Ako som strávil popoludnie na trati do Zlatých Moraviec

Keďže trať 151 patrí medzi tie s pomerne malým počtom vlakov – premávajúcich takmer výlučne v dopravných špičkách – vybral som si na jazdu prvý popoludňajší pár spojov. Konkrétne vlaky 5807/5808 v úseku z Úľan nad Žitavou do Zlatých Moraviec. Na skoršie sa mi vstávať nechcelo a podvečer som mal zasa iné plány.

Žst. Úľany nad Žitavou: cestujúci nastupujú do osobného vlaku smer Zlaté Moravce
© Michal Mazánik

Po príchode do Úľan nad Žitavou som mal malý problém s hľadaním pokladne. Tá totiž nie je v hale, ale je to miestnosť s mierne zastrčeným samostatným vchodom. Hneď, ako som si kúpil lístok, prišiel náš vlak z Nových Zámkov. Príjemne ma prekvapila jeho vyťaženosť – už z Nových Zámkov išlo dosť ľudí – pravdepodobne z práce. V Úľanoch sme pristúpili asi siedmi. Vo výsledku sme tak išli plní, miesta na sedenie už voľné neboli a niekoľko ľudí aj stálo. Prvou zastávkou bola Malá Maňa, kde vlak zastavuje iba na znamenie. Napokon sme tam ani v jednom smere nestáli, a tak nebyť hlásenia, zastávku ani nepostrehnem. V stanici Maňa sme sa v rýchlosti vykrižovali s protiidúcim vlakom zo Zlatých Moraviec.

Žst. Zlaté Moravce: náš vlak po príchode do Zlatých Moraviec; o desať minút ho čaká
spiatočná jazda © Michal Mazánik

Po Vráble sme zastávky míňali pomalým tempom. Na niektorých zastávkach vystúpili dvaja – traja ľudia, na niektorých bolo úplne prázdno. Sedačky v osemstodvanástke neboli dvakrát príjemné na takmer hodinovú cestu, a tak som sa už nevedel dočkať konečnej. Napriek pomalým jazdám na nechránených priecestiach sme z Vrábeľ do Zlatých Moraviec prešli pomerne rýchlo. Krátku desaťminútovú prestávku v Zlatých Moravciach som využil na obhliadku stanice. Práve tu (a tiež vo Vrábľoch) bol najväčší pohyb cestujúcich. Okrem výpravcu a našich spoluobčanov, ktorí sa schovávali v tieni výpravnej budovy, sa tu postupne na spiatočný vlak zbehlo asi 15 cestujúcich. Inak bol ruch v stanici minimálny. 

Žst. Zlaté Moravce: retro nefunkčná predajňa cestovných lístkov a (dez)informačné tabule
nad ňou © Michal Mazánik

Osobne ma veľmi zaujala miestnosť s dvoma pokladňami vo výpravnej budove. Obe pokladne boli nefunkčné a sklá obložené nejakým polystyrénom. Nad nimi bola tabuľa s odchodmi smer Nové Zámky, Kozárovce a aj na už nemožný smer – Lužianky. Spolu s mapou Československých štátnych dráh to pôsobilo, ako keby sa človek vrátil v čase. Jedinou známkou súčasnosti bola informácia o bezplatnej preprave a vývesky platné od decembra 2016. Pri spiatočnej ceste bolo cestujúcich na prvý pohľad menej, no rozhodne sa nedá povedať, že by bol vlak nevyužitý. Vo Vrábľoch pristúpilo pár ľudí, no vo viacerých staničkách a zastávkach opäť žiadni cestujúci neboli. V záujme zrýchlenia dopravy by nebolo zlé prehodnotiť zrušenie zastavovania vo vybraných z nich.

Žst. Tesárske Mlyňany: pohľad na výpravnú budovu v tejto prázdnej staničke © Michal Mazánik

Aj preto, že som sa pokúšal fotiť z okna vlaku, snímky veľmi použiteľné neboli. Po príchode do stanice Úľany nad Žitavou všetci vystúpili, nakoľko daný vlak už do Nových Zámkov nepokračoval. Zakrátko však prišiel osobný vlak v smere do Nových Zámkov, a tak si cestujúci mohli pohodlne prestúpiť. Ja som sa však potreboval dostať na opačný smer, do Podhájskej, a tak som musel využiť autobus, ktorý zachádzal do všetkých možných obcí a cesta mu trvala asi hodinu.

Úvodná snímka: Žst. Zlaté Moravce: celkový pohľad na stanicu © Michal Mazánik