Cez Łupkowský tunel do Poľska

V závere II. svetovej vojny a krátko po jej skončení bola trať v hornom úseku pred tunelom krátky čas i širokorozchodná. Osobná doprava na trati fungovala s rôznymi prestávkami. Toľko veľmi stručne z histórie. Podrobnejšie informácie o tejto iste zaujímavej trati nájdete v odkazoch pod článkom. O jej histórii napísal aj Marek Vojáček vo svoje nedávnej reportáži alebo Ing. Miloš Šefčík v roku 2009.

Občianske združenie Detská železnica Košice zorganizovalo v sobotu 8.10.2016 výlet motorovými vozňami radu 810 po tejto trati cez Łupkowský tunel až do Łupkowa. Na túto zaujímavú akciu som sa prihlásil s dostatočným predstihom, lebo som predpokladal, že o ňu bude veľký záujem. Chcel som sa po tejto trati previezť, nakoľko, hoc som Východniar, neviezol som sa ešte vlakom z Medzilaboriec do Poľska. V tú sobotu som prišiel do košického rušňového depa už pred siedmou. Chcel som zachytiť svojím objektívom nejaký záber z prípravy vozidiel na jazdu. Ale chcel som vidieť a fotiť aj iné rušne odstavené pred rotundou.

Košice: Rušne pred rotundou © Ondrej Krajňák

Viditeľnosť bola síce slabá, slnko ešte nevyšlo celkom nad obzor, ale dalo sa. Tak prikladám v galérií niekoľko ranných obrázkov z depa. Motorové vozne 810 450-1 a 810 626-6 už stáli pred točňou a čakali, kedy sa toto zariadenie natočí smerom k nim. Na prvom vozni je vidieť ešte logo Železničnej spoločnosti Slovensko, ale patrí tiež detskej železnici. Čaká ho rekonštrukcia, preto má ešte staré nápisy. Nastúpil som do prvého vozňa, zvítal som sa s kamarátmi a zaujal som miesto vo vozni. Dvojica motorákov sa otočila a pomalou rýchlosťou pohla k vyčkávaciemu návestidlu. Presun z depa do stanice trval dosť dlho.

Uprednostnené boli rušne k vlakom, od vlakov, odchádzajúce a vchádzajúce vlaky a až potom sme dostali voľno my. Pri čakaní pred vyčkávacím návestidlom som len tak cez sklo zachytil odchádzajúcu dvojicu zaujímavých súkromných strojov. Bobina 140 067-0 ťahala zeleného čmeliaka 770 602-1. Táto dvojica nám neskôr dávala prednosť vo výhybni Slivník, kde sme ich predbehli. Do stanice sme vošli k prvému nástupišťu. Do nášho odchodu o 7:25 hod. zostávalo len asi desať minút, ale to stačilo, aby cestujúci nastúpili a zaujali svoje miesta vo vozňoch. Vozne boli takmer do posledného miesta zaplnené. Vypravili nás načas.

Košice: Prvé nástupište, príprava na odchod © Ondrej Krajňák

Prvá zastávka bola vo výhybni Čeľovce, kde sme čakali asi sedem minút na protiidúci REX 904 Starina, ťahaný rušňom 757 023-7. Ďalšia krátka zastávka bola v Trebišove, kde nastúpil člen nášho klubu, rušňovodič Peťo. Aj v Michalovciach nastúpilo niekoľko ľudí. V Humennom bola prestávka 13 minút, tak som vystúpil a urobil niekoľko záberov. Nebol som sám. Z Humenného do Medzilaboriec cesta ubehla rýchlo. V Medzilaborciach sme sa križovali s Os 8960, tvoreným motorovou jednotkou 861 015-0. Personálom nášho vlaku (za čo som mu vďačný) mi bolo umožnené nakrútiť video z Medzilaboriec až do Łupkowa z kabíny rušňovodiča.

V Łupkowe nás vítala o 10:50 hod. síce zamračená obloha, ale slniečko sa každú chvíľu ukazovalo spomedzi mrakov. Mnohí účastníci zájazdu po vystúpení z vlaku sa hneď rozbehli do koľajiska fotiť vlak pred staničnou budovou. Predseda Občianskeho združenia Detská železnica Košice Mgr. Ľubomír Lehotský predniesol krátky príhovor a účastníkov oboznámil s programom. V ňom bol obed a jazda k tunelu a späť. Rozhliadol som sa po stanici. Na zhlaví smerom k Zagórzu svietili čudné návesti na odchodových návestidlách. Za staničnou budovou nás vítali vo Švejkove. Švejka tu majú Poliaci radi. Viezol sa po tejto trati na front.

Łupków: Víta nás Švejkovo © Ondrej Krajňák

Ľudia sa rozliezli po stanici a obzerali si objekty. Ja som nakukol i do dopravnej kancelárie a výpravca ma ochotne pozval ďalej. Dovolil mi aj fotiť. Dokonca zvesil zo steny starý obraz, na ktorom je pohľad na zasneženú stanicu. Neopýtal som sa, z ktorého roku je tá fotografia. O pol dvanástej sa mala uskutočniť jazda k tunelu, lenže, stala sa taká vec, že firma, ktorá zabezpečila teplú, balenú stravu, trochu zablúdila a nevedela nájsť cestu z Medzilaboriec k stanici Łupków. Až výpravca stanice bol ochotný a svojim autom išiel naproti a ukázal im cestu. So stravou meškali takmer hodinu. Ale nič sa nestalo. Veď sme na výlete.

Ľudia pokojne vystáli v rade pri autách so stravou, „vyfasovali“ svoje obedy a na stojáka na stanici či vo vlaku skonzumovali svoje porcie. Mne to chutilo a bol som spokojný. Mal som riadny rezeň, zemiaky a guľášová polievka k tomu bola tiež chutná. Kvôli neskoršiemu obedu sa už fotojazda k tunelu nekonala, zato sme vyrazili o niekoľko minút skôr a urobili sme si fotozastávky z oboch strán tunela pri návrate do Medzilaboriec. Niekoľko cestujúcich si prešlo tento asi 416 metrov dlhý tunel peši. Tunelom prechádza štátna hranica. Prvých 182 metrov je na poľskom území, za hranicou je 234 metrov dlhá slovenská časť tunela.

Łupków: Sme pred tunelom © Ondrej Krajňák

Vlak čakal na poľskej strane a potom sa pomaly presúval na druhú stranu tunela, kde bola zase fotozastávka. Keď sme sa nabažili pohľadov na motorový vlak trčiaci z tunelovej rúry, nastúpili sme a vlak pokračoval dole, do pekného údolia Vydranky. Na zastávke Medzilaborce mesto vystúpilo dosť veľa ľudí. Vystúpil som aj ja, pretože som tiež považoval za jednoduchšie pre moje kolená kráčať iba raz dole mestom. Vlak pokračoval do stanice Medzilaborce, kde bola prestávka na prehliadku mesta určená od 13:02 do 15:43 hod. Ja som si už centrum tohto malého okresného mesta v minulosti prešiel a bola tu o tom i reportáž.

Rád som si urobil prechádzku, dlhú niečo viac ako kilometer, aj teraz. Obdivujem ako turista i náboženské stavby, hlavne kostoly. Obdivujem ich architektúru. Preto som sa zastavil najskôr pri gréckokatolíckom kostole na križovatke ulíc Andyho Varhola a Fučíkovej ulice. Kostol bol zatvorený. O kúsok ďalej upútal moju pozornosť monumentálne pôsobiaci, na vyvýšenom mieste stojaci pravoslávny chrám. Je to pomerne nová stavba z polovice 20. storočia. Svätostánok bol otvorený, tak som vošiel na chvíľu aj ja a urobil som záber i z interiéru. Vnútorná výzdoba je naozaj pekná a ikonostas tiež zaujímavo zdobený.

