Aký bol tohtoročný Deň železnice v Humennom

Ja som ju našiel na stránke mesta Humenné, ale pravdepodobne bola zverejnená aj inde. Na hlavnej stránke internetového magazínu VLAKY.NET sa bohužiaľ tohto roku neobjavila. Zrejme ju organizátori ani nikto iný na adresu jeho redakcie neposlal. Napriek tejto nepríliš pozitívnej skutočnosti sa dvaja kolegovia reportéri z Českej republiky v Humennom objavili, nakoniec nie po prvý raz. Karel Furiš aj Jiří Řechka humenský Deň železnice navštívili aj v minulých rokoch. Privádza ich tam vždy zaujímavý program, ktorý bol v tomto roku obohatený o niekoľko nových atrakcií. Z miesta podujatia boli vypravené aj dva nostalgické vlaky.

Plagát akcie (kliknutie do náhľadu otvorí celý); zdroj: www.streka.net

I ja som sa rozhodol zúčastniť sa tohto pekného podujatia. Aby som mohol byť v depe ešte pred oficiálnym začiatkom akcie, aby som mohol fotiť, kým tam nie sú davy ľudí, musel som z Trebišova vycestovať skoro ráno rýchlikom R 615 Zemplín s odchodom z Trebišova o 6:57 hod. Dostať sa do 13 km vzdialeného Trebišova autobusom z našej dediny tak skoro ráno a ešte v sobotu je nemožné. Preto som sa do Trebišova dopravil autom. Prišiel som na stanicu o niečo skôr, aby som mohol fotiť, ak bude čo. V stanici stál odstavený tranzistor 742 312-2 a na koľaji 2B stáli odstavené dva rušne. Berta 752 048-9 a tranzistor CRW 742 193-6.

Odstavené rušne 742 193-6 a 752 048-9 © Ondrej Krajňák

O chvíľu som počul hukot, obzriem sa a k stanici sa blíži ťažký nákladný vlak po širokorozchodnej. Slnko stálo na oblohe v nie vhodnej polohe, ale za pokus to stálo, a tak som si tento nákladný vlak odfotil spredu i zozadu. Na čele boli dve dvojičky. Neviem, ako sa stalo, že som si neodfotil čísla druhej dvojičky, ani som nijako nezaregistroval ich čísla, takže neviem. Prvá bola dvojička 125 844-1/843-3. Na postrku bola dvojička 125 828-4/827-6. Môj rýchlik prišiel presne načas, povedal by som, že aj s miernym náskokom, čo ma potešilo. Nastúpil som do vozňa a hneď som stretol kamaráta Jirku z Prahy.

Autor a Jiří Řechka neskôr počas dňa © Karel Furiš

Tak som si prisadol a v družnom rozhovore nám cesta rýchlo ubehla. V Humennom sme sa vybrali preši do depa. Na začiatku depa stoja takmer vždy dva rušne. Aj teraz tam stáli. Boli to zamračené 751 072-0 a 752 018-2. Nad hlavami nám lietal chlapík na padáku s motorovým pohonom. Hlavným lákadlom Dňa železnice v Humennom pre mňa bol opravený sergej 781 312-4. Tento rušeň som fotil 14.6.2014 na Rendezi v Bratislave. Ale to bol vtedy ešte v pôvodnom ošumelom nátere. Podvihorlatský železničný spolok sa rozhodol tento historicky zaujímavý rušeň opraviť. Zaujímavý je tým, že tento rušeň hral v americkom filme Peacemaker.

„Sergej“ 781 312-4 © Ondrej Krajňák

Sergej stál v depe na takom nešťastnom mieste, že sa kvalitná fotka z neho urobiť nedala. Prezentácie sa nezúčastnil, takže mám z neho len také fotky, aké mám. S Jirkom sme prešli celé depo. Vedľa hál pri plote stáli v burine rušne, ktoré asi už opravovať nebudú. Ľúto mi bolo tranzistora, ktorý je sťaby prototyp s číslom 742 001-1. Žeby už bol odpísaný? Podobný osud asi postihne i pred ním stojacu bertu 752 021-6. Za halami sme fotili v burine odstavené ďalšie dve berty 752 026-5 a 752 040-6. Potom sme sa s Jirkom na chvíľu rozišli. Každý sme išli za svojimi cieľmi.

