Po stopách trate Počkaj - Baňa Lucia

História trate

História ťažby a spracovania železnej rudy v oblasti začína v roku 1255, kedy premonštrátsky kláštor v Jasove získal banské oprávnenie. Vyťažená železná ruda sa spracovávala v okolitých vodou poháňaných hámroch. V priebehu 19. storočia boli na svahoch údolia rieky Bodva objavené nové náleziska železnej rudy, ale kvôli ich odľahlosti sa o ťažbu nik nezajímal.

V roku 1889 bola udelená koncesia pre výstavbu trate Barca - Turňa nad Bodvou, ktorá bola otvorená 12. októbra 1890. Na jar 1891 bola založená banská osada Baňa Lucia, ktorá bola postavená v typickom rakúsko-uhorskom industriálnom štýle a nasledujúci rok tu bola otvorená prvá štôla. Majiteľom bola Rimamurány-Salgótarjáni Vasmű Részvénytársaság (Rimamuráňsko-šalgotarjánská akciová spoločnosť), ktorá bola vtedy najväčšou banskou a hutníckou spoločnosťou na území dnešného Slovenska a súčasne vlastnila veľké železiarne v Ózde (mesto na území Maďarska).

Baňa Lucia, banícka kolónia z konca 19.storočia, pohľad zo smeru Počkaj © Michal Čellár

V roku 1893 bola vydaná koncesia pre výstavbu železničnej trate Moldava nad Bodvou - Medzev s odbočkou Počkaj - Baňa Lucia. Výstavba trate začala 26. augusta 1893 a celkové náklady na stavbu trate i s odbočkou dosiahli 3 850 000 K. O rok neskôr, dňa 1. augusta 1894, boli obidve trate odovzdané do prevádzky. V roku 1896 bola dokončená železničná trať Turňa nad Bodvou - Sajóecseg (stanica na trati Miskolc - Bánréve) a tým bolo budovanie železničnej tratí v regióne na mnohé roky ukončené.

Majiteľom tratí bola spoločnosť Kassa-Tornai helyi érdekű vasut (Akciová spoločnosť Miestna železnica Košice - Turňa) založená v roku 1890 so sídlom v Budapešti. Na železničnej trati Počkaj - Baňa Lucia premávali od začiatku len nákladné vlaky, a to až do 1. októbra 1901, kedy po nej prešiel prvý zmiešaný vlak, ktorý umožňoval aj prepravu cestujúcich v jednom vozni III. triedy. Preprava osobných osôb zmiešaným vlakom skončila v roku 1909 z toho dôvodu, že zmiešaný vlak pri poklese ťažby nebol potrebný každý deň a v tom prípade by musel ísť len osobný vozeň, čo by nebolo ekonomicky výhodne.

Medzev, staničná budova, pohľad smer Počkaj (Moldava nad Bodvou) © Michal Čellár

Po rozpade Rakúska-Uhorska museli byť všetky súkromné železnice nostrifikované. To znamenalo, že spoločnosť v roku 1919 presťahovala svoje sídlo z Budapešti do Bratislavy a uzavrela s ČSD novú prevádzkovú zmluvu. Súčasťou mierovej zmluvy po skončení 1. svetovej vojny bola i dohoda, že všetka ruda, ktorú ťažila Rimamuráňsko-šalgotarjánská akciová spoločnosť na území Slovenska sa bude ďalej spracovávať v železiarňach v Ózde. V roku 1919 sa uvažovalo o znovuzavedení zmiešaných vlakov s prepravou cestujúcich, ale kvôli minimálnej ťažbe v baniach nebol potrebný vlak každý deň, preto sa osobnú dopravu zatiaľ obnoviť nepodarilo.

Dňa 10. novembra 1938 sa južná časť Slovenska ocitla po Viedenskej arbitráži na území Maďarska (štátna hranica medzi Maďarskom a Slovenskom sa nachádza v 13,161 km trate medzi stanicami Počkaj a Medzev) a tým prevádzku na trati prevzali MÁV. V období 2. svetovej vojny jazdili do stanice Baňa Lucia dva páry zmiešaných vlakov s jedným vozňom III. triedy.

Počkaj, zhlavie smer Jasov (Moldava nad Bodvou) © Michal Čellár

K zoštátneniu trate došlo vyhláškou o znárodnení niektorých miestnych tratí zo dňa 3. marca 1949 so spätnou účinnosťou k 30. decembru 1948. Na začiatku roka 1955 bola otvorená trať Turňa nad Bodvou - Rožňava, vďaka čomu bola uzavretá pražiareň železnej rudy v Baňa Lucia a odvtedy sa všetka vyťažená ruda vozila na spracovanie do Rožňavy. V tomto období zažíva odbočná vetva Počkaj - Baňa Lucia najvyššiu intenzitu nákladnej dopravy za celý čas svojej prevádzky.

Zároveň od roku 1946 bola na nej obnovená osobná doprava a od roku 1948 sa tu na osobných vlakoch objavujú motorové vozne. Vlaky premávali na trase Moldava nad Bodvou - Počkaj - Baňa Lucia - Počkaj - Medzev a späť a slúžili aj pre dopravu detí z osady pre cestu do školy v Medzeve až do roku 1969.

V uvedenom roku bolo ložisko v Bani Lucia vyčerpané a trať nasledujúce dva roky slúžila pre odvoz demontovaného banského zariadenia. Na sklonku prevádzky boli na osobné vlaky nasadzované motorové vozne M 131.1. Odbočka Počkaj - Baňa Lucia bola oficiálne zrušená 1. júla 1973. Koľaje odbočky zarastali až do polovice 90. rokov 20. storočia, kedy došlo k ich demontáži.

Dňa 2. februára 2003 bola zastavená osobná doprava aj na trati Moldava nad Bodvou - Medzev, ale dodnes slúži trať aspoň pre odvoz dreva zo staníc Medzev a Počkaj.

Schematický plán trate Počkaj - Baňa Lucia z roku 1894 podľa kolaudačných plánov z časopisu
„Svět železnice“, číslo 49 („Místní dráha Moldava - Medzev - Lucibaňa“) a súčasný stav
z 20.11.2016 © Michal Čellár (kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Popis súčasného stavu trate z dňa 20. novembra 2016

Trať, vedúca údolím potoka Borzó do osady Baňa Lucia, začínala v železničnej stanici Počkaj (pôvodný maďarský názov Poczkaj, v období 1901-1918 Ferencztelep/Ferencz-telep a 1939-1945 Ferenctelep), ktorá sa nachádza v 12,760 km miestnej železnice Moldava nad Bodvou - Medzev.

Na zhlaví smer Jasov (Moldava nad Bodvou) sa ostrým ľavotočivým oblúkom oddeľuje dodnes funkčná vlečka do areálu miestneho podniku na spracovanie dreva. V strede sa nachádza pôvodná staničná budova postavená podľa typového výkresu MÁV najmenšieho typu, ktorá bola pravdepodobne ešte pred zánikom Rakúska-Uhorska rozšírená do súčasnej podoby. V súčasnosti je doprava na trati dirigovaná zo stanice Moldava nad Bodvou, ale výpravná budova nie je opustená, pretože slúži ako rodinný dom. Na druhom zhlaví smer Medzev sa nachádza kusá koľaj v miernom pravotočivom oblúku, slúžiaca pre nakládku dreva. Samotná trať do stanice Baňa Lucia sa oddeľovala v súčasnosti už znesenou výhybkou na trati kúsok za zhlavím smer Medzev a pokračovala pravotočivým oblúkom popri potoku Borzó, smerom hore do údolia.

Počkaj, zhlavie smer Medzev © Michal Čellár

Po opustení stanice nasledovalo priecestie s cestou č. 548 Jasov - Medzev, kde sa dodnes zachovali koľajnice zaliate vo vozovke, pričom je v tomto mieste vozovka mierne vyvýšená. Následne trať pokračovala násypom stredom údolia, kde križuje potok Borzó s dodnes zachovaním betónovým mostným objektom. Po prekonaní potoka pokračovala trať po dodnes zachovanom násype a tým sa pomaličky približuje k ľavému úbočiu údolia. Celé pôvodné teleso pomaly stúpa so sklonom 27 ‰ a iba v km 1,920-1,990 sa sklon trate zmierňuje na 2,5 ‰.

Po ľavom úbočí pokračovala po dodnes zachovanom násype pred osadu Baňa Lucia, kde sa nachádzajú tri pôvodné betónové priepusty. Prvý priepust zo smeru Počkaj je dnes takmer celý zasypaný zeminou, druhý je čiastočne zasypaný a posledný je najväčší a aj najzachovalejší priepust na trati. V celom úseku zachované teleso trate postupne zarastá v náletových drevinách a zároveň sa tu zachovalo mnoho pôvodných kilometrovníkov.

Úsek Počkaj - Baňa Lucia, najväčší zachovaný priepust pred stanicou Baňa Lucia, pohľad
zo smeru Počkaj © Michal Čellár

Na začiatku osady Baňa Lucia sa nad pôvodným telesom trate nachádza čiastočne zachované teleso pôvodnej, 229 metrov dlhej vlečky pražiarne. Následne vlečka klesala do stanice Baňa Lucia (do roku 1918 Lucziabánya, 1919-1928 Lucibaňa, 1928-1938 a 1945-1961 Lucia baňa 1939-1945, 1939-1945 Luciabánya), kde sa pripojila ku trati dvojitou koľajovou spojkou a začínalo sa koľajisko tejto koncovej stanice (km 2,888-3,084), pozostávajúce z dvoch koľají.

Pred začiatkom koľajiska zo smeru Počkaj sa nachádzal murovaný strážny domček a vedľa neho sa pri konci dvojitej koľajovej spojky nachádzal aj malý drevený staničný sklad, ale dnes už tieto stavby neexistujú. Dodnes sa približne v strede pôvodného koľajiska stanice zachovala pôvodná staničná budova postavená podľa rovnakého typového výkresu ako v stanici Počkaj, ale táto nebola nikdy rozšírená. V súčasnosti slúži ako rodinný dom, pričom na strane koľajiska sa na fasáde zachovali zbytky niekdajšieho označenia stanice. Na pravom úbočí nad stanicou sa nachádza hlavná ulica osady s pôvodnými budovami, postavenými na začiatku 19. storočia v typickom rakúsko-uhorskom industriálnom štýle.

Baňa Lucia, pôvodná staničná budova, dnes prestavaná na rodinný dom, pohľad zo smeru
Počkaj © Michal Čellár

Zdroje:

• Svět železnice, číslo 49: Místní dráha Moldava - Medzev - Lucibaňa , Karel Breiter, Nakladatelství Corona, s.r.o., 2014
• Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kolektív, ŽSR Bratislava, 1999 

Úvodná snímka: Počkaj, staničná budova, pohľad zo smeru Moldava nad Bodvou; 20.11.2016 © Michal Čellár