Návšteva poľnej dráhy Schlanstedt a čosi navyše
Už dlhšiu dobu som sledoval dianie na poľnej dráhe Schlanstedt v Sasku-Anhaltsku, a tak ma zaujala pozvánka na letné oslavy 8. a 9.7.2017. V tej dedine otvorili roku 1839 cukrovar a v roku 1860 sedemkilometrovú poľnú dráhu, na ktorej kone ťahali vagóny s repou. Cukrovar bol po konci druhej svetovej vojny zrušený a už nepotrebná dráha znesená.
Po založení semenárstva Strube vznikla od roku 1915 ďalšia poľná dráha, ktorá tu cukrovarnícku úrovňovo križovala. Viedla do normálnorozchodnej stanice Eilenstedt na trati Jerxheim – Nienhagen. Najprv na drážke mali tri parné rušne, od roku 1939 tam premával dieselový rušeň a jeden parný zostal ako rezerva. Na konci 60. rokov bola trať znesená, ale od roku 1993 postupne na zatiaľ 1 km dlhom úseku obnovená.
Aj keď sa dá o víkende dostať do Schlanstedtu verejnou dopravou, dohodol som sa s bratom, že pre mňa príde do Bitterfeldu autom, aby sme boli časove flexibilnejšie. V úseku Halberstadt – Schlanstedt treba totiž aspoň hodinu vopred objednať mikrobus, ktorý ale veľmi často nepremáva. Tak som sa najprv vydal vlakom do Lipska a odtiaľ z podzemného 2. nástupišťa do Bitterfeldu.
Vlak do Dessau cez Bitterfeld prichádza
Nedávno tam tridsaťročná žena stála priveľmi blízko koľaje a pozerala na tablet. Vlak ju zrazil a následne usmrtil. Odvtedy vlaky vchádzajú veľmi opatrne, zároveň sa preruší reklama na obrazovke, ktorá je vidieť na fotke, a zobrazí sa upozornenie „Vchádza vlak!“.
Cestou vlakom som si všímal, ako niektoré stanice chátrajú ...
... a iné sú naopak rekonštruované.
Delitzsch unterer Bahnhof (dolná stanica)
Videl som aj ďalšie zaujímavé veci, ale cez neotvárateľné okno sa veľmi fotografovať nedalo.
Brat ma v Bitterfelde už čakal. Jeho navigačný prístroj nás chcel nasmerovať na diaľnicu, na ktorej sa ale pracuje a sú zápchy, tak sme ho ignorovali. Po štyroch pokusoch prinútiť nás k otočeniu to vzdal a už hlásil cestu tak, ako sme chceli. Po 11. hodine sme dorazili do Schlanstedtu, posilnili sa klobásou a zemiakovým šalátom a prehliadli si areál drážky.
Pre návštevníkov bola k dispozícii aj bicyklová drezina.
Samozrejme sme sa aj vozili a ja som čosi nakrútil. Cestovné sa síce nevyberalo, objavil sa ale trochu podivný mužíček s kasou vo forme koncovej návesti a prosil o dobrovoľný príspevok, ktorý sme samozrejme dali. Hovoril v miestnom nárečí a bol tak zle rozumieť. Keď ale počul, že sme z Dráždan a Bitterfeldu, povedal, že pre nás zariadi fotojazdu. Tak sme išli pešo dopredu, vlak išiel okolo nás, filmovali sme, potom vlak cúval, a zasa sme nastúpili. Ten človek nás potom zaplavil informáciami o dráhe a dedine, až sme už mali obavy, že vôbec neprestane. Skrátka myslel do dobre.
Vám namiesto rozprávania domorodca odporúčam návštevu stránky o drážke. Keď sa zhromaždili dosť záujemcov, vytiahli ďalšie rušne a vypravili viac vlakov.
Chceli sme preskúmať, či nájdeme ešte stopy trate do stanice Eilenstedt. Aj keď nás ten podivný mužíček ubezpečil, že sa dá od konečnej drážky ísť autom až k stanici, blúdili sme po poliach a nič sme nevideli.
Zarastenú stanicu Eilenstedt sme ale našli. Trať Nienhagen – Jerxheim je zrušená a príroda sa dobýva terén späť.
Za čias NDR končila trať v dedine Dedeleben. Tu pod mostom sme objavili úzkorozchodné koľaje. Možná aj tu bola poľná dráha.
Potom sme prekročili bývalú hranicu medzi NDR a SRN, kde do roku 1950 bol hostinec, ktorý zlí komunisti zbúrali.
V Jerxheime bola kedysi veľká uzlová stanica, z ktorej už nič neostalo, len zvyšky koľají …
... a staničná budova, ktorá dnes slúži ako obytný dom. Ako stanica vyzerala v 80. rokoch, nájdete na Drehscheibe Online.
Staničná budova z uličnej strany
Potom sme sa vydali späť do „NDR“ a zistili sme, že staničná budova v obci Gunsleben na trati Jerxheim - Oschersleben sa opravuje, ale koľaje tam už nemajú.
Aspoň v Oschersleben sme mohli vyfotiť vlak do Magdeburgu.
Potom sme sa v meste Bernburg vozili a filmovali na parkovej železnici, ktorá podľa svojej internetovej prezentácie vlastní aj banskú lokomotívu od firmy Škoda.
Chcel som stihnúť vlak do Lipska s odchodom v 18:09 hod. z Bitterfeldu, čo sa nám v pohode podarilo. Predtým som mohol v stanici ešte trochu filmovať.
Na ceste do Drážďan prebehol výskum cestovných lístkov. Vedľa mňa sedel mládenec, zjavne migrant, ktorý sa preukázal sieťovým lístkom VVO a slušne hovoril po nemecky.
A to je o tom letnom výlete s „kombinovanou dopravou“ všetko. Ďalšie fotografie nájdete v mojej verejnej galérii.
Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský
Súvisiace odkazy
- Reportážní splítka zážitků na dvou rozchodech, 10.10.2020 8:00