Medzilaborce: Interiér pravoslávneho chrámu © Ondrej Krajňák

Ďalším bodom môjho záujmu bolo Múzeum moderného umenia Andyho Varhola. Samotné múzeum som nenavštívil. Nemal som na to čas a priznám sa, že výtvarné umenie, a moderné zvlášť, nepatria medzi moje koníčky. Snáď mi to výtvarní umelci prepáčia. Odfotil som si budovu a priestor pred múzeom a pokračoval som pomaly k stanici. Cestou som sa zastavil na chvíľu i pri rímskokatolíckom kostole, ktorý bol v roku 2000 zrekonštruovaný. Ako vidieť podľa veľkosti objektu, veriaci rímskokatolíckeho vierovyznania sú tu v menšine.

Len asi 8 % obyvateľov mesta sa hlási k rímskokatolíckej viere, pričom pravoslávnych veriacich je tu viac ako 36 % a gréckokatolíckych je viac ako 35 % . V tejto oblasti žijú prevažne Rusíni. Starší ľudia, najmä v okolitých dedinách, aj dnes ešte rozprávajú týmto jazykom. Počasie sa začalo meniť. Obloha sa zatiahla a začali padať aj prvé kvapky dažďa. Ale k stanici som to už nemal ďaleko. Pred železničnou stanicou upútala moju pozornosť predajňa krištáľových lustrov. V objekte je i firma Glass LPS, ktorá z dovezeného skla Bohemia Crystal z Čiech rôznou úpravou a brúsením vyrába krištáľové lustre. Vošiel som do predajne a obdivoval tú krásu.

Medzilaborce: Krištáľové lustre v predajni © Ondrej Krajňák

Väčšinou to boli lustre veľké, vhodné do kostolov, divadiel či iných spoločenských objektov. Ale našli by sa aj menšie do obývacej izby rodinného domu. Urobil som niekoľko záberov, prehodil som pár slov s predavačkami. Sympatická pani dávala koráliky dvom účastníčkam nášho zájazdu a za hrsť tejto sklenenej krásy dala aj mne. Vyšiel som z predajne, odfotil staničnú budovu z opačnej strany a prešiel som cez ulicu na železničnú stanicu. Stála tam motorová jednotka 861 006-9 s nápisom NENASTUPOVAŤ na svetelnom paneli. Odišla strojovo do zastávky Medzilaborce mesto, aby sa o 14:19 vrátila ako vlak 8964.

Tu sa moja „zahraničná“ misia skončila. Ja som už nepokračoval do Košíc mimoriadnym historickým vlakom, ale práve týmto pravidelným spojom. Vlakom Os 8964 s odchodom o 14:27 hod. som sa presunul do Humenného, kde som prestúpil do Os 9118 smer Prešov, aby som v Nižnom Hrabovci vystúpil a mohol sa zúčastniť rodinnej udalosti, na ktorej som už bol očakávaný. Bol som ochudobnený o cestu dnes už historickým motorákom späť z Medzilaboriec do Košíc, ale trať som už poznal, nič zaujímavého pri spiatočnej ceste nebolo v pláne, takže som sa bez nejakých veľkých výčitiek mohol venovať aj rodinným udalostiam.

Medzilaborce: Už musím nastúpiť i ja © Ondrej Krajňák

Na sám záver dodám ešte niekoľko poznámok. Ak by sa niekto pozastavoval nad pravopisom použitého súslovia krištáľový luster, tu je odkaz, ktorý vysvetľuje, prečo sa píše kryštálový cukor, ale krištáľový luster – v jazykovej poradni. Ak sa niekto nazdáva, že som v texte na čosi zabudol, mal by sa pozrieť do pripojenej galérie fotografií, ktorá je možno výrečnejšia. A prikladám aj odkazy na svoje videá z akcie: Trať Medzilaborce - Łupków ◙ Stúpanie na Slančík ◙ Výhybňa Slivník ◙ Łupkowsky tunel.

Zdroje a odkazy:

1. Plagát s programom akcie (formát PDF)
2. Prvá uhorsko-haličská železnica - ŽSR
3. Lupkovský tunel na Rail.sk
4. ŽSR 191: Michaľany - Medzilaborce - Lupków (PKP) na VLAKY.NET
5. Železničná trať Michaľany – Łupków – Wikipédia
6. zdroje uvedené pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: Palotský portál: Vlak vychádza z tunela © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský