Na skok do Viedne: Modellbau 2017

Napriek tomu všetkému sa pred pokladňami tvorili dlhé fronty na nie príliš lacné vstupenky.

Podobný pohľad ma čakal aj v halách výstaviska. V hale B boli tradične profesionálne firmy, obchody a niektoré kluby so svojimi koľajiskami. V tejto hale boli okrem železničných modelov vystavené aj modely z ostatných oblasti modelárstva od plávajúcich modelov až po lietajúce. Tie boli, ako vždy, ohraničené bezpečnosťou sieťou, avšak tento rok mohli diváci vidieť na veľkoplošných obrazovkách kumšt leteckých modelárov aj zblízka. Lodní modelári mali na predvedenie svojich modelov dosť veľký bazén. My sa však venujme nášmu koníčku, železničným modelom. Stánky boli na môj vkus až preplnené, a zrejme aj obchody išli dobre, lebo zjavne spokojní návštevníci odchádzali s veľkými škatuľami.

Ruch pri stánku firmy Faller © Eugen Takács

Všade bolo počuť rôzne jazyky, Modellbau je skutočne medzinárodný veľtrh s medzinárodnou návštevnosťou. Slovenčinu, češtinu, maďarčinu vedľa nemčiny bolo počuť najviac, ale stretol som sa aj s Rusmi ako aj Slovincami, dokonca ani Rumuni či Taliani nechýbali. Už ako čerešnička na torte to doplnila skutočnosť, že som stretol mojich starých priateľov, niektorých som už desiatky rokov nevidel ... Takže aj ten cieľ výstava Modellbau splnila. Táto výstava nemala ako prioritu predstaviť novinky výrobcov, preto ich stánky skôr poskytovali všeobecný prehľad o aktuálnej produkcii, samozrejme nechýbali ani novinky.  Na druhej strane však všade ponúkali rôzne veci na predaj, či to boli limitovane série, alebo časti modelov pre aktívnych modelárov na prestavbu priemyslovo produkovaných modelov. Konečne niečo, čím výrobcovia podnecujú samostatnú fantáziu a zručnosť, a tak na tvorenie niečoho individuálneho.

Hracia plocha pre deti © Eugen Takács

Zrejme tento cieľ mali vytýčený aj samotní organizátori, keď všade medzi stánkami boli plochy pre deti na hranie, na stavbu a na vyskúšanie modelovej železnice v chode - namiesto obdivovania nepohyblivých prekrásnych modelov vo vitrínach. Žiaľ tomu trendu celkom nedorástli dodávatelia náradia a iných prepotrebných vecí pre aktívne modelárčenie. Ich počet ako aj ponuka ostali na tradičnej nízkej úrovni, jedine ceny vyskakovali zo všeobecného trendu.  Chýbali modelárske CNC nástroje a iné, dnes už takmer základné náradie pre úspešné domáce modelárčenie. Na druhej strane niekoľko firiem ponúkalo služby na rezanie laserom, dokonca už aj na 3D tlač. Snáď je to trend, nevedno. Na využitie tých služieb sa ale z modelára musí stať dokonalý konštruktér schopný vytvoriť príslušné podklady.

Stavby na vystavenom talianskom koľajisku © Eugen Takács

V hale C zaujali najväčší priestor autičkári. Mali tam obrovskú dráhu na súťaže a stovky stolov ako boxov na prípravu svojich vozidiel pre ďalšiu jazdu. V druhej časti haly boli modelári pracovných strojov, nákladných áut a vojenskej techniky. Miniatúrne bagre a buldozéry nakladali zeminu na nákladiaky, aby ju previezli na blízku stavbu alebo do priestorov vojenskej techniky. Bolo úžasne pozorovať, čo už dnes tieto miniatúrne stroje dokážu urobiť. V poslednej hale D bola výstava Vienna-Train, ktorá poskytuje priestory k prezentácii malosériových výrobkov pre železničných modelárov. Videli sme tu prekrásne spracované modely železničných vozidiel a techniky a nechýbali ani elektronické výrobky za rozumné ceny a s vlastnosťami, ktoré veľkosériová výroba zatiaľ nezvládla.

Stánok firmy AustroModell © Eugen Takács

Tak napríklad na stánku AustroModell záujemca mohol nájsť rôzne osvetľovacie systémy modelových domčekov, ale aj ovládanie výmen či brán a dverí pomocou modelárskych servomotorov. Firma významne inovuje sortiment a videli sme tam aj mikroservá, s veľkosťou vhodnou aj na zabudovanie do lokomotív, napríklad na zdvíhanie pantografov. Sortiment výhodne doplňovali súpravy na vytváranie rôznych svetelných efektov, vrátanie rafinovaného riešenia interiéru vozidiel. V tejto hale stála aj jedna z pôvodných lokomotív z parkovej železnice Liliputbahn vo viedenskom Prátri. Tú otvorili v roku 1928 s dvomi takými parnými rušňami a na podiv funguje dodnes.

90 ročná lokomotíva z viedenského Prátru © Eugen Takács

Prežila všetky krízy a vojnové katastrofy. Na budúci rok budú veľké oslavy 90. rokov jej existencie a k tomu práve robili vlastníci železničky na výstave reklamu s parnou lokomotívou ako aj s inými predmetmi. Ale vráťme sa k modelárskej problematike. Napriek medzinárodnej návštevnosti žiaľ výrobcovia zo susedných štátov akoby Modellbau ignorovali. Z Českej republiky som našiel len firmy Bubi a Duha (a nepriamo produkty firmy Merkur). Sortiment oboch menovaných výrobcov  je dosť veľkým prínosom pre modelársky trh. Ponúkajú jednak netradičné stavby a modely (firma Bubi), jednak veľmi pekné doplnky ako náklad pre modelové vlaky (Duha).

Stánok firmy Duha © Eugen Takács

Na výstave bola ešte zastúpená firma Posch z Maďarska s prekrásnymi a detailnými doplnkami v mierke H0 a TT. Je škoda, že mierka TT je v Rakúsku stále na vedľajšej koľaji, výrobcovia si sú tohto faktu vedomí a takmer nič  toho roku v tejto mierke do Viedne nepriniesli, aj keď návštevníci zo susedných krajín by určite za také produkty vymenili zopár tisíc eur. Určite je to v prvom rade nedostatok organizátora (Reed Messe), že nedokáže atraktívne osloviť výrobcov v okolitých krajinách a tiež profilovať jednoznačne najväčšiu modelársku výstavu v tejto lokalite ako akciu pre Rakúsko a východnú Európu. Žiaľ aj po desiatke rokov stále je tu cítiť provincionalizmus. Dúfajme, že sa aspoň bude pokračovať v tohoročnom trende a tešme sa na Modellbau 2018.

Úvodná snímka: Depo na talianskom koľajisku © Eugen Takács

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský