Jake buľi margecanske fajnoty

25.10.2016 8:00 Ondrej Krajňák

Ta fajne buľi, ľem kebi cali dzeň ňeľapalo. Rok ubehol a opäť sa v Margecanoch konala pekná akcia. V tomto roku sa niesli Margecianske fajnoty aj v duchu okrúhleho výročia trate Margecany - Červená Skala. Pred 80 rokmi začali premávať vlaky údolím Hnilca. O histórii tejto krásnej trate sa dočítate na mnohých internetových stránkach aj v iných zdrojoch.

Zaujímavé je, že úsek Margecany - Gelnica - Mníšek nad Hnilcom - Smolnícka Huta mal byť postavený s rozchodom 1 meter. Nakoniec ale 7,529 km dlhý úsek od KBŽ z Margecian po Gelnicu postavili s normálnym rozchodom a úzkorozchodná bola len trať z Gelnice cez Mníšek nad Hnilcom do Smolníckej Huty v dĺžke 25,510 km. Táto trať bola uvedená do prevádzky 31.12.1884. Ale prepojenie trate Margecany - Červená Skala sa začalo budovať až 1.5.1931. Celá trať bola dokončená a uvedená do prevádzky 26.7.1936. Toľko stručne z histórie.

Plagát akcie (kliknutie do náhľadu ho otvorí celý vo formáte PDF)

Tak ako pred rokom, aj teraz som sa vybral na túto zaujímavú akciu. Do Košíc som pricestoval autobusom už pred ôsmou hodinou ráno. Privítalo ma nevľúdne, pochmúrne počasie. Drobné kvapky dažďa kropili asfalt, keď som kráčal z autobusovej na železničnú stanicu. Na tabuli vo vestibule železničnej stanice Košice už svietil oznam, že vlak do Mníška nad Hnilcom je na druhom nástupišti. Na druhom nástupišti na deviatej koľaji stála súprava troch historických vozňov. Na čele bol motorový vozeň M 131.1538 nazývaný Ľubka, v strede prívesný voz Clm 5-2145 a koniec vlaku tvoril motorový voz M 131.1125 menom Magda.

Košice: Predaj cestovných lístkov pri vlaku © Ondrej Krajňák

Zvítal som sa s kamarátmi, odfotil informačnú tabuľu, ktorá síce pekne ukazovala, že ideme na Margecianske fajnoty, ale názov dopravcu CRW mi tam nesedel. Pri iných akciách tam zvykne svietiť MDC (Múzejno dokumentačné centrum), čo by viac zodpovedalo skutočnosti. Nastúpil som do predného vozňa a rozhovormi s priateľmi a bývalou spolužiačkou, s ktorou som pred päťdesiatimi rokmi chodil do základnej školy, som si krátil čas do odchodu vlaku. Vypravili nás podľa cestovného poriadku o 8:15. Cesta do Margecian ubehla rýchlo. Vlak išiel plnou parou, rýchlosťou 60 km/hod, takže sme tých 35 kilometrov zvládli za 37 minút.

Margecany: Krátka zastávka a ide sa ďalej © Ondrej Krajňák

V Margecanoch bola len krátka prestávka. Kto chcel, vystúpil, niekoľko miestnych nastúpilo a po štyroch minútach sme úvraťou pokračovali do Mníška nad Hnilcom. Teraz som už sedel v poslednom vozni. Vo vozni vládla príjemná atmosféra. Hoci vonku bolo pochmúrne, veľká oblačnosť a dážď, vo vozni bolo veselo. Keďže v motorovom vozni Ľubka, v ktorom som sa viezol, sa nachádza bar, barman Jano, zvaný Terčík, nás zabával reprodukovanou ľudovou hudbou a veru, niekoľko žien by sa aj pustilo do tanca. Pri prejazde vlaku tunelmi sa rozsvietili vo vozni vždy farebné svetlá.

Margecany: Farebné osvetlenie vozňa pri jazde tunelom © Ondrej Krajňák

Radosť by z toho mali asi hlavne deti, ale tých bolo vzhľadom na počasie veľmi málo. Čo je na škodu, lebo tieto akcie veľmi často sprevádza džavot deciek, ale prírode nerozkážeš. Mnohých odradilo od účasti na akcii nepriaznivé počasie. Prvá zastávka bola v Gelnici. Bola to len minútová zastávka na vystúpenie a nastúpenie cestujúcich. Až v Prakovciach sme si postáli trochu dlhšie. Čakali sme na križovanie s protiidúcim vlakom Os 7481, tvoreným bagetou 813 027-4/913 027-9. Do Mníška nad Hnilcom sme došli krátko po pol desiatej. Mali sme len necelých desať minút trvajúcu prestávku, tak kto chcel fotiť, vystúpil a pod dáždnikom fotil.

Mníšek nad Hnilcom: Pohľad spoza rohu © Ondrej Krajňák

Aj ja som si vyfotil staničnú budovu, na prvej koľaji zaparkovaný traťovácky MUV, posledný záber na náš vlak a už som musel nastúpiť. O 9:45 sme vyrazili na spiatočnú cestu do Margecian. V Gelnici bola naplánovaná viac ako pol hodinová prestávka. Ľudia sa pod dáždnikmi len tak ponevierali po stanici, v skupinkách si krátili čas rozhovormi o všeličom. Mnohí hlavne spomienkami na minulosť. Nejeden si povzdychol, že kde sú tie časy, keď po tejto trati premávalo osem i viac párov osobných vlakov a jeden rýchlik. Ťažké nákladné vlaky ťahali dvojice sergejov. Na osobných vlakoch prevládali motorové vozne radu 850, alebo 820.

Gelnica: Poriadne sa rozpršalo © Ondrej Krajňák

Trať bola dokonca v istom období uvádzaná v cestovnom poriadku ako trať č. 43 (Bratislava-) Zvolen - Margecany. Ja som po nej cestoval už pred päťdesiatimi rokmi. A často aj do nedávna, do Slovenského raja na pešie túry. Táto krásna trať totiž prechádza južným okrajom Národného parku Slovenský raj a južným okrajom Národného parku Nízke Tatry. Stanica Telgárt a zastávka Telgárt penzión sú východiskovými bodmi pre výstup na majestátnu a ospevovanú Kráľovu hoľu. Do Slovenského raja kedysi vystupovalo v staniciach a zastávkach Mlynky, Dedinky, Stratená a Dobšinská Ľadová Jaskyňa množstvo turistov. Dnes je situácia iná.

Gelnica: Vlak Os 7482 z Margecian do Nálepkova © Ondrej Krajňák

Nuž, vráťme sa do súčasnosti. Čas uplynul, nastúpili sme a uháňali nábrežím Hnilca dole do Margecian. Aj v Margecanoch po našemu ľape, to znamená mrholí. Vedľa nášho vlaku upútala pozornosť cestujúcich drezina Škoda 1201. Mnohí sa pri tomto muzeálnom vozidle fotili. S dáždnikom nad hlavou som sa pobral i ja na neďalekú Školskú ulicu, obsadenú stánkami s občerstvením. V mieste, kde sa stretávajú ulice Školská a Obchodná, stálo pódium. Na pódiu už vyhrávala železničiarska dychovka zo Spišskej Novej Vsi. Hneď na začiatku Obchodnej ulice ja obecný úrad. Veľká budova, v ktorej je i kino, a slúži aj ako kultúrny dom.

Margecany: Obecný úrad © Ondrej Krajňák

Po obchodnej ulici sú postavené stánky, v ktorých sa varia a pečú špeciality spišskej kuchyne. Všade to rozvoniava. Len výčapník piva má dnes menej roboty. V takomto nevľúdnom počasí akosi pivo nechutí. Návštevníci pijú radšej niečo hriate. Chodím okolo stánkov, fotím a odrazu mám niečiu ruku na pleci. Obzriem sa a kamarát, vlakyneťák štb alias Marek L. Guspan. On, rodený Margecanec, je tu ako doma. Prehodili sme pod strechou veľkého stanu, zakrývajúceho uzimených divákov, pár slov. Na pódiu práve prebiehal úvodný ceremoniál a po krátkom príhovore o histórii a význame trate nasledoval kultúrny program.

Margecany: Folklór © Ondrej Krajňák

Opäť vystúpili železničiari s rezkou pochodovou hudbou a po nich detský folklórny súbor. Po krátkom rozhovore s kamarátom sa poberám opäť medzi stánky. Priznám sa, že fotenie s dáždnikom v ruke nepatrí k mojim záľubám. V jednom stánku som si kúpil kapustnicu, ktorá ma trochu zohriala. Začal som uvažovať, že to vzdám a pôjdem domov. Je poludnie, najbližší vlak ide o 13:24. Ešte hodinu tu musím nejako vydržať. Asi štvrť hodiny po poludní som sa predsa len vybral na stanicu. Zvolil som ústup z bojiska. Ľudia sa z ulice vytrácajú. Aj folklór skončil, pred stánkami je čoraz menej ľudí. Dážď je neúprosný.

Margecany: Stánky s občerstvením na Obchodnej ulici © Ondrej Krajňák

V staničnom vestibule bude hádam teplejšie. A veru bolo. Na peróne vyhrávala železničiarska dychovka, ktorá sa sem medzi tým presunula z námestia. Vo vestibule bolo teplučko. Tu opäť stretávam Mareka, napadlo ho čosi, tak mi navrhuje, že môj článok doplní o nejakú aktuálnu zaujímavosť. Občas som vystrčil hlavu von, pozrieť čo sa deje v koľajisku. Podarilo sa mi sfotiť prechádzajúci nákladný vlak s dvojičkou 131 061-4/062-2 na čele. O 12:30 odchádzal náš historický vlak do Gelnice. Bola to plánovaná jazda pre pozvaných hostí. Pod dážnikom som odchod historického mimoriadneho vlaku vyfotil.

Krátko na to prišiel z Košíc R 608 Spišan do Bratislavy. Na čele vlaku bol peršing 362 011-9 v pôvodných farbách. Ešte ho nepostihla blonskiáda. Môj vlak R 603, ktorým sa chcem odviezť do Košíc, mešká podľa svetelnej tabule 15 minút, v skutočnosti to bolo o niečo viac. Ja mám na tejto trati proste smolu. Vlaky tu večne meškajú. Pritom Marek pozeral na internet a iné vlaky z Bratislavy po Žilinu nemeškali. Takže výluková činnosť a pomalé jazdy pred Žilinou či pred Trenčínom to nezavinili. Ale nič sa nedeje. Som na výlete, nikam sa neponáhľam, len domov, do teplúčka k vyhriatej peci. A doma som hneď aj začal pracovať na tejto reportáži.

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský