Cukrová repa a jej nové cestičky po železnici

Ako už bolo spomenuté v úvode, postupnému vývoju prepravy cukrovej repy na slovenských železniciach sme sa v minulosti venovali niekoľkými krátkymi článkami. Zhrnieme z nich aspoň to podstatné a okrem toho nebude snáď na škodu veci, keď konečne pohovoríme stručne aj o súčasnom a nedávno minulom stave cukrovarov na Slovensku a v okolitých štátoch. Predsa len, majú tesný vzťah s preberanou témou, a ich práca a samotná existencia je vo viacerých prípadoch spojená s prepravou cukrovej repy práve prostredníctvom koľajovej dopravy.

Na Slovensku

Na Slovensku fungovalo na konci roka 1989, kedy došlo ku zmene politického a ekonomického systému, desať cukrovarov. Ako prvé ukončili svoju činnosť cukrovary v Nitre v roku 1992 (*1927) a v Pohronskom Ruskove v roku 1993 (*1893, údajne došlo v r. 1997 ku krátkemu oživeniu výroby). Po krátkej prestávke prišiel rok 1997 a s ním dochádza ku skončeniu výroby v cukrovare Trebišov (*1912), ktorý bol likvidovaný postupným  rozpredajom technológie. V nasledujúcej sezóne, v roku 1998, zatvárajú cukrovar Šurany (*1854), pričom išlo vtedy o najstarší trvalo funkčný cukrovar na Slovensku.

Kým Slovensko pred vstupom do Európskej únie (EÚ) nemalo žiadne medzinárodné kvóty a obmedzenia, čo sa týkalo výroby cukru a v podstate produkovalo toľko cukru, koľko boli pestovalia schopní a ochotní vypestovať, a cukrovary spracovať a predať. Zmenu v týchto záležitostich prináša dátum 1. 5. 2004 - Slovensko vtedy do EÚ vstupovalo s polovičným počtom cukrovarov a okrem pevnej výkupnej ceny pre cukrovú repu dostalo pridelenú kvótu na produkciu cukru pre európske trhy vo výške 207 432 ton, ktorú si medzi sebou cukrovary podelili.

Rušenie cukrovarov po uvedenom dátume na seba nenechalo dlho čakať. Cukrovary v Trnave (*1868) a v Rimavskej Sobote (*1960) končia svoju činnosť v roku 2005.

Jeseň roku 2004 bola poslednou, kedy vlaky s cukrovou repou mierili do cukrovaru v Trenčianskej Teplej. Jeden z nich, na čele s rušňom 751.125, zachytil fotoaparát po odchode z Topoľčian dňa 20. októbra 2004.

Pomerne veľkým prekvapením bolo náhle ukončenie výroby cukru v Dunajskej Strede v roku 2007 - vo vtedy najnovšom (*1969) a najmodernejšom cukrovare v majetku zahraničnej spoločnosti Eastern Sugar. Spoločne s ním zaniklo aj zhruba 150 pestovateľov a výmera pestovateľských plôch sa znížila o cca 10 000 hektárov. Rozhodnutie spoločnosti malo vtedy súvis s reformou tohto odvetvia v EÚ v rokoch 2006-2009, kedy sa tlačilo na znižovanie výroby a škrtalo kvôli hromadeniu zásob cukru. Zahraničný vlastník využil ponuku na odstúpenie od výroby cukru, za ktorú sa vyplácala náhrada vo výške 730 Eur za tonu. Za svoju výrobnú kvótu 70 133 ton tak zinkasovala vyše 50 miliónov Eur a cukrovar, hoci v tom čase najlepšie vybavený a vysoko efektívny, zatvoril svoje brány.

Aktuálna kvóta Slovenskej republiky na výrobu cukru pre trhy EÚ činí od reformy 112 319,5 ton a základná výkupná cena cukrovej repy je stanovená na 26 eur a 29 centov za tonu. Produkciu cukru nad limit je potrebné spracovať v chemickom priemysle alebo vyviezť na trhy mimo krajín EÚ, čím sa takýto cukor stáva finančne menej hodnotným. V roku 2017 však prichádza dôležitá zmena, o ktorej si povieme viac na konci článku.

Na Slovensku tak zostávajú posledné dva funkčné cukrovary:

• Sereď (Slovenské cukrovary, koncern AGRANA)
• Trenčianska Teplá (Považský cukor, koncern Nordzucker)

Ruka v ruke so znižovaním počtu cukrovarov prirodzene klesal aj počet pestovateľov a plocha, na ktorej sa cukrová repa pestuje. Tá sa po "páde" Dunajskej Stredy dostala v roku 2008 na svoje historické minimum 11 030 ha z pôvodných vyše 50 000 ha v roku 1989 (začiatkom 1980tych rokov až 60 000 ha). Následne sa situácia aspoň o niečo zlepšila, takže napríklad v roku 2011 sa plodina pestovala na ploche 17 770 ha a v súčasnosti je to 21 500 ha pri počte pestovateľov cca 215.

Na ďalšej fotografii z roku 2004 sa nám predstavuje rušeň 751.201 pri posune s vozňami loženými repou v stanici Želiezovce. Mnohé sa odvtedy zmenilo. Do Serede sa už vyše 10 rokov nevozí v klasických uhliakoch a rušeň slúži podobne dlho iným účelom - pričom v súčasnosti je už priamo majetkom MDC. (29.10.2004)

Čo sa týka prepravy cukrovej repy po ŽSR, spomeňme niektoré etapy aspoň heslovite:

- sezóna 2004/2005 bola posledná, kedy sa vlakmi vozilo do Trenčianskej Teplej, kde sa následne prešlo na prepravu kamiónmi,

- sezóna 2005/2006 bola posledná, kedy sa vozilo vlakmi do Rimavskej Soboty, kde následne cukrovar ukončil činnosť,

- asi od sezóny 2006/2007 sa začali namiesto vozňov Eas používať otvorené kontajnery ATCS na plošinových vozňoch,

- počnúc sezónou 2010/2011 až dodnes sa na prepravu používajú WoodTainery,

- tento stav ozvláštnila v sezóne 2011/2012 nakládka do klasických uhliakov pre maďarský cukrovar Kaposvár, o ktorej sme vtedy písali,

- počnúc sezónou 2015/2016 došlo ku zmene dopravcu z dovtedajšieho ZSSK Cargo na dopravcu Prvá Slovenská železničná (PSŽ).

Rozloženie existujúcich cukrovarov na Slovensku, v Maďarsku, Rakúsku, Českej republike a Poľsku.

Okolité štáty

V oblasti cukrovarníctva dochádzalo v susedných štátoch k podobnému vývoju. Týka sa to najmä bývalých socialistických krajín, kde po roku 1989 zápasili s podobnými problémami, plynúcimi zo zmeny systému hospodárstva, všeobecným poklesom odbytu, výroby a z privatizácie jednotlivých podnikov. U našich západných susedov, v Českej republike, pracovalo začiatkom 1990tych rokov 70 cukrovarov. Ich počet sa v priebehu 25 rokov zredukoval na súčasných sedem:

• Hrušovany nad Jevišovkou (Moravskoslezské cukrovary, koncern AGRANA)
• Opava (Moravskoslezské cukrovary, koncern AGRANA)
• Dobrovice (Tereos TTD)
• České Meziříčí (Tereos TTD)
• Litovel (Litovelská cukrovarna)
• Prosenice (Hanácká potravinářská společnost - Cukrovar Prosenice)
• Vrbátky (Cukrovar Vrbátky)

Analogicky s tým klesala aj pestovateľská plocha cukrovej repy z cca 125 000 ha pred rokom 1989 na dnešných cca 51 000 ha. Česká republiká má stanovenú kvótu na výrobu cukru 372 459,3 ton.

Poľsko, ako náš severný sused, môžeme považovať v rámci bývalého socialistického bloku za cukrovarníckeho lídra, ktorý aj v súčasnosti pestuje repu na ploche cca 201 000 ha. Pre vlakových fanúšikov to znamenalo napríklad rozsiahlu sieť úzkorozchodných železníc, ktoré slúžili primárne pre zvážanie cukrovej repy do závodov na jej spracovanie. Pôvodne, začiatkom 1990tych rokov fungovalo v Poľsku 78 cukrovarov, ktorých počet medzičasom poklesol na 18 (zoskupené podľa majiteľov):

• KSC (Krajowa Spółka Cukrowa): Dobrzelin, Kluczewo, Krasnystaw, Kruszwica, Malbork, Nakło, Werbkowice,
• Südzucker Polska: Cerekiew, Ropczyce, Strzelin, Strzyżów, Świdnica,
• Pfeifer & Langen Polska: Gostyń, Miejska Górka, Środa Wielkopolska,
• BSO (British Sugar (Overseas)): Glinojeck,
• Nordzucker Polska: Chełmża, Opalenica.

Únijná kvóta na cukor vo výške 1 405 608 ton spôsobila, že Poľsko sa z vývozcu premenilo na dovozcu tejto komodity a v krajine nastal všeobecný nedostatok cukru spojený so zdražovaním v porovnaní s okolitými štátmi.

Svedkami podobnej redukcie sme aj v Maďarsku, v ktorom do repnej kampane 1989/1990 vstupovalo v činnom stave ešte 12 cukrovarov: Ács (zatvorený r. 2001), Ercsi (1997), Hatvan (2003), Kaba (2006), Kaposvár (funkčný), Mezőhegyes (1997), Petőháza (2007), Sarkad (1997), Sárvár (1999), Selyp (1997), Szerencs (2008), Szolnok (2007). Pestovateľská plocha dosiahla o dva roky neskôr svoju rekordnú hodnotu takmer 140 000 ha, aby z nej postupne klesla na hodnotu cca 15 000 ha v roku 2016.

Po prečítaní zoznamu vidíme, že od roku 2008 tam funguje už iba jediný cukrovar:

• Kaposvár (Magyar cukor, vlastník AGRANA)

Má pridelnú kvótu na produkciu cukru 105 420 t, ktorú tento jediný cukrovar aj v plnej miere využíva, a do svojho závodu prepravuje po železnici 65 až 70 % z objemu vypestovanej repy.

Hoci v Rakúsku prebiehal politický a hospodársky vývoj odlišne, tiež pocítilo vplyv klesajúceho odbytu a regulácií. Vzhľadom na jeho prevažne vysokohorský charakter nikdy v minulosti neoplývalo veľkým počtom cukrovarov a množstvom vypestovanej repy. Pre porovnanie, v čase kedy končila Rakúsko-Uhorská monarchia, tak z viac než 200 cukrovarov ich iba 6 ležalo na území dnešného Rakúska. Po prvej svetovej vojne k nim pribudli ďalšie dva. Sústredené boli všetky v relatívne rovinatej severnej a severovýchodnej oblasti: Dürnkrut, Hohenau, Enns, Brück a.d. Leitha, Hirm, Siegsdorf, Tulln a Leopoldsdorf. Tam šiel vývoj najmä cestou zlučovania podnikov, pričom dnes pestuje repu na ploche 43 000 ha a má stále k dispozícii dva funkčné cukrovary, ležiace v blízkosti Viedne:

• Leopoldsdorf (AGRANA Zucker, koncern AGRANA)
• Tulln (AGRANA Zucker, koncern AGRANA)

Výrobná kvóta na cukor pre Rakúsko je 351 027,4 ton.

Nakládka cukrovej repy v stanici Malacky dňa 20.9.2016. Cieľovou stanicou sú Hrušovany nad Jevišovkou.

Plecháč 242.206 PSŽ v Kalnej nad Hronom pripravený s loženým vlakom smer Sereď. Vedľa sa zatiaľ napĺňa ďalšia várka. 7.11.2016.

Aktuálna kampaň

Podľa dostupných informácií sa ukazuje, že aktuálna repná kampaň bude jednou z najlepších. Priaznivé počasie bolo predpokladom, aby slovenskí poľnohospodári vypestovali cukrovú repu v takom množstve, ktoré kampaň 2016/2017 posúva medzi najlepšie sezóny, a mohla by prekonať aj veľmi dobrý rok 2014. Vtedy oba cukrovary vyrobili celkovo 213 266 ton cukru (asi o 20 % viac ako v roku 2013). Išlo o najvyššiu produkciu v období po reforme cukrovarníckeho priemyslu EÚ. Odhaduje sa, že teraz môže byť toto číslo ešte vyššie, a to na úrovni okolo 215 000 až 220 000 ton cukru.

Čo sa týka ďalších parametrov, Považský cukor na svojej webstránke hlási: "Mrazivé počasie v 1. týždni roku 2017, najmä veľmi nízka teplota do -20°C ku koncu týždňa, spôsobila problémy so spracovaním repy vo fabrike. Priemerná úroda sa pohybuje na úrovni 74,5 t/ha a priemerná cukornatosť 17,1 %. Veríme, že počasie nám bude priať a dovezenú cukrovú repu spracujeme bez väčších problémov."

Zo Želiezoviec, rovnako minulú kampaň, išla cukrová repa do Serede trasou cez Štúrovo. V neelektrifikovanom úseku sa tak dialo najčastejšie s pomocou rušňa 770.538 PSŽ. (Bíňa - Kamenín, 31.10.2016).

Najnovšia repná kampaň začala 8. septembra 2016 a mala by trvať do polovice februára 2017. Po minulé roky sme mali železničné stanice, v ktorých prebiehala nakládka, pomerne stabilné. V už spomenutých otvorených kontajneroch sa pravidelne vozilo do Serede zo Záhoria (žst. Skalica na Slovensku, Malacky) a z Dolného Pohronia (žst. Kalná nad Hronom, Želiezovce). Za krátku epizódku môžeme označiť nakládku repy v Želiezovciach pre maďarský Kaposvár v roku 2011.

Rekordná úroda cukrovej repy však prináša so sebou zmenu. Spoločnosť Slovenské cukrovary Sereď, ako člen skupiny AGRANA, totiž časť tejto produkcie presúva do iných koncernových cukrovarov v Rakúsku a v Českej republike. Okrem už tradičnej trasy zo Želiezoviec a Kalnej nad Hronom do Serede pribudli aj úplne nové trasy. Pod hlavičkou PSŽ boli zavedené vlaky zo Skalice na Slovensku, Malaciek, Bratislavy-Vajnor, Bernolákova a Palárikova do Hrušovan nad Jevišovkou v Českej republike. Na území Českej republiky je dopravcom ČD Cargo. Okrem toho spoločnosti ZSSK Cargo a Rail Cargo Austria na prelome rokov spolupracovali na vozbe repy z Bratislavy-Vajnor do rakúskeho Leopoldsdorfu.

Dôvodom na presun časti úrody je lepšie využitie kapacít jednotlivých cukrovarov tak, aby boli výkony rozložené viac rovnomerne a kampaň celoplošne končila zhruba v rovnakom období. Súvisí to aj so stratami zo skladovania cukrovej repy, ktoré sa znižujú práve vďaka tomu, že jej spracovanie prebehne čo najrýchlejšie.

Nakládka pre hrušovanský cukrovar sa posúvala hlbšie do vnútrozemia SR, až zakotvila v Palárikove aj s rušňami ČD Cargo 742.107 a 230.040. (13.1.2017)

Laminátka 230.040 zatiaľ iba čaká, kým nastane jej čas a bude môcť odviezť vlak do Břeclavi. (Palárikovo, 13.1.2017)

Pri prepravách do zahraničia sa používajú otvorené vysokostenné vozne z rodiny Eas (Eanos) pôvodom z Česka, Slovenska, aj Rakúska. Vlaky do Českej republiky sú spravidla vezené Laminátkou radu 230 ČD Cargo, pričom posun v staniciach nakládky pre zmenu zabezpečuje motorový rušeň r. 742 ČD Cargo. Priložené snímky vznikli dňa 13. 1. 2017 v stanici Palárikovo, kde prebiehala nakládka pre cukrovar Hrušovany nad Jevišovkou. Posun s prázdnymi a loženými vozňami vykonával "utajený" kocúr 742.107, kým laminátka 230.040 čakala na definitívne zostavenie repného vlaku, aby ho mohla odviezť po stanicu Břeclav, kde sa ho záverečnom úseku ujme dvojica strojov radu 742.

Zmena v systéme kvót

Cukrovarníctvu nehrá do karát spotreba cukru, ktorá z roka na rok klesá. Podľa štatistických údajov klesla u nás za posledných 23 rokov o vyše 10 kg ročne na obyvateľa. Ak ešte v roku 1990 spotreboval v priemere jeden obyvateľ takmer 42 kg cukru ročne, v roku 2014 to bolo približne 31 kg.

Cukrová repa je poľnohospodárska komodita, ktorú nemožno dlhodobo skladovať a vytvárať jej zásoby, ako napríklad pri obilninách, a po vyoraní by sa mala čo najrýchlejšie spracovať. Popri cenových výkyvoch sa striedajú úrodné a menej úrodné roky a sú to práve regulácie, vrátane kvót, ktoré podľa zástancov stabilizujú ceny suroviny. Poľnohospodár vie, že vypestuje komoditu, za ktorú dostane primerane zaplatené a zároveň aj cukrovar dokáže spracovávať repu vyrovnane, bez veľkých trhových výkyvov. Inak by kampane mohli byť extrémne krátke (z dôvodu trhového nezáujmu) alebo extrémne dlhé (kvôli nadprodukcii repy).

Názory na dotácie a regulácie sa však rôznia. Opačný pohľad hovorí o deformácii trhu a o podobnosti s niekdajším plánovaným hospodárstvom. Tiež o tom, že vďaka štedrým dotáciám a reguláciám môže jeden fungovať na úkor druhého. Cukor sa pestuje aj v krajinách, kde na to nie sú najvhodnejšie podmienky, a v krajinách, v ktorých sú podmienky naopak dobré, je výroba cukru obmedzovaná a likvidovaná. Slovensko tiež patrí medzi tradičné cukrovarnícke krajiny s dobrými predpokladmi pre pestovanie repy, ktoré tu má aj pevný historický základ. Striktné regulácie sa navyše nemôžu priateliť s premenlivým stavom, aký so sebou prinášajú napríklad viac alebo menej úrodné roky.

Celkovo - debata o pestovaní a spracovaní cukrovej repy vysoko prevyšuje rámec článku, nakoľko sa dotýka oblasti poľnohospodárstva, priemyslu, obchodu, ekonomiky, politiky a ktovie čoho ešte. Faktom je, že prebiehajúca repná kampaň 2016/2017 je poslednou, počas ktorej kvóty na množstvo vyrobeného cukru a minimálna cena cukrovej repy platia. V celej EÚ sa prestanú uplatňovať od 1. októbra 2017. Znamená to liberalizáciu trhu, kde každý podnik môže vyrábať toľko cukru, koľko si trúfne predať na trhu. Dá sa očakávať, že uvoľnenie regulácií spôsobí ešte väčšie prebytky na trhu, čo bude hýbať s cenami smerom dolu.

Slovenská republika v júni 2013, keď sa rokovalo o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky, návrh nepodporila a zaradila sa medzi krajiny, ktoré žiadali predĺženie kvót do roku 2020. Panujú obavy, že otvorenie priestoru a veľké zlacňovanie postihne najmä menšie cukrovary a menšie krajiny, ktoré budú veľkými hráčmi na trhu prevalcované, kým doteraz mali aspoň akú-takú istotu, aj keď nie ideálnu.

Cukrovary tvrdia, že na nové podmienky sú pripravené, uvidíme teda, ako ich spoločne s pestovateľmi budú vedieť využiť vo svoj prospech, a čo presne to bude v konečnom dôsledku znamenať aj pre prepravu cukrovej repy po našich železniciach.

742.107 ČD Cargo počas nakládky cukrovej repy v Palárikove dňa 13.1.2017. Jeho úlohou je nielen vykonávať posun v stanici nakládky, ale neskoršie, ako postrkový rušeň, bude pomáhať repnému vlaku do stúpania v úseku Bratislava-Vajnory - Bratislava-Lamač.

Snímky autor.

Zdroje a užitočné odkazy:

História cukrovarníctva na Slovensku po r. 1938:  http://www.cukr-listy.cz/on_line/2010/PDF/228-231.PDF

Prehľad cukrovarov na Slovensku: https://sk.wikipedia.org/wiki/Cukrovar

História a súčasný stav cukrovarníctva v Rakúsku: http://www.cukr-listy.cz/on_line/2015/PDF/392-395.pdf

História a postavenie cukrovej repy a cukrovarov na Slovensku: http://www.scritub.com/limba/ceha-slovaca/Histria-a-postavenie-cukrovej-34621.php

Štatistika v CZ: http://www.cukr-listy.cz/lc-statistika.html

Štatistika v HU: https://www.sutoipariegyesules.hu/index.php?option=com_content&view=article&id=584:a-hazai-cukorgyartas-legujabb-kori-toertenete&catid=9:hirek-esemenyek&Itemid=34

www.polnoinfo.sk

www.agrana.sk

www.nordzucker.sk

Železniční magazín 2016/12