Detské (pionierske) úzkorozchodné železnice v Maďarsku I: Nagycenki Széchenyi Múzeumvasút

O vyše 100 rokov neskôr sa dopravné múzeum v Budapešti rozhodlo vybudovať skanzen zo zbytkov práve vo veľkom rušených úzkorozchodných železníc, a preto v spolupráci s GYSEV začala výstavba trate zo stanice Fertőboz ku zámku Nagycenk. V priebehu výstavby sa z nej stala pionierska železnička, na ktorej dodnes zabezpečujú prevádzku čiastočne deti pod dohľadom dospelých zamestnancov.

História trate

V roku 1872 podal barón Viktor Erlanger žiadosť o vznik spoločnosti Győr-Sopron-Ebenfurti Vasút Zrt. (skratka GYSEV), ktorá bola v tom istom roku schválená. Inauguračné valné zhromaždenie spoločnosti sa konalo 1.2.1875 v Budapešti, na ktoré sa barón Viktor Erlanger nedostavil, ale prišli ďalší záujemci o výstavbu tratí v dnešnom západnom Maďarsku. O necelý rok neskôr bola dňa 2. januára 1876 otvorená spoločnosťou GYSEV železničná trať Győr - Sopron, na ktorej leží stanica Fertőboz. V priebehu roka 1987 bola dokončená elektrifikácia trate systémom 25 kV 50 Hz a následne pred pár rokmi bolo na trati dňa 10. januára 2013 spustené diaľkové riadenie dopravy zo staníc Csorna, Kapovár a Fertőszentmiklós.

Ráno 15. novembra 1973 sa naďaleko od stanice Fertőboz smerom do mesta Sopron zrazili dva vlaky. Vlak Ciklámen Expressz do Budapešti vedený motorovou lokomotívou M62 906 mal v stanici Fertőboz predbehnúť nákladný vlak, vedený parnou lokomotívou. Ten ale musel z dôvodu poruchy brzdy na jednom vagóne zastaviť ešte pred stanicou Fertőboz, ale zamestnanec z predchádzajúcej stanice Balffürdő nevedel, že na trati stojí nákladný vlak, tak pustil Ciklámen Expressz ďalej a ten následne zozadu narazil do odstaveného nákladného vlaku, pričom lokomotíva M62 906 bola na následky vzniknutých škôd neskôr zrušená. Pri nehode našťastie nik nezahynul, ale 23 ľudí bolo zranených.

Fertőboz, staničná budova, pohľad zo smeru Fertőszentmiklós (Győr) © Michal Čellár

O výstavbe trate, kde by boli zhromažďované vozidlá zo zrušených hospodárskych úzkorozchodných železníc, sa uvažovalo už od roku 1969. Zo stanice Fertőboz vtedy viedla opustená vlečka do cukrovaru a zároveň v tomto období prebiehala rekonštrukcia kaštieľa v obci Nagycenk, v ktorom v prvej polovici 19. storočia žil významný uhorský gróf a politik Széchenyi István (21.09.1791 - 08.04.1860). Od roku 1845 viedol novozriadené dopravné oddelenie Uhorskej miestodržiteľskej rady a o rok neskôr predložil návrh na vybudovanie štyroch hlavných železničných tratí v Uhorsku. Revolučný rok 1848 posunul uhorské dopravné záujmy podstatne vyššie. V súlade s Kossuthovým programom spriemyslovania Uhorska predložil Széchenyi novú koncepciu výstavby a prevádzkovania železníc a táto bola prijatá ako zákon č.XXX/1848. Podľa tejto koncepcie sa mala prepojiť Pešť (Budapešť vznikla až v roku 1873 spojením Pešti, Starého Budína a Budína) so zahraničnými trhmi nezávisle na Rakúsku. Táto myšlienka sa nakoniec kvôli porážke maďarskej revolúcie nezrealizovala. Dodnes si ho v Maďarsku pripomínajú ako významnú historickú osobnosť a vďaka tomu sa dostal na 5000 Ft. bankovku s tým, že na zadnej strane je zobrazené jeho sídlo - kaštieľ Nagycenk.

Széchenyi-kastély, Nagycenk, zdroj: latvany-terkep.hu

Prvý úsek trate Fertőboz - Barátság s rozchodom 760 mm a dĺžkou 1200 m bol postavený na telese zrušenej vlečky do cukrovaru s tým, že do prevádzky bol odovzdaný 7. novembra 1970. Majiteľom trate od začiatku až do súčasnosti je dopravné múzeum v Budapešti so zmluvným dopravcom GYSEV. Od začiatku zaisťovali dopravu na trati dve parné lokomotívy 394.023 a 394.057. V druhej etape prebiehala výstavba trate z odbočky pri zastávke Nádtelep na okraji obce Nagycenk do novej stanice Kastély neďaleko od kaštieľa. Výstavba započala na začiatku roku 1971 a celý 3600 m dlhý úsek bol otvorený 8. júla 1972. Ešte počas výstavby druhého úseku bola 17. júla 1971 úzkorozchodná železnica premenená na pioniersku železnicu a zároveň v tomto období bola dodaná tretia parná lokomotíva 4756/1924 „András“. V roku 1981 bola zo stanice Kastély postavená rovnobežná trať ku trati normálneho rozchodu, ale nikdy nebola napojená na zvyšok koľajiska a príležitostne po nej premávali upravené vozne na hnoj, ktoré ťahali kone.

