Železničné postrehy z cesty za krásami českých miest (3)

Tie pripomínajú dávnu aj nedávnu históriu mesta. Stará radnica na námestí, zámok, ktorý v súčasnosti slúži pre úrady mesta, a kláštorný komplex a jeho stavby bohaté na rôzne architektonické slohy. Za socializmu slúžil kláštor armáde. Boli v ňom dlhé roky kasárne a vojsko ho doslova zruinovalo. Teraz je už opravený a sú v ňom nájomné byty a rôzne kultúrne ustanovizne. Poprechádzali sme sa v peknom parku a vrátili sa k sestre na sídlisko. Dominantami sídliska sú Dom kultúry, obchodný dom Brigádnik a reštaurácia Družba. Svojím uceleným architektonickým výrazom sa radí sídlisko v Ostrove medzi najvýznamnejšie príklady súborov architektúry 50. rokov 20. storočia v Českej republike. Údajne ho stavali väzni z Vykmanova (miestna časť Ostrova s väznicou).

10.8.2017 - Ostrov: „Dom kultúry“ na sídlisku © Ondrej Krajňák

V posledných rokoch však vzhľad pekných tehlových obytných domov narušila polystyrénová mánia. Mesto Ostrov oficiálne prívlastok nad Ohří nepoužíva. Tento prívlastok používajú len železničné (aj iné dopravné) spoločnosti. Po dobrom obede som sa s manželkou vybral na krátku návštevu svetoznámeho kúpeľného mesta Karlove Vary. Z Ostrova do Karlových Varov a späť sme tentoraz cestovali autobusom. Bolo to pre nás časovo výhodnejšie. Od karlovarskej tržnice, kde sme vystúpili z autobusu, sme išli cez Mlynskú kolonádu až ku Vřídlu. Bol som prekvapený, že gejzír je premiestnený mimo budovu. Ako sme sa od domácich dozvedeli, je to kvôli rekonštrukcii rozvodov vody, ktoré sú zničené agresívnou vodou. Prešli sme sa až k hotelu Pupp.

10.8.2017 - Karlovy Vary: Vřídlo © Ondrej Krajňák

Tam sme prešli mostíkom na druhú stranu rieky Teplá a po druhej strane ulice sme sa vrátili k divadlu. Pri tom nás napadlo, že by sme mohli vyskúšať lanovku k hotelu Imperial. Viezol som sa ňou naposledy snáď pred päťdesiatimi rokmi. Táto 127 metrov dlhá pozemná lanovka má niekoľko technických zaujímavostí. Jej sklon 495 ‰ a prevýšenie 54 metrov, pri tak krátkej vzdialenosti, ju radí medzi najstrmšie pozemné lanové dráhy v Čechách. Premáva s krátkymi prestávkami už 110 rokov. My sme sa odviezli na vyvýšeninu Helenin dvor, na ktorej stojí hotel Imperial. Pozreli sme si tento veľkolepý, impozantný hotel zvonku a vrátili sme sa lanovkou opäť na Divadelné námestie. Prechádzku sme ukončili pri tržnici a tu sme počkali autobus do Ostrova. Tým sa pre nás skončil ďalší deň našej cestovateľskej dovolenky.

10.8.2017 - Karlovy Vary: Lanovka k hotelu Imperial © Ondrej Krajňák

V piatok 11.8.2017 sme sa vybrali na výlet do druhého najmenšieho mesta Českej republiky. Loučná pod Klínovcem leží neďaleko Ostrova. Správne patrí do Ústeckého kraja, okresu Chomutov. Je ale problém dostať sa tam verejnou dopravou. Z karlovarskej i z ústeckej strany končia autobusy v prihraničnom mestečku Boží Dar a aj tie premávajú veľmi riedko. Do Božího Daru sme sa odviezli autobusom z Ostrova o 9:21. Podľa predpovedí počasia malo do obeda okolo desiatej pršať. Boli sme preto vybavení aj na takéto počasie. Doteraz sme na našej dovolenke dáždniky nepoužili. O desiatej sme vystúpili za Božím Darom, na colnici, kde má autobus konečnú. Mesto Boží Dar som už navštívil v minulosti a mám aj pohľadnice, preto sme sa tu zastavovať nemuseli.

11.8.2017 - Boží Dar: Hraničný prechod do Nemecka © Ondrej Krajňák

Aj toto mestečko patrí medzi tie najmenšie. Asi tretie v poradí od konca. Žije tu len asi 200 obyvateľov. Vládlo tu pochmúrne počasie. Zamračené, hmlisto. Pustili sme sa rezkým krokom peši do Nemecka. Ani nie tri kilometre od hraníc leží kúpeľné mesto Oberwiesenthal. Je tu známe lyžiarske stredisko a centrum zimných športov v okrese Erzgebirge v spolkovej krajine Sasko a je so svojou nadmorskou výškou 914 metrov najvyššie položeným mestom v Nemecku. Cez toto mesto sme sa rozhodli ísť do Loučné preto, lebo je to bližšie, ako keby sme išli po ceste po českom území. Na začiatku mesta pred tabuľou s názvom mesta sme sa fotili a tu začalo slabo pršať. Vybrali sme preto pršiplášte a takto chránení pred nepriazňou počasia sme kráčali do mestečka. Odrazu sme sa dostali pred železničnú stanicu.

11.8.2017 - Oberwiesenthal: Železničná stanica s autobusovou zastávkou © Ondrej Krajňák

Priznám sa bez mučenia, že som si pred týmto výletom Oberwiesenthal vôbec nepreštudoval. Bral som toto mesto len ako skratku do nášho cieľa Loučná. Nerátal som s tým, že sa tam budeme zastavovať, alebo niečo obdivovať. Už vôbec som nevedel, že je tu konečná stanica úzkorozchodnej železnice Fichtelbergbahn. Táto 17,35 km dlhá trať s rozchodom 750 mm bola postavená v roku 1897 medzi obcou Cranzahl a mestom Oberwiesenthal. Výškový rozdiel medzi týmito stanicami je 238 metrov. Na trati je deväť staníc, šesť mostov. Najväčší je viadukt Hüttenbach. Tento oceľový, mrežový most je dlhý 110 metrov a vysoký 23 metrov. Železnica nesie názov Fichtelbergbahn zrejme podľa kopca, ktorý sa týči nad mestom.

11.8.2017 - Oberwiesenthal: Osobný vozeň s názvom dráhy © Ondrej Krajňák

Fichtelberg so svojou nadmorskou výškou 1 215 metrov je najvyšším vrchom v Sasku a druhým najvyšším kopcom v Krušných horách. Najvyšší je neďaleký Klínovec na českej strane s výškou 1 244 metrov nad morom. Hoc som mal pršiplášť, vybral som z vaku aj dáždnik, aby som si chránil fotoaparát pred silnejúcim dažďom, a takto som začal fotiť všetko, čo som na stanici videl. Zašiel som k depu. Opýtal som sa okolo idúceho pána, súdiac podľa pracovného odevu zrejme zamestnanca depa, či si môžem mašinky odfotiť. Súhlasil a ukázal mi aj cestu, kadiaľ mám do depa ísť. V hale stáli tri parné rušne a jeden dieselový rumunský LDH. Tu mal však nemecké označenie L45H-083. Za ním stála zaujímavá drezina. Tri parné rušne radu 99 boli krásne vyblýskané. Fotil som len od vchodu.

11.8.2017 - Oberwiesenthal: Parné rušne © Ondrej Krajňák

Nechcel som zachádzať až do vnútra dielne. Robili tam chlapi na mašinkách, nechcel som ich rušiť, ale zdržiaval som si od nich odstup hlavne kvôli mojej chabej nemčine. Náhodou sa ma niečo opýtajú a ja nebudem vedieť odpovedať. Odfotil som si všetko a vrátil som sa na stanicu. Manželka trávila čas počas môjho fotenia v informačnej kancelárii, ktorá slúži i ako pokladňa. Aj ja som vošiel dnu. Je tam plno zaujímavých suvenírov a predmetov s tematikou tejto železnice. Kúpili sme si pohľadnice a vyšli von. Na naše veľké prekvapenie práve došiel vlak z Cranzahlu. Samozrejme, že som si odfotil obehovanie rušňa. Ten ale nenastúpil na súpravu z opačnej strany, ale zašiel do depa. Zrejme zbrojiť. Alebo nasleduje dlhšia prestávka pred ďalšou jazdou, tak počká v depe.

11.8.2017 - Oberwiesenthal: Rušeň odstupuje od súpravy © Ondrej Krajňák

Po tomto fotení sme pokračovali v našom putovaní ďalej. O chvíľu sme sa dostali k hraničnému potoku, ktorý nie je len hranicou dvoch štátov, ale rozdeľuje i mestá Oberwiesenthal a Loučná pod Klínovcem, ležiace úplne vedľa seba. Prešli sme mostíkom a už sme boli v Českej republike. Tu už prestalo pršať a vyšlo i slniečko. Okolo čínskeho obchodu sme prešli k mestskému úradu. S pani starostkou som mal dohodnuté, že ak nebudú v čase nášho príchodu v úrade, pohľadnice mi odložia do vedľa stojaceho hotela Koruna. Bolo len pol dvanástej, na úrade ešte boli, tak sme si pohľadnice vybrali na úrade. A čuduj sa svete, mali až päť druhov a všetky s erbom mesta. Dve najkrajšie som si vybral. Zaplatil som desať českých korún, pekne sme sa poďakovali a pokračovali v našom putovaní.

11.8.2017 - Oberwiesenthal: Za hranicou sa začína Loučná pod Klínovcem © Ondrej Krajňák

Ďalším mestom, ktoré sme toho dňa chceli navštíviť, bolo neďaleko ležiace pohraničné mesto Vejprty. Keď sme zistili, že autobus z Loučné do Vejprt pôjde až o viac ako dve hodiny, rozhodli sme sa pokračovať tri kilometre peši do dediny České Hamry, odkiaľ premávajú autobusy do Vejprt každú hodinu. Slniečko svietilo, kráčalo sa nám pozdĺž hraničného potoka Polava celkom príjemne. Hneď za potokom bola trať do Cranzahlu. Aj sme videli prechádzať vlak, ale medzi nami a traťou bolo husté krovie, takže na fotografovanie to nebol vhodný pohľad. V Českých Hamroch sme mali asi pol hodiny času, tak sme vošli do reštaurácie U křížku na malé občerstvenie. Tu začalo znova mrholiť a vo Vejprtoch už pršalo. Pod dáždnikmi sme prešli na námestie.

11.8.2017 - Vejprty: Námestie © Ondrej Krajňák

Informačné centrum majú otvárať až o druhej, tak sme zašli do reštaurácie. Síce sa to volalo Asia restaurant, ale varili české a chutné jedlá. Reštaurácia je to veľká, vyzerá to na historickú budovu, pripadala mi tá hala skôr ako kultúrny dom zvnútra. Pekná a čistá. Dali sme si guľášovú polievku a květák s brambory. Dobre sme sa najedli. Šikmooké čašníčky nerozumeli slovenčine, ba ani češtine a po nemecky už vôbec. Ale jedlá poznali. Vrátili sme sa na námestie. V už otvorenom infocentre sme kúpili pohľadnicu a potom sme sa rozdelili. Ja som išiel na železničnú stanicu, manželka ostala v centre. Kým ja som bol na stanici, ona si posedela pri káve v reštaurácii. Nechcelo sa jej chodiť v daždi po nejakej opustenej, burinou zarastenej stanici. Ani ja som sa na tej stanici dlho nezdržiaval.

11.8.2017 - Vejprty: Výpravná budova a koľaje k Nemecku © Ondrej Krajňák

Odfotil som si už len torzo niekdajšej výpravnej budovy, naproti nej stojace drevené skladisko a chomutovské zhlavie z priecestia pred stanicou. Funguje tu víkendová prevádzka, dva páry vlakov cez soboty a nedele. Žiadna sláva. Vrátil som sa na námestie. Na autobusovej stanici za budovou mestského úradu sme sa stretli s manželkou a autobusom o 15:42 sme vycestovali do Klášterca nad Ohří. Cesta z Vejprt dole kopcom cez malé dedinky sa mi páčila. Zviezť sa dole na bicykli musí byť zážitok. V Klášterci nad Ohří sme už do centra mesta nešli, lebo som ho už v minulosti navštívil a mám i pohľadnicu. Na stanici som fotil regionovu. Počkali sme vlak Os 7006, ktorým sme sa odviezli do Ostrova nad Ohří. Tým sa pre nás skončil posledný deň nášho putovania za krásami malých miest Českej republiky.

11.8.2017 - Ostrov nad Ohří: Tu končí náš výlet © Ondrej Krajňák

V sobotu 12.8.2017 sme z Ostrova odišli vlakom R 613 Svatava s odchodom o 15:38. Pozerali sme z okna vagóna, pred nami sa mihali krásne zákutia rieky Ohře s chatovými osadami na brehu. Cesta bola príjemná a pokojná. V Ústí nad Labem som vyšiel von, aby som si odfotil výmenu rušňov. Doteraz nás ťahal rušeň 362.077-0. Ten odvesili a zozadu zašiel na súpravu Vectron 193.270-6, ktorý nás akoby opačným smerom ťahal do Prahy. Škoda, že som nemal času prejsť na prvé nástupište a odtiaľ ho fotiť. Postavenie slnka bolo z prvého nástupišťa lepšie. Fotil som ho tak, ako sa dalo. Nastúpil som a pokračovali sme do Prahy. V Prahe sme mali vyše hodiny a pol. Len tak sme sa túlali po stanici.

12.8.2017 - Praha hl.n.: 193.270-6 na čele R 613 „Svatava“ z Chebu © Ondrej Krajňák

Kúpili sme si nejaké občerstvenie a vyšli sme na prvé nástupište, odkiaľ odchádzajú vlaky spoločnosti LEO Express. Na prvé nástupište sa kvôli rekonštrukcii haly vchádza z ulice. Je tam ohrada staveniska, nie sú tam lavičky. S tým sme nerátali. Už sme to ale nechceli meniť, tak sme ostali tam. Nejakú pol hodinu čakať po stojačky vydržíme. Čierny vlak tam už bol, ale vo vnútri sa ešte upratovalo. Ja som si čakanie vyplnil fotografovaním. Urobil som pár záberov na stojace vlaky na vedľajších nástupištiach. Krátko po dvadsiatej hodine sa dvere na súprave vlaku otvorili. Nastúpili sme, zaujali sme svoje miesta a tým sme sa rozlúčili s Prahou i s Čechami ako takými. Koniec peknej dovolenky. Do Košíc sme došli skoro ráno v poriadku a bez problémov sme sa dostali aj autobusmi domov

Úvodná snímka: 11.8.2017 - Oberwiesenthal: Rušeň odchádza do depa © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský