Železničné postrehy z cesty za krásami českých miest (2)

O 8:09 mal odchod vlak Sp 1803 z Kolína do Trutnova.

My sa týmto vlakom odvezieme len po zastávku Hostinné město. Pred príchodom vlaku sme sa ešte fotili na stanici. Odfotil som aj prichádzajúci vlak s motorovým vozňom 854.213-6 na čele. Došiel s desať minútovým meškaním. Cestovalo sa dobre. Sledovali sme z okna krajinu a dediny, cez ktoré sme prechádzali. V Kunčiciach nad Labem sme chvíľu čakali na meškajúci Os 25707 z Vrchlabí. Odfotil som si ho. Bol to motorový vozeň 810.564-5. O chvíľu sme už vystupovali na zastávke Hostinné město. Toto asi päťtisícové mesto je známe fabrikou na výrobu papiera. Je to najstaršie mesto ležiace na úpätí Krkonôš. Po vystúpení z vlaku sme sa vybrali do centra mesta pozrieť si námestie a kúpiť pohľadnicu. Hneď pri zastávke upútala našu pozornosť stará, schátraná továreň. Bola to stará papiereň, ktorá mala i vlastnú vodnú elektráreň. Na námestí sa nám páčila stará veža pri radnici.

7.8.2017 - Hostinné: Radnica s vežou a Mariánsky stĺp © Ondrej Krajňák

V tomto meste sa narodil Karel Václav Klíč, vynálezca hĺbkotlače. Na jeho rodnom dome je pamätná tabuľa. Prezreli sme si to tam, v papiernictve sme kúpili pohľadnice a pomaly sme kráčali dole mestom okolo františkánskeho kláštora v ktorom je teraz antické múzeum, k železničnej stanici. Na ulici Na Valech som fotil starú budovu bývalého Meštianskeho pivovaru. Na stanicu sme došli so značnou časovou rezervou. Práve išiel opačný vlak Sp 1806 z Trutnova do Kolína. Vpredu bol riadiaci vozeň 80-29 204-2, za ním 854.205-2. Náš vlak Sp 1805 z Chlumca nad Cidlinou do Trutnova prišiel s osem minútovým meškaním. Nám to nevadilo. Sme predsa na výlete. Týmto vlakom sme sa viezli len niekoľko minút. Vystúpili sme v nasledujúcej stanici Pilníkov. Je to ďalšie malé mestečko, ktoré som sa rozhodol navštíviť a kúpiť si v ňom pohľadnicu. Žije tu asi 1 200 obyvateľov.

7.8.2017 - Pilníkov: Vystúpili sme a vlak Sp 1805 ide ďalej © Ondrej Krajňák

Toto mesto nie je ničím významným známe. Nemá nejakú zaujímavú históriu. Leží trochu bokom od stanice, do centra mesta je to viac ako kilometer. Cestou z juhozápadu sme kráčali do mesta, severovýchodnou cestou z opačnej strany sme sa potom na stanicu vrátili. Urobili sme si tak okruh a prešli sme vlastne celé mestečko. Pôsobilo na mňa takým ošumelým dojmom. Akoby vyľudnené. Stretávali sme málo ľudí. Na mestskom úrade sme si kúpili pohľadnice a pomaly kráčali po uličkách. Na stanici sme potom počkali ďalší vlak. Videl som pracovníčku dráhy, ako pred príchodom nášho vlaku ručne zatvárala závory. Asi päťdesiat krát treba otočiť kľukou. Vlak 1807 prišiel s desať minútovým meškaním. Odviezli sme sa do Trutnova. Hneď po vystúpení z vlaku sme sa museli rýchlo poponáhľať kamsi na piatu koľaj, kde už na nás čakal motoráčik GWTR, ktorý nás odviezol do Svobody nad Úpou.

7.8.2017 - Svoboda nad Úpou: Vlak Os 15714 s nami došiel na konečnú © Ondrej Krajňák

Na tejto desať kilometrovej regionálnej trati č. 045 zastavili ČD prevádzku pred dvadsiatimi rokmi. Teraz tu prevádzkuje osobnú dopravu súkromná firma GW Train Regio. Lístok za obyčajné cestovné stojí 17 Kč. Uznali mi aj zľavovú kartu IN 50 ČD a tak som za seba zaplatil len 8 Kč. V Svobode nad Úpou sme sa dlho nezdržali. Prešli sme sa peši od stanice po ulici 5. května až na námestie Svornosti, kde sme si v turistickom informačnom stredisku kúpili pohľadnice a suveníry. Dostal som tu dokonca aj pekný súbor pohľadníc, v ktorom je aj mapa Královohradeckého kraja a dvadsať pohľadníc zaujímavých miest tohto regiónu s informačnou brožúrkou. V blízkom Meštianskom dome sme sa naobedovali a pomaly sme išli späť na stanicu. Vlakom 15719 s odchodom o 16.07 sme sa vrátili do Trutnova. Vlaky tu premávajú každú hodinu.

7.8.2017 - Trutnov: Výpravná budova z ulice © Ondrej Krajňák

Jeden orchestrión po celý deň pendluje hore a dole. Asi sa nabehá. V Trutnove som len odfotil staničnú budovu z ulice a išli sme na Komenského ulicu do hotela Alfa. Tu sme mali rezervované ubytovanie na jednu noc. Potrebovali sme zložiť veľké batohy. Od rána sme to vláčili na chrbtoch. Neveľký hotelík sa nám páčil. Majiteľ je asi zberateľ starožitností, lebo jak v reštaurácii, tak po chodbách bolo umiestnených značné množstvo starých predmetov. Rádiá, televízory, šijacie stroje, písacie stroje, kamery, premietačky a iné. Aj v našej izbe bol moderný televízor postavený na starom, skrinkovom gramorádiu. Mnohé som si odfotil. V izbe sme si zložili veci a vybrali sme sa na prechádzku do mesta. Páčilo sa nám Krakonošovo námestie. V informačnom stredisku sme si kúpili pohľadnice. Posedeli sme pri káve, nakúpili sme si ovocie a niečo na raňajky a vrátili sme sa do hotela. Tým sa pre nás ďalší pekný deň skončil.

7.8.2017 - Trutnov: Hotel „Alfa“ na Komenského ulici © Ondrej Krajňák

V utorok 8.8.2017 sme si v hotelovej izbe urobili vlastné raňajky. Káva a čaj boli k dispozícii v spoločenskej miestnosti. Hotelové raňajky sa podávajú až o ôsmej, a to by bolo pre nás neskoro. Aj takéto individuálne raňajky nám vyhovovali. O siedmej sme opustili hotel a za dvadsať minút sme už boli na stanici v Trutnove. mali sme v pláne cestovať do Ostrova nad Ohří k mojej sestre, ale cez Liberec. Chceli sme si pozrieť i toto mesto. Na stanici sme sa dozvedeli, že na trati z Trutnova do Starej Paky, medzi stanicami Hostinné a Kunčice nad Labem, je výluka. Medzi týmito stanicami sú vlaky nahradené autobusmi. Zaujímavé, že ja som si pred výletom výluky pozeral na internete a o tejto výluke som nenašiel zmienku. Asi som zle pozeral. Ani včera výluka nebola. Až v autobuse som si našiel informáciu o výluke na internete na stránkach mesta Vrchlabí - začala práve dnes.

8.8.2017 - Trutnov: Autobus NAD do Vrchlabí © Ondrej Krajňák

Nevadí. Pani v pokladni nám ale poradila aj inú možnosť. Výlukový autobus NAD pôjde aj z Trutnova. Odvezie cestujúcich do Vrchlabí a z Vrchlabí je možnosť cestovať vlakom do Kunčíc nad Labem. Tento variant je vraj výhodnejší čo sa týka pohodlia pri prestupovaní z autobusu na vlak v Hostinnom. Aj mne sa jej ponuka zdala byť výhodnejšia už nie len kvôli pohodliu prestupovania, ale aj kvôli tomu, že sa zveziem po krátkej podkrkonošskej trati číslo 044. Urobil som niekoľko záberov na vlaky v stanici a nastúpili sme do pristaveného autobusu pred ňou. Autobus mal odchod o 7:58, náš vlak Sp 1804, ktorý pôjde len do Hostinného, o 8:11. Autobusom sme sa viezli do Vrchlabí cez Mladé Buky, Rudník a Lánov asi 35 minút. Tam som len v rýchlosti odfotil katr, ktorý už čakal len na cestujúcich z autobusu NAD. Nebolo nás veľa. Napočítal som sedem cestujúcich v autobuse.

8.8.2017 - Vrchlabí: Os 25705 do Kunčíc nad Labem © Ondrej Krajňák

Len čo sme prestúpili do vlaku Os 25707, hneď ho vypravili. O sedem minút sme už boli v Kunčiciach nad Labem. Tento motorák, zrejme kvôli výluke, pokračoval ďalej až do Starej Paky. Nahradil v tomto úseku vlak Sp 1804 po Starú Paku. Počkali sme cestujúcich, ktorí z Trutnova do Hostinného cestovali pôvodným Sp 1804 a z Hostinného sa viezli do Kunčíc nad Labem autobusom NAD. Týmto čakaním sme nabrali meškanie asi pätnásť minút. Vlakvedúci cestujúcim oznámil, že v Starej Pake budú čakať prípoje do Liberca a do Kolína. Potešilo nás to, lebo inak by sme v Starej Pake museli čakať hodinu na ďalší spoj a o tento čas by sa nám skrátila prehliadka Liberca. Všetko dobre dopadlo. V Starej Pake sme prestúpili do Os 5408 a pokračovali sme v našej púti do Liberca. V Liberci sme na stanici odložili batožinu do úschovne. Chvíľu som pobehoval po stanici a fotil čo sa dalo fotiť.

8.8.2017 - Liberec: Odstavený 743.010-1 © Ondrej Krajňák

Veľmi ma potešili pre mňa vzácne stroje, elektroniky zo zubačky. Na opačnej strane koľají, pri depe, stál ako pomník parný rušeň Adolf. Odfotil som si ho z diaľky. Po krátkom fotení sme sa vybrali do centra mesta Liberec. Hneď pred stanicou ma zaujala trojkoľajnicová električková trať. Niečo som už o tom čítal. Aj tu na VLAKY.NET už boli o zvláštnych električkových tratiach v tomto meste reportáže. Po ulici 1. mája, cez Soukenné námestie a Pražskou ulicou sme sa dostali na námestie Dr. E. Beneša. Fotili sme krásnu radnicu. Poprechádzali sme sa po námestí. Nepochopil som výtvarné dielo (obr. 079) stojace pred radnicou. Navštívili sme informačné stredisko, kúpil som pohľadnice a v podzemnej reštaurácii Radniční sklípek pod radnicou, sme sa dobre naobedovali. On to nie je sklípek, ale pekne veľký sklep. Ale páčilo sa nám tam a hlavne chutilo. Tými istými ulicami sme sa vrátili na stanicu.

8.8.2017 - Liberec: 843 013-4 na R 1164 nás odvezie do Ústí nad Labem © Ondrej Krajňák

Vybrali sme z úschovne batožinu a vyhľadali vlak R 1164 do Ústí nad Labem.Jeho súprava bola zložená z motorového vozňa 843.013-4 a jedného prívesného vozňa. Cesta trvala vyše dvoch hodín. Videli sme kus peknej krajiny severných Čiech. V Ústí nad Labem sme mali na prestup len asi štvrť hodiny. Ostali sme na nástupišti čakať R 606 Salubia z Prahy, ktorý nás mal odviezť do cieľa nášho dnešného putovania. Došiel s malým meškaním s banánom 150.213-7 na čele. Na vedľajšej koľaji už čakal stroj 362.110-9, ktorý nastúpil na opačný koniec vlaku, odchádzajúceho z Ústí úvraťou. Vo vozni sme si sadli na miesta na pravej strane v smere jazdy, aby sme mohli pozerať na peknú krajinu v údolí Ohře. Do Ostrova nad Ohří sme dorazili len s malým meškaním. Čakali nás tu príbuzní a tým sa pre nás skončil tento cestovateľský deň.

8.8.2017 - Ústí nad Labem: Vchádza náš R 606 „Salubia“ z Prahy, vpravo čaká 362.110-9
© Ondrej Krajňák

V stredu 9.8.2017 sme sa vybrali na výlet do najmenšieho mesta Českej republiky. To sme už museli kombinovať cestovanie vlakom i autobusom. Po raňajkách sme išli zo sídliska v Ostrove cez Kopec, ako sa volá kopec deliaci sídlisko od štvrte ležiacej blízko železničnej stanice. Kopec je pekne upravený, je tam plno zelene, lavičky, chodníčky. Na stanicu je to zo sídliska asi 20 minút pokojnej chôdze. Vlakom R 616 Větruše s odchodom z Ostrova o 8:28 hod. sme sa odviezli do Karlových Varov. Netrpezlivo som čakal, kedy tam budeme. Bol som zvedavý na novú výpravnú budovu „horného nádražia“. To je úplne rozkopané, budujú sa nové podchody a nástupištia. Na nastupovanie a vystupovanie slúži len dočasne upravený ostrovček pri koľaji. Nástup a výstup usmerňujú ochrankári. Panuje tam čulý stavebný ruch. Nová výpravná budova ma vôbec nenadchla.

9.8.2017 - Karlovy Vary: Nová výpravná budova z ulice © Ondrej Krajňák

Poviem rovno, že sa mi nepáči. Príliš moderná. Vyzerá ako vesmírne teleso. Akosi mi to tam nepasuje. Možno som starý a nemoderný. V galérii som priložil na porovnanie pre tých, ktorí Karlove Vary nepoznajú, aj fotky starej budovy, ktoré som fotil pred dvomi rokmi. Stará budova nebola škaredá svojou architektúrou, ale svojím neudržiavaným schátraným zjavom. Toto je budova možno budúcnosti. Ale je to len môj názor. Niekomu sa to páči. Dôležité je, aby splnila svoj účel. Priestorovo sa mi vidí maličká. Vnútrajšok možno nebude kapacitne stačiť pri návale cestujúcich. Ale toto asi v Karlových Varoch nehrozí. Dnes sa už do kúpeľov ľudia nevozia vlakmi. Nuž, tak som vyšiel na prechodovú lávku a nafotil som aj zábery zhora. Do odchodu nášho ďalšieho vlaku sme mali ešte takmer hodinu času, tak sme sa pomaličky prešli chodníkom dole k Ostrovskému mostu.

9.8.2017 - Karlovy Vary: Trať medzi horným a dolným nádražím z Ostrovského mosta
© Ondrej Krajňák

Urobili sme tam pár záberov a pomaly sa vrátili hore na stanicu. O 9:48 prišiel z Dolného nádražia žralok 844.012-5 ako Os 17106. Mal namierené do nemeckého Johanngeorgenstadtu cez Potůčky. My sme ním cestovali len do stanice Nejdek. Toto asi osemtisícové mesto má bohatú históriu. Je to najstaršie banícke mesto v Krušných horách. Aj toto mesto som chcel navštíviť a kúpiť si pohľadnicu. Necelú pol hodinu trvá cesta z Karlových Varov do Nejdku. Tu sme vystúpili. Náš vlak sa križoval s oproti idúcim vlakom Os 17107. Bol to žralok 844.023-2. Prechádzkovým tempom sme vykročili do centra mesta. Po Nádražnej ulici sme kráčali na námestie Karla IV. Neďaleko kostola sv. Martina je i radnica. Blízko radnice je informačné centrum, kde sme si kúpili pekné pohľadnice. Po odfotení kostola s pekne upravenou fasádou, sme sa, obzerajúc si domy a obchody, vrátili pomaly dole mestom.

9.8.2017 - Nejdek: Námestie Karla IV. © Ondrej Krajňák

V jednej cukrárni sme si posedeli pri káve a po nej sme sa presunuli na autobusovú stanicu. O 12:14 nám odchádzal autobus. Viezli sme sa krásnym krajom, úzkymi cestami medzi lesmi až do dedinky Šindelová, kde sme na križovatke ciest vystúpili. Autobus pokračoval do mesta Rotava. My sme tu na križovatke počkali. O desať minút prišiel autobus z Rotavy a tým sme sa odviezli do najmenšieho mesta v Českej republike, do mesta Přebuz, ktoré leží v okrese Sokolov v Karlovarskom kraji. V meste žilo v roku 2016 iba 72 obyvateľov. Mesto má bohatú históriu. Je známe ťažbou cínu. Pred 2. svetovou vojnou v ňom žilo takmer tri tisíc obyvateľov, väčšinou nemeckej národnosti. Po vojne došlo k násilnému odsunu väčšiny obyvateľstva a len vďaka prieskumu na urán a cín bola jeho existencia zachovaná. Keďže mesto leží v nadmorskej výške 886 m n. m, je tu aj chladné podnebie.

9.8.2017 - Přebuz: Mestský úrad © Ondrej Krajňák

Hovorí sa, že v Přebuzu je osem mesiacov v roku zima a štyri mesiace je chladno. Na jednej z pohľadníc, ktoré som tu dostal, je dokonca napísané: „Přebuz - město na konci světa“. Zaujímavú históriu má i okolie Přebuzu, zaniknuté obce Jelení a Rolava. Autobus má konečnú pred budovou mestského úradu. Hneď sme tam aj zavítali. S pracovníkmi úradu sme si vymenili pár slov. Kúpili sme pekné pohľadnice. Uprednostňujem pohľadnice, na ktorých je i erb mesta. Tu mali na výber tuším až tri rôzne. Vo veľkých mestách ako je Liberec či Pardubice som mal problém nájsť pohľadnicu s erbom. V najmenších mestách s tým nebol problém. Majú pohľadnice i s erbom a ešte si môžem vybrať. Dlho sme sa nezdržiavali. Autobus späť do Šindelovej na križovatku išiel až o tri hodiny, a tie sme tu rozhodne nechceli tráviť, preto sme sa zrýchleným krokom pustili po ceste do Šindelovej peši.

9.8.2017 - Přebuz: Začiatok mesta © Ondrej Krajňák

Šesť kilometrov cez dedinku Krásná Lípa, ktorá je miestnou časťou Šindelové, sme prešli za nejakých 65 minút. Tam sme mali o chvíľu autobus do Rotavy. Keď už som tu, tak navštívime i toto mesto a až potom sa vrátime do Ostrova, rozhodol som sa. Dá sa to časovo stihnúť. Aj sme to stihli. Autobusom sme sa odviezli do Rotavy. Vystúpili sme na sídlisku, neďaleko mestského úradu. Rotava (nemýľte si s vyššie spomínanou zaniknutou obcou Rolava) je staré priemyselné mesto. Od 17. storočia sa stala strediskom baníctva a železiarstva. Železiarne v Rotave patrili medzi prvé v Európe, kde sa pocínoval plech. Bola tu jediná fabrika v Rakúsko-Uhorsku, v ktorej sa vyrábal plech na konzervy. Po roku 1989 dochádza k úbytku podnikov i pracovných príležitostí. Zato pribudlo dosť našich spoluobčanov. Ako sme sa neoficiálne v krčme dozvedeli, vysídlili ich zo Sokolova a presťahovali ich sem.

9.8.2017 - Sokolov: Os 7013 nás odvezie do Ostrova nad Ohří © Ondrej Krajňák

Ďalej to nekomentujem, lebo by sa diskusia mohla začať uberať neželaným a neželateľným smerom. Nechcem byť trestne stíhaný za šírenie rasizmu, vráťme sa teda k nášmu putovaniu. Po krátkom občerstvení v reštaurácii Slovanský dům sme sa autobusom presunuli do Sokolova. Na tamojšej stanici som si počas necelej hodiny čakania na náš spoj odfotil práve prichodivší vlak Os 20823, ktorý došiel až z nemeckého Mehltheueru cez Klingenthal a Kraslice. Bola to zeleno oranžová motorová jednotka 654.004-2 GWTR. Mierne zmeškaným vlakom Os 7013 s pravidelným odchodom zo Sokolova o 17:54 hod sme sa odviezli do Ostrova nad Ohří. Tým sa pre nás skončil ďalší výletný deň. Ale neskončilo sa naše cestovanie po Českej republike a tak sa nekončí ani táto reportáž. O týždeň sa na tomto mieste spolu opäť stretneme, aby sme pokračovali v opisovaní našich zážitkov.

Úvodná snímka: 8.8.2017 - Liberec: Parný rušeň „Adolf“ ako pomník v depe © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský