Semmeringský úpätný tunel

25.6.2017 8:00 Eugen Takács

Po dlhšej pauze som sa pozrel na pokrok na stavbe tunela pod masívom Semmering v Rakúsku. Ako je známe, prvá horská dráha na svete vznikla práve cez Semmering, keď v druhej polovici 19. storočia pod vedením rytiera Ghegu postavili trať medzi Gloggnitzom a Mürzzuschlagom, ktorá je dnes súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Táto trať s prekrásnymi mostmi a komplikovaným trasovaním dodnes funguje ako jeden z hlavných koridorov našich južných susedov. Len obdivovať možno Ghegu a jeho skupinu, že dokázali postaviť také dielo, ktoré už viac ako 160 rokov slúži svojmu účelu. Samozrejme súčasne je aj prekážkou pokroku so svojimi malými oblúkmi a veľkými stúpaniami. To mohli viacerí cestujúci už zažiť odkedy sú moderné súpravy ÖBB railjet pripustené aj na túto trať, aké ťažkosti robia malé oblúky tesne spojeným vagónom v modernej netrakčnej jednotke.

Preto ÖBB ešte v roku 2005 zadali projekt na stavbu nového úpätného tunela pod horským masívom. Pred oficiálnym zadaním projektanti štvrťročne konzultovali s miestnymi obyvateľmi jeho trasovanie a nakoniec z troch alternatív vybrali dnešnú verziu. A tá bola žiaľ ešte niekoľkokrát napadnutá rôznymi organizáciami a dokonca prípravy na výstavbu tunela museli aj na dlhšiu dobu prerušiť. V roku 2015 boli všetky prekážky stavby prekonané a s plným elánom sa dali stavitelia do práce. Plánované dokončenie 27 km dlhého tunela je v roku 2026.

Stará a nová trasa trate medzi stanicami Gloggnitz a Mürzzuschlag; zdroj: ÖBB

Celý projekt je rozdelený na tri úseky:

SBT 1.1 je od Gloggnitzu po Fröschnitzgraben,
SBT 2.1 je od Fröschnitzgraben po Grautschenhof,
SBT 3.1 je od Grautschenhof po Mürzzuschlag.

Každý úsek má samostatný prístup, t.j. šachty, ktoré neskôr budú slúžiť ako núdzové vchody do tunela. Tieto projekty sú úplne samostatné zadania a k nim nepatria napr. portály na oboch koncoch, ani železničná technika ako položenie koľají, zabezpečovacieho zariadenia atď.

Na razenie tunela zvolili celkom zaujímavú technológiu. Zo severu smerom na juh od medzistanice Fröschnitzgraben pracujú klasickou metódou, tj. s výbušninami rozbíjajú masív a bagrami nakladajú materiál na dlhé transportéry, ktoré horninu vyvážajú na skládku u Longsgraben. Opačným smerom na sever nasadia dve obrovské vrtné súpravy. Tunelový úsek do Gloggnitzu bude vŕtaný z oboch strán, nakoľko od Gloggnitzu je treba vybudovať nielen portály, ale aj veľmi komplexné pomocné šachty. Tunelári tu používajú opäť klasickú metódu ťažby, t.j. výbušniny a bagre. Dlhý pásový transportér z tunela vyváža odpad na medziskládku pri starej trati, odkiaľ špeciálnymi samovýsypnými vagónmi odvážajú horninu.

Schéma tunela; zdroj: ÖBB

Budovanie tunela vyžaduje aj veľmi komplikované vedľajšie opatrenia. Napríklad k druhému úseku je len obmedzený cestný prístup a okolité osady nepovolili presun vybagrovanej horniny po cestách, preto museli pri osade Schottwien zriadiť lokálnu skládku a k nej aj pomerne náročnú horskú cestu pre ťažké auta. Aby pri vstupe do šachty bolo všetko bezpečné, museli vytvoriť pomerne náročnú stavebnú plošinu, vlastne museli tam nanosiť obrovské množstvo zeminy a všetko to stabilizovať na 10 rokov. Na tejto plošine stoja dnes výrobné haly, kancelárie a parkoviska pre ťažké vozidlá.

V prvom úseku od Glognitzu zvolili klasickú ťažobnú technológiu s výbušninami a bagrami, lebo štruktúra masívu je na tomto úseku najkomplikovanejšia. V zriadenom informačnom stredisku sa návštevníci môžu presvedčiť o skladbe horniny, v ktorej sa nachádza takmer všetko od piesku až po žulu. Naraz vŕtajú dve paralelné tunelové rúry a na každom kilometri je spojovací tunel medzi nimi. Nie raz musia pred vŕtaním stabilizovať okolitú horninu, aby potom ťažba bola plynulejšia. Pomocou zvláštnych injektorov natlačia do horniny špeciálne lepidlo, ktoré stabilizuje terén okolo budúcej tunelovej rúry.

Stavenisko Fröschnitzgraben © Eugen Takács

Pri vchode u Fröschnitzgraben bol vybudovaný 2,3 km dlhý pásový transportér, ktorý ušetrí denne až 300 jázd nákladných áut a počas stavby prepraví až 3 mil. kubických metrov zeminy a skaly na novú skládku. V prvej etape na tomto úseku vytvoria jednu obrovskú jaskyňu s plochou okolo 11 000 m² pre výrobné a pracovné účely a aj pre obrovské stroje, ktoré budú pracovať v tuneloch. Po dokončení tunela túto umelú jaskyňu prestavia na núdzovú podzemnú zastávku. Tu poskladajú aj dve vrtné súpravy pre tunelové rúry smerom do Gloggnitz.

ÖBB na viacerých miestach tejto megastavby postavili veľmi pekné a účelné informačné strediská, kde návštevníci môžu získať podrobné informácie o stavbe a o aktuálnom stave stavebných prác. Nezabudli ani na deti, pre ktorých sú pripravené zaujímavé modely a miniaturizované mechanizmy na simulovanie tunelových prác. A aj ochrancovia prírody si prídu na svoje informáciami o ochrane prírody okolo stavby, nájdeme tam aj fotografie vzácnych zvierat a rastlín z okolia stavby.

Informačné stredisko v Gloggnitze © Eugen Takács