Stroje odstavené v burine © Ondrej Krajňák

Ja som vošiel do budovy v ktorej boli vystavované modelové železnice a mala sa tam konať aj zberateľská burza. Modelové železnice v tom čase, keď ja som tam vošiel, ešte len pripravovali a po burze ešte nebolo ani chýru. Tak som vyšiel von a pokračoval v prehliadke depa a dokumentovaní všetkého, čo som videl. Fotil som motorové jednotky 861, ktoré stáli v rade za sebou vedľa hál. Pred halami stál peršing s dvomi historickými vozňami. V pekne zrekonštruovanom vozni Ba 3-0381 mali členovia Klubu železničných modelárov Vrútky postavené koľajisko vo veľkosti H0. Za ním bol vozeň Da 6-5030, v ktorom bolo koľajisko veľkosti TT.

Vozeň Da 6-5030 Klubu železničných modelárov Vrútky © Ondrej Krajňák

Pri vozni bola tabuľka s technickými údajmi a popisom jeho histórie. Niekoľko viet z toho tu opíšem pre zaujímavosť: Služobné vozne Da 6-5029 až 6-5040 boli vyrábané v Královopolských strojárňach Brno v rokoch 1936 až 1938 v troch sériách. Celkom ich bolo vyrobených 12 kusov. Mali nitovaný spodok aj skriňu. Prázdne vážili 38 ton. Podvozky boli charakteristické hlavne obrátene situovanou pružnicou druhotného vypruženia a za pozornosť stojí taktiež obrí rázvor podvozkov 3,2 metra. Maximálna rýchlosť vozňov je 100 km/hod. Vozeň Da 6-5030 bol vyrobený v roku 1936 ako druhý prototyp. Jeho prvou domovskou stanicou bola Praha Wilsonovo nádr.

Vozeň Da 6-5030 Klubu železničných modelárov Vrútky © Ondrej Krajňák

Poslednou domovskou stanicou boli Nové Zámky. Vozeň bol do zbierok MDC získaný v roku 2000 od DŽKV Košice, RD Spišská Nová Ves, kde slúžil ako náraďový vozeň. Teraz je kompletne opravený. Ja som nebol ani v jednom, ani v druhom vozni, nakoľko pred začiatkom akcie, kedy ja som sa okolo vozňa obšmietal, robili ešte ľudia z klubu prípravy, tak som dnu nemohol. A potom, keď už akcia naplno prebiehala, tvorili sa pred vozňami dlhé rady záujemcov, hlavne detí a ich oteckov, a to nie je nič pre mňa. Ušliapať sa nenechám. Tak som pokračoval vo fotení zaujímavostí v depe. Moju pozornosť upútalo cestné vozidlo.

Z Porsche Cayenne sa stáva drezina © Ondrej Krajňák

Bolo to SUV Porsche Cayenne s poľskou tabuľkou s evidenčným číslom. Vodič zaparkoval na priecestí a z vedľa stojacej dodávky chlapi vynášali kovové kolesá s okolesníkmi. Postupne pomocou hydraulického zdviháka vymenili kolesá na aute a vznikla z toho drezina. Pýtal som sa jedného z chlapov, ktorí na tom robili, či tie kolesá majú od výrobcu auta. Povedal že áno, sú to originál kolesá od firmy Porsche a je to jediné vozidlo tohto druhu na svete, schopné jazdiť i po koľajach. Rýchlosť po koľaji je vraj 110 km/hod. Poliaci tam mali aj iné zaujímavé vozidlo. Sťaby parný rušeň na gumových kolesách ťahal dva prívesy na prepravu osôb.

Strzała Południa © Ondrej Krajňák

Vozil návštevníkov z depa do mesta a opačne. Volal sa Južná strela a jeho domovskou stanicou bola Przysietnica. Práve keď som si obzeral a fotil toto čudo, dorazila do depa kolóna veteránov, malá skupina niekoľkých pekných cestných motorových vozidiel. Počkal som, až sa zoradia, a potom som si ich vyfotil. Do depa postupne prichádzali stovky návštevníkov. Jedni peši, iní vlakom, ktorý premával medzi stanicou a depom. Na pódiu začala hrať hudba. Stánky s občerstvením začali obliehať prví hladom a smädom trpiaci návštevníci. Ja som už mal zdokumentované všetko čo ma zaujímalo, tak som sa vybral pomaly peši do stanice.

Atrakcie pre deti © Ondrej Krajňák

Medzi depom a stanicou som fotil práve odchádzajúci vlak Os 8112 do Prešova. V stanici som fotil vlaky a rušne, ktoré tam stáli, posedel som na lavičke a odpočíval. O pol jedenástej som zaujal vhodné miesto v koľajisku a vyčkával som príchod vlaku EN 443 Bohemia. Na tento vlak čakali aj osobné vlaky Os 9409 do Stakčína a Os 8963 do Medzilaboriec. Bohemia meškala asi osem minút. Po jej príchode a po prestúpení cestujúcich odišli aj spomínané osobné vlaky. Na peróne som zbadal kamaráta Karla, ktorý pricestoval pražským rýchlikom. Svojou dvojranovou zbraňou lovil dianie na stanici.

Zmeškaný EN 443 „Bohemia“ zastavuje © Ondrej Krajňák

Tak sme sa zvítali a najbližším kyvadlovým vlakom, tvoreným motorovou jednotkou 861 014-3, sme sa vybrali do depa. Vlak premávajúci do depa odišiel zo stanice najprv do zastávky Humenné mesto, aby zobral i tam záujemcov o návštevu depa. Vlak sa potom vrátil do stanice, na chvíľu zastavil ešte raz a až potom sa pohol do depa. Záujemcov bolo veľa a vlak bol riadne zaplnený. Vrátil som sa do depa ešte raz, lebo som chcel vidieť prezentáciu vozidiel. Dúfal som, že sa predvedie i sergej. Ale nestalo sa tak. Keďže v tomto depe nemajú točňu, prezentácia vozidiel prebieha asi tak, že vozidlá postupne vychádzajú na koľaj smerujúcu do stanice.

Prezentuje sa „Porschelino“ © Ondrej Krajňák

Výhybkár má čo robiť, nakoľko vozidlá pôvodne nestáli na jednej koľaji, takže výmenové závažia musí prehadzovať takmer za každým vozidlom. Keď všetky vozidlá z depa odišli, začali sa pomaly po jednom vracať na prvú koľaj od hlavnej cestnej komunikácie a veľkej voľnej plochy vedľa nej. Tu boli sústredení diváci. Každé vozidlo tu na chvíľu zastavilo, konferencier prečítal jeho technické údaje, trochu z jeho histórie a vozidlo pokračovalo ďalej. Tak sa postupne predviedli všetky vozidlá. Bol som sklamaný z toho, že sa neukázal sergej. Po tejto akoby rušňoparáde sme sa všetci traja kamaráti vlakyneťáci vlakom vrátili do stanice.

Už zase na stanici © Ondrej Krajňák

Mali sme v pláne očakávať príchod nostalgických vlakov. V rámci Dňa železnice totiž z Humenného odišli ráno dva nostalgické vlaky. Jeden, tvorený hurvínkami M 131 1538 a M 131 1125 s vloženým prívesným vozňom Clm 5-2145 z Klubu historických koľajových vozidiel Haniska odišiel do Medzilaboriec, a druhý vlak, tvorený klasickou, ale už staršou súpravou osobných vozňov ZSSK, ťahaných parným rušňom papagáj 477 013 z Klubu železničných historických vozidiel Poprad, odišiel do Stakčína. Ich príchod sa očakával o 12:10 z Medzilaboriec a o 12:18 zo Stakčína. Prvý vlak došiel načas a ten parný aj s miernym náskokom.

Vchádza historický motorový vlak z Medzilaboriec © Ondrej Krajňák

Vlaky sme si odfotili. Fotili sme aj ďalšie dianie na stanici. Karel sa zrejme vrátil do depa, my dvaja s Jirkom sme ostali čakať na vlak REX 910 Ondava s odchodom o 13:28 z Humenného, ktorým som sa ja chcel dostať do Trebišova k autu a následne domov. Jirka chcel týmto vlakom cestovať do Košíc a odtiaľ ďalej k domovu do Prahy. Jirka mi však na lavičke počas nášho rozhovoru povedal, že by chcel so mnou vystúpiť v Trebišove a ísť k bývalej vagónke odfotiť tam odstavený rušeň 772 001-4. Či mu ukážem, kde to je, čo som samozrejme sľúbil. Nie je to ďaleko od stanice. Ale po nejakej chvíli ma napadlo niečo iné a Jirkovi som navrhol iný plán.

„Papagáj“ ide do depa, my už nie © Ondrej Krajňák

Ľutoval som ho, že v Trebišove vystúpi kvôli jednému rušňu a potom bude musieť dve hodiny čakať na ďalší vlak do Košíc. V Trebišove sa už v súčasnosti nedeje nič zaujímavé. Prieprahy vlakov sa robia už v Košiciach. Pražské rušne tu už neparkujú, niet sa na čo pozerať. Tak som mu navrhol, že k vagónke pôjdeme autom a potom sa presunieme do stanice Kuzmice, ktorá leží na trati 190. Odtiaľ bude mať o 15:07 osobný vlak do Košíc. Jednak príde do Košíc skôr a voľný čas môže stráviť v Košiciach namiesto nudného Trebišova, a tiež uvidí ďalšiu stanicu a možno aj rakane na postrkoch. A získa i ďalšiu pečiatku do zápisníka. Jirka súhlasil.

Nudný Trebišov © Ondrej Krajňák

Nastúpili sme do vlaku a viezli sme sa do Trebišova. V Strážskom sme videli bertu 752 030-7 a v Bánovciach nad Ondavou sme cez sklo fotili pracovný vlak s rušňom 745 006-8 a koľajový pluh na úpravu štrkového lôžka. V Trebišove sme len v rýchlosti cvakli pantograf a ponáhľali sme sa na parkovisko k autu. Previezli sme sa pred bránu vagónky. Keďže bola sobota, v podniku sa nerobilo (pokiaľ sa tam vôbec robí). Ani vrátnica nebola obsadená, takže nás nemal kto vyhnať, a tak sme si cez plot mohli odfotiť tento jedinečný, hoc nikdy nevyužitý stroj. Svojím futuristickým výzorom kedysi vzbudzoval pozornosť a nakoniec skončil v „burine“.

Nepodarený „zázrak techniky“ za plotom bývalej Vagónky Trebišov © Ondrej Krajňák

Potom už naša cesta viedla po ceste do stanice Kuzmice. Cestou do Kuzmíc sme prechádzali okolo stanice Čeľovce, ktorá leží na spojke medzi Slancom a Trebišovom. Na spojke medzi traťmi 190 a 191. Prechádza ňou súbežne i širokorozchodná trať. Zastavili sme sa tam kvôli pečiatke do Jirkovho zápisníka. Opýtal som sa výpravcu, keď pečiatkoval Jirkov zápisník, či nevie zistiť či sa neblíži nejaký vlak po širokorozchodnej. Výpravca bez všetkého zdvihol telefón, niekam zavolal a povedal nám, že o desať minút pôjde vlak smerom do Maťoviec. Poďakovali sme a hneď sme si začali hľadať vhodné miesto na fotenie.

Čeľovce: Vlak do Maťoviec po ŠRT © Ondrej Krajňák

Mali sme ešte asi pol hodiny času do odchodu vlaku z Kuzmíc do Košíc, tak sme tých desať minút čakať mohli. A netrvalo to ani desať minút a očakávaný vlak sa na naše potešenie skutočne objavil na obzore. Na čele vlaku boli dvojičky 125 801-1/802-9 a 125 820-1/819-3. Bola to súprava prázdnych vysokostenných vozňov, ktorá sa vracia na Ukrajinu. Po zdokumentovaní sme autom pokračovali do neďalekých Kuzmíc. Zaparkoval som pri stanici na parkovisku a hneď na úrovni parkoviska nám pózovala krásna rakaňa, zapriahnutá na konci nákladného vlaku, pripravená pomáhať ho tlačiť do stúpania až 17 ‰ do sedla Slančík v pohorí Slánske vrchy.

Kuzmice: MUV 69-855 pred výpravnou budovou s „rakaňou“ v pozadí © Ondrej Krajňák

Vyskočili sme z auta, rýchlo ju zdokumentovali, aby nám náhodou neušla, a potom si Jirka išiel do stanice „kúpiť“ bezplatný lístok do Košíc a opečiatkovať zápisník. Všetko prebehlo hladko. Najskôr prišiel z Košíc vlak Os 8811 do Čiernej nad Tisou a po jeho odchode Jirkov vlak 8814 v opačnom smere. S Jirkom som sa rozlúčil. Krátko pred príchodom jeho vlaku sme ešte uvideli vchádzať od Košíc nákladný vlak s dvomi dvojičkami na čele. Neviem, ako sa podarilo tento vlak zachytiť Jirkovi, lebo veľa času nemal, ale ja som ho napokon vyfotil. Sadol som do auta a spokojný s vydarenou a pestro ukončenou akciou som uháňal k domovu.