Fotoreportáž o doprave v Kirgizsku

Strávil som tu celý rok 2015, čo mi umožnilo nahliadnuť do systému miestnej prepravy. Hlavný dopravný prostriedok v Kirgizsku nie je, ako by sa mnohí streotypne domnievali, kôň, ale skôr klasická sovietska маршрутка (maršrutka).

Niektoré  z nich majú aj funkčné wi-fi!

Prakticky výlučne ide o ojazdené európske Mercedesy Sprintery, sem-tam človek však zazrie aj VW minivan a skutočne výnimočne aj rozmlátený Ford Transit.

A niekedy sa pošťastí aj parný valec

Maršrutky sú dovážané najčastejšie z Nemecka či Holandska, čo prezrádza aj ich vonkajšia "výzdoba":

Táto je napríklad od našich susedov – toto ale nie je maršrutka MHD

Našiel som aj slovenské kamióny či trailery:

Jeden slovenský príves čakal aj na hranici s Čínou, ale ten som si neodvážil vyfotiť

Je to až ťažko uveriteľné, ale klasické autobusy v Kirgizsku prakticky nenájdete. Maršrutky zabezpečujú ako miestnu, tak aj medzimestskú dopravu. Človek by si pomyslel, že na autobusy zrejme nie je dostatočný dopyt alebo hustota zaľudnenia.

Nie je to celkom tak.

Jednak na hlavnej ceste medzi Biškekom (hlavné mesto) a druhým najväčším mestom Oš (metropola juhu na kraji úrodnej Ferganskej doliny) autobusy nie sú povolené. Je tam priesmyk Төө-Ашуу (Töö-Ašuu) so sovietskym tunelom z 30. rokov minulého storočia v nadmorskej výške dobre cez 3000m a ja som ten tunel... prežil. Bol som v nákladiaku, ktorý ako súčasť "biznisu" prevážal aj ľudí a... predbiehal. Netreba asi dodávať, že ten tunel bol nedostatočne osvetlený, nijak neupravený (strop a steny sú vytesané priamo do skaly a nijak neomietnuté) a niekedy v ňom tečie aj rieka.

Potom je tu mafia taxikárov, ktorí na túto lukratívnu trasu nechcú pustiť ani len maršrutky, nieto ešte autobusy. Chceš si zriadiť trasu a jazdiť na nej s minivanom s nižšími cenami? Očakávaj "návštevu", lebo "tu môžu jazdiť len osobné autá". Hneď ťa prejde chuť podnikať. Aj preto medzi Ošom a Biškekom, dvoma najväčšími mestami v Kirgizsku, premávajú priamo len lietadlá a taxíky. A potom tie pololegálne nákladiaky.

Zhrnuté a podčiarknuté, autobusy v Kirgizsku sú buď len интурист на заказ (turistické na objednávku), alebo potom jeden nočný spoj, stará Setra vari ešte prvej generácie medzi Narynom a Biškekom.

Aha, a ešte čínske ležadlové do Kašgaru. Podobne geniálny vynález ako ruské
vozne пляцкартный

V mestách je situácia podobná. Drvivá väčšina prepravy je maršrutkou za smiešnu cenu lístka (5 bývalých korún), autobusy a trolejbusy bývajú lacnejšie (4 koruny).

A potom ešte, keďže sme v Kirgizsku, kone

Áno, dobre čítate, trolejbusy. Kirgizsko je akési múzeum trolejbusov, tieto tu jazdia aj v zapadlých malomestách. Ešte aj taký Naryn, jedna veľká podlhovastá dedina, má svoju vlastnú trolejbusovú linku.

Najstarší typ trolejbusu Тролза, aký je možné vidieť v Biškekských uliciach

Autobusy tu už nie sú ukrajinské Bohdany, ako je tomu napríklad na Kaukaze (Gruzínsko), ale skôr čínske "Bohdany" – rovnako malé a rozhegané.

Čínsky "Bohdan" (rozvojová pomoc ČĽR!) v Biškeku. Zvuk motora nápadne pripomína Aviu,
ibaže na výrazne nižších otáčkach

Platí sa pri vystupovaní - priamo vodičovi - a hoci je cena lístka len 8 somov, šofér vydá bez frflania aj z 500-somovej bankovky. Vystupovať (a nastupovať) sa, na rozdiel od maršrutky, nedá hocikde, iba na zastávkach, semaforoch, stopke a v zápche.

Biškekský autobus spredu

Počas dňa občas nájdete v MHD aj konduktora - miestnu бабушку, ktorá vám za rovnakú cenu predá platný lístok, ktorý bol zjavne vytlačený ešte v časoch союза:

A nie, nestojí päť kopejok

Trolejbusy sú zase masívne, veľké a spoľahlivé ruské Транс-Альфа či Тролза, a tiež bieloruské Белкоммунмаш – obzvlášť ich nové modely sú nízkopodlažné a všetky skutočne pohodlné.

Mojimi obľúbenými fotocieľmi sú ale aj tak staré, priam muzeálne kúsky

Ich vodiči s radosťou využívajú ich zrýchlenie pri pretekoch s autami. Napriek tomu (a napriek zúboženému stavu infraštruktúry – trolejového vedenia) im zriedkakedy padajú zberače. Asi preto, lebo nie sú uchytené lanami vzadu. Keď teda zberače spadnú, tak je to, ako sa hovorí, "riadna šupa". Nie sú tam laná, ktoré by napružený zberač zachytili a stlmili. A vodič sa potom musí šplhať na strechu.

Nechcite sa však v týchto starých "šunkách" voziť. Kompresory sú v nich veľmi hlučné

Pridám ešte jedno špecifikum biškekskej MHD: starším a ženám sa prakticky vždy uvoľňuje miesto. Dokonca aj tridsaťročná slečna vstane a prenechá miesto štyridsaťročnej dáme. Čo je často problém, lebo – Biškek vás rýchlo naučí – Sprinter bežne pojme aj 40 ľudí. Hovorí sa tomu kirgizská selanka – sedím na prístrojovej doske nalepený na čelnom skle a je mi dobre.

No a napokon, samozrejme, vlaky. To je – v Kirgizsku – kapitola sama osebe. Niežeby táto krajina oplývala množstvom tratí a hnacích vozidiel, práve naopak. Nedávno sa však Čína, ktorá tu už postavila stovky kilometrov ciest najmä pre svoje kamióny, ponúkla financovať a postaviť úplne novú železnicu z Kašgaru cez pohorie Ťian-Šan až do Ošu. Na zelenej (a hlavne horskej) lúke. Akurát sa obe strany nevedia dohodnúť na rozchode. Toto je však ešte len v štádiu úvah, pričom je to pomerne šialený plán, ak si človek uvedomí, že za deň prejdú medzi Čínou a Kirgizskom možno tak desiatky kamiónov. Stavať novú železnicu v takom ťažkom teréne zatiaľ z pohľadu objemu prepravy ekonomický zmysel nedáva; Čína by to skôr robila zo strategických (vojenských) dôvodov.

Existujúcich tratí v Kirgizsku je neveľa. Treba si uvedomiť, že v čase výstavby železníc bol tento hornatý štát súčasťou ruského, resp. sovietskeho impéria. Mnohé železnice teda len nakukli do kirgizskej zväzovej republiky, aby tu ukončili svoju trasu. Ďalej už boli len vysoké vrchy a "nepriateľská" Čína.

Z hospodársky potenciálne zmysluplných železníc sú tu len dve odbočky do Džalalabádu (nie toho afgánskeho!) a Ošu, ktoré sú vlastne dotiahnuté z uzbeckej Ferganskej doliny. Vzhľadom na skutočne "priateľské" vzťahy týchto dvoch krajín ale som si ani nie istý, či vôbec fungujú.

Na nákladnú prepravu a posun slúži v Biškeku aj ТЭМ2УМ z Brjanského
mašinostrojiteľného závodu

Lokomotívy tejto série (ТЭМ2УМ) vozia aj rakety Союз na kozmodróme v Bajkonure

Potom je tu ešte železnica do Biškeku, odkiaľ pravidelne vychádzajú vlaky do Kazachstanu (Almaty, Astana):

Kazašský Тепловоз ТЭ33А, postavený na platforme GE Evolution

Tento ТЭ33А vyšiel z továrne v Astane v apríli 2014, má maximálnu rýchlosť 120 km/h,
výkon 3356 kW a váži 138 ton

... či párkrát za týždeň aj do Ruska (Novosibirsk, Krasnojarsk, Moskva).

Dlhočizný vlak odpočíva v stanici Biškek pred svojou ešte dlhšou cestou do Ruska

Ale aj tá železnica z Biškeku do Almaty je na smiech. Musíte meniť smer (s otočkou cez kazašský Кулан) a vzdialenosť zhruba 250 km medzi týmito mestami prejdete aj s prestupom za temer 20 hodín! Na maršrutke je to, pre porovnanie, 4-6 hodín, v závislosti od zdržania sa na hranici (čo je teraz menej, najmä vďaka Putinovmu euroázijskému союзу).

Železnice boli postavené ako keby radiálne od Moskvy, a aj preto, ak chcete ísť do Almaty (na východ), musíte ísť najprv dlho priamo na západ, kým sa napojíte na almatínsku vetvu (podobne ako keď sa v Uhorsku stavali železnice radiálne od Budapešti, pričom teraz nemá kto po juhoslovenských lokálkach jazdiť a sú zrušené).

Ísť vlakom do Moskvy dáva ešte menší zmysel, v dnešnej dobe extrémne lacných leteniek Аэрофлот úplne bežne lieta do ruskej metropoly pod 100 dolárov.

Pohľad na ruský vlak z mostu pre peších

A toto je ten most pre peších

No a na záver sa dostávame k jedinej vnútroštátnej trase Biškek - Balykčy. Balykčy je ghost town na brehu najslávnejšieho kirgizského jazera Issyk-Kuľ. Nie celkom ghost town v pravom zmysle slova; ľudia tu ešte stále žijú. Ale niekdajší priemysel upadol, ľudia odišli a niektoré časti mesta sú už len ruiny. Miestni ich volajú kirgizský Irak.

Aký priemysel? Nuž, asi veľa napovie bývalý, ruský názov tohto provinčného malomesta - Рыбачье (Rybačie). Балыкчы je priamy kirgizský preklad a hlavným priemyslom tu bol rybolov druhov umelo dosadených do tohto jazera. Typický socialistický problém – overfishing – ale zničil zdroje a konzervárne už nepracujú. A teda ani vlaky už nemajú čo prevážať.

Тепловоз ЧМЭ3Т československej proveniencie (z ČKD) zrejme pamätá aj lepšie časy
a viac vyťaženia

Krásna farebná kombinácia na ТЭМ2У (priznávam, som zo Žiliny). Podľa všetkého ide o
šiesty kus sériovej výroby (začala od čísla 8002)

A tak prevážajú, čo môžu - turistov.

Na čele stojí ruská - pôvodne dvojdielna - lokomotíva ТЭ10М s maximálkou 100 km/h.
K nej sa v prevádzke na tejto trati ani len nepriblíži

Takzvaný туристический поезд (turistický vlak) premáva každý piatok, sobotu a nedeľu, od polovice júna až do konca sezóny.

Cesta sa začína na hlavnej stanici kirgizskej metropoly – Бишкек II

Premáva z Biškeku do Balykčy, čo je priamo na brehu jazera Issyk-Kuľ, ale inak tam nie je nič. Tradiční ruskí dovolenkári pokračujú maršrutkou po severnej strane do Čolpon-Aty, hipsteri zo západnej Európy potom do, paradoxne, ruského Karakolu na juhovýchodnom konci jazera. Z Balykčy môže samozrejme turista pokračovať aj na iné smery, a síce na juh do Narynu alebo do neďalekého Kočkoru s jazerom Song-Kuľ.

Najprv sa ide širokým údolím rieky Čuj …

... ktoré sa postupne zužuje do Boomského kaňona …

Vlak stojí asi 1 euro (zhruba polovicu toho čo maršrutka za ekvivalentnú trasu) a trvá mu to dvakrát toľko (5-6 hodín oproti asi 150 minútam na maršrutke). Je to jedna lokomotíva a tri пляцкартные vagóny - geniálny to vynález sovietskych inžinierov. Priemerná rýchlosť – keď vlak ide – zväčša neprekročí 50 km/h.

Železnica je vedená v úbočí rokliny s minimom tunelov …

... nielen vysoko nad riekou, ale aj nad rýchlostnou cestou, nedávno postavenou Číňanmi.

Vlak odchádza z Biškeku vždy skoro ráno, predobedom príde do Balykčy a odtiaľ sa potom poobede vracia do Biškeku.

Blížime sa k Balykčy

Železničná stanica v Balykčy pritom nie je v meste – je doslova uprostred polí a čakajú pri nej maršrutky, ktoré vám rovno ponúkajú odvoz ďalej do Čolpon-Aty. Ak idete do Karakolu, tak vás zadarmo vezmú na autobusovú – pardon, maršrutkovú – stanicu, ktorá je vzdialená asi kilometer cez pole či dva kilometre po ceste.

Na záver zopár bonusových fotografií:

Autobusová zastávka – na chodníku?

Dvojzmyselný semafor

Vegetácia si prebíja svoju cestu z podzemia? Nie. V skutočnosti je to len miestny idiosynkratický spôsob signalizovania vodičom, že kanalizácia je odkrytá

Ošská "Nová" autobusová stanica v júli 2015 pred rekonštrukciou …

… a v septembri toho istého roka počas chvatnej rekonštrukcie

Starý autobus v Karakole, neďaleko Toktogulu

Ešte starší autobus v Biškeku, patriaci miestnej radnici