trate prejsť len tak-tak. Namiesto koľajníc sú však na podvaloch postavané dosky a laty, zrejme kulisy paintbolových bojov.

Po križovaní s Hlavnou ulicou chcem pokračovať ďalej, keď ma oslovuje muž spoza plota s upozornením, že tá trať, po ktorej kráčam, je už jeho pozemok. Po krátkom vysvetľovaní už mužova reč dostáva priateľskejší tón, hoci po tom, čo sa od neho dozvedám, ja pre zmenu reč strácam: Na fyzickom odstraňovaní trate sa vraj pracovalo usilovne, ale na slovenský spôsob. Muž pravidelne sledoval čaty cigánskych „robotníkov“, napodiv však vybavených profesionálnou technikou aj nákladnými autami. Z trate postupne mizli koľajnice, podvaly, aj telegrafné stĺpy.

Vzhľadom k tomu, že veľká časť trate bola vedená poľom, na dohľad od hlavnej cesty, pravdepodobne sa tak dialo s požehnaním miestnej samosprávy a polície (a ktovie koho ešte...). Znechutený pokračujem ďalej, som na poli a konečne sa objaví aj kus koľajnice. Ak nepočítam ten zapustený v Hlavnej ceste, tak prvý. Trať pokračuje po zarastenom, ale viditeľnom násype, ktorý sa medzičasom stal domovom pre divé zvieratá, míňam kŕmidlo aj poľovnícky posed.

Keď po ďalších minútach chôdze zbadám vpravo ihrisko, a vľavo mestský park, viem že som už v Šamoríne. Začína súvislý úsek aj s koľajnicami, ale porast zakrátko tak zhustol, že musím zísť z trate a  úsek po Športovú ulicu prejsť po asfaltke.

V mieste križovania so Športovou ulicou sú koľajnice zaliate betónom. Moje ďalšie kroky vedú v tesnom susedstve záhrad, nevadím však nikomu. Pred ďalším priecestím, tentokrát s Priemyselnou ulicou, sa oblúkom vľavo od hlavnej trate oddeľuje vlečka, križuje Pomlejskú cestu, následne Priemyselnú ulicu a končí v niekdajšom priemyselnom areáli. Výhybky sú stále prítomné, ale v hustej burine pripomínajú skôr nejaký bizarný druh vegetácie. Idem ďalej hlavnou traťou križujúc Priemyselnú ulicu (so zachovanými koľajami) a zakrátko „končím“ v mieste niekdajšej železničnej stanice Šamorín. Odtiaľto zrejme ešte trať pokračovala ďalej, čoho dôkazom je krátky „dochovaný“ úsek popri Bratislavskej ceste, na výjazde od Tesca.

O tom, že štát zlým rozhodnutím premrhal možnosť jedného z riešení katastrofálnej dopravnej situácie medzi Šamorínom a Bratislavou, som bol presvedčený už predtým. Teraz som ešte obohatený o nový poznatok, že nie je schopný si postrážiť svoj majetok pred rozkradnutím. Plný „dojmov“ kráčam na autobus do Hamuliakova.