Lokomotíva 394.057 bola v roku 1998 ako dlhodobo neprevádzkovaná odpredaná na lesnú železnicu Szilvásvárad, kde neskôr postúpila opravu a dodnes tam vozí návštevníkov. Druhá parná lokomotíva 394.023 prešla v roku 2005 na sieť úzkorozchodných železníc v okolí mesta Nyíregyháza a po roku putovala na do svojho súčasného pôsobiska na lesnú železnicu Zsuzsi Erdei Vasút na okraji Debrecínu.

Schematický plán Nagycenki Széchenyi Múzeumvasút © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Popis súčasného stavu trate zo dňa 18. septembra 2016

Stanica Fertőboz sa dnes nachádza v 73,4 km jednokoľajnej elektrifikovanej trati GYSEV-8 Győr - Sopron, ktorá je spolu s celou traťou diaľkovo riadená a preto je staničná budova uzamknutá. Naproti staničnej budove sa nachádza nástupište úzkorozchodnej železnice s 5 odstavenými úzkorozchodnými nákladnými vagónmi na konci úzkorozchodnej koľaje. Vedľa nich sa vpravo smerom na Sopron sa nachádzajú vraky normálnerozchodných parných lokomotív 520.030 a 424.140 MÁV. Tu začínajú cestu historické vlaky rovnobežne s koľajiskom normárnerozhodnej stanice až na zhlavie smer Fertőszentmiklós (Győr), kde sa nachádza stanica Fertőboz-Múzeumvasút so zázemím úzkorozchodnej železničky. Na začiatku sa nachádza dvojkoľajná výhrevňa postavená podľa pôvodných plánov MÁV, pri ktorej je ako pomník odstavená nefunkčná drezina S02-119 „Darázsz“ z Lillafüredi kisvasút (úzkorozchodná železnica na okraji Miskolca) a normálnerozchodný snežný pruh. Za výhrevňou nasleduje koľajové rozvetvenie, kde mašinka obehne súpravu a následné posunuje na začiatok trate. Tu je v stromoch odstavený mimo koľajiska úzkorozchodný uzavretý osobný vagón. Oproti budove depa sa nachádza betónová nakladacia rampa pre nájazd vozidiel úzkeho rozchodu na vagóny veľkej železnice.

Fertőboz-Múzeumvasút, priestor depa úzkorozchodnej železnici zo smeru Nádtelep © Michal Čellár

Na zhlaví smer Nádtelep sa úzkorozchodná železnica pravotočivým oblúkom po telese pôvodnej vlečky oddeľuje od trate Győr - Sopron. Následne sa tu za zhlavím nachádza prvé mechanické vchodové návestidlo zo smeru Nádtelep. Po ukončení skoro 90° oblúku prichádza trať do zastávky Nádtelep v 0,8 km trate s budovou zastávky postavenej podľa vzoru z hospodárskych železníc v okolí Szurdokpüspöki. Z budovy sú ovládané tri mechanické návestidlá rovnomennej odbočky vzdialenej necelých 100 m smerom do stanice Barátság. Za zastávkou trať prechádza cez priecestie s mechanickým závorami a po pár metroch sa pripája trať zo stanice Kastély (Nagycenk) a cez údolie riečky Ivka po jedinom moste na trati o troch poliach z čias pôvodnej vlečky a následne trať pokračuje rovno po násype do úvraťovej stanice Barátság v 1,2 km trate. Stanica Barátság má len 2 koľaje, aby bolo možné obiehať súpravu, a „staničnú budovu“ (stavadlo) na konci trate na návrší za ukončením koľajiska stanice, ktorá je postavená podľa rovnakého typového výkresu ako na zastávke/odbočke Nádtelep.

Nádtelep, vchodové mechanické návestidlo zo smeru Barátság a pripojenie trate do stanice Kastély (Nagycenk) © Michal Čellár

Z odbočky Nádtelep pokračuje trať pravotočivým oblúkom a následne rovnobežne s cestou až do zastávky Sorompóőrhely v 0,4 km trate (vzdialenosť od odbočky Nádtelep). Pred začiatkom zastávky trať prechádza cez priecestie s mechanickými závorami, ktoré sú obsluhované z budovy zastávky - rovnakej ako v stanici Barátság. Následným ľavotočivým oblúkom a dlhým rovným úsekom sa priblíži ku trati Győr - Sopron. Po priblížení nasleduje ďalší pravotočivý oblúk a zase dlhý rovný úsek cez les. Naľavo zo smeru Barátság vedie rovnobežne s traťou nepoužívaná koľaj konskej železnice, ktorá sa pomaly stráca v náletových drevinách, až ku poslednému pravotočivému oblúku. Po oblúka začína funkčná časť pôvodnej konskej železničky príležitostne využívaná pre jazdu drezín a rovnobežne pokračujú spolu s traťou až do konečnej stanice Kastély v 3,6 km.

Sorompóőrhely (Nagycenk), priestor zastávky a priecestie s mechanickými rampami © Michal Čellár

Pred začiatkom trojkoľajnej stanice Kastély sa dnes nachádza nefunkčné dištančné návestidlo. Pri výstavbe trate bola postavená staničná budova podľa pôvodných plánov staníc pre miestne železnice v Uhorsku. Pred pár rokmi bola odpredaná a dnes slúži ako reštaurácia s tým, že pre potreby železničky bola následne postavená malá drevená stavba na zhlaví smer Nádtelep. Na najvzdialenejšej koľaji od staničnej budovy sa nachádza odstavená súprava dvoch osobných vozňov a dlhodobo nefunkčná motorová lokomotíva Dmot 953, pôvodne z úzkorozchodných tratí v okolí mesta Kecskemét. Za zhlavím smer koniec trate sa uprostred parkoviska nachádza ako pomník uzamknutý osobný vagón Ap GYSEV. Okrem tohto vozňa sa za pôvodnou staničnou budovou nachádza voľne prístupný skanzen úzkorozchodných vozidiel z rôznych častí Maďarska.

Kastély (Nagycenk), pôvodná staničná budova, dnes reštaurácia a vzadu súčasná drevená staničná budova © Michal Čellár

V súčasnosti je úzkorozchodná železnica uvedená v cestovnom poriadku MÁV pod číslom GYSEV-8a Fertőboz - Barátság - Kastély a počas roku 2017 bola v prevádzke od 16.4.2017 do 21.9.2017 počas víkendov a dní pracovného pokoja. V súčasnosti prevádzku zabezpečuje jediná parná lokomotíva „András“ (Budapest 4756/1924), pôvodom z kamenouholného dolu Kisgyón, ktorá prišla na trať pri otvorení druhého úseku. V roku 2004 prešla na trať z hospodárskej železničky Balatonfenyves motorová lokomotíva C-50 (GV 3778), ktorá sa v súčasnosti strieda s parným rušnom „András“ vo vedení osobných vlakov. Presné termíny prevádzky motorovej alebo parnej lokomotívy sú vyznačené v cestovnom poriadku. Každoročne sa v nedeľu okolo 21. septembra, na výročie narodenia grófa Istvána Széchenyiho, koná deň železničky.

Stanica Fertőboz sa nachádza necelých 11 km od železničnej stanice Sopron na jednokoľajnej elektrifikovanej trati GYSEV-8 Győr -  Sopron a v súčasnosti tu zastavujú len vybrané osobné vlaky. Od osobných vlakov je po pár minútach prípoj na úzkorozchodný vlak vyznačený v cestovnom poriadku pri trati GYSEV-8a Fertőboz - Barátság - Kastély (Nagycenk). Vlaky v celej dĺžke trate premávajú v dvojhodinovom intervale s tým, že miesto skoro hodinovej pauzy v stanici Kastély ešte premávajú na skrátenej trase do úvraťovej stanice Barátság a späť. Na druhej strane údolia riečky Ivka leží stanica Nacycenk v 45,1 km jednokoľajnej elektrifikovanej trati GYSEV-15 Sopron - Szombathely vzdialená približne 2 km od stanice Kastély.

Kastély (Nagycenk), odstavená súprava na čele s pokazením motorovým vozňom Dmot 953, smer koniec trate © Michal Čellár

Prehľad úzkorozchodných vozidiel v skanzene pri stanici Kastély (Nagycenk)

1, Osobný vagón Bak 2151 Pereces (Miskolc): unikátny osobny vagón s rozchodom 1000 mm vyrobený v roku 1956 pre prepravu cez tunel ku baniam Pereces (od roku 1950 súčasť mesta Miskolc). Kvôli nekvalitne postavenému tunelu bolo doprava na trati zastavená v roku 1960 a o niekoľko rokov bol posledný zachovaný osobný vagón premiestnený do skanzenu Nagycenk.

2, Parná lokomotíva č. 10 (Sigl 1859/1871, Cn2 + 2): vyrobená v roku 1870 firmou G. Siegl Lokomotiv Fabrik - Wiener Neustadt pre priemyselnú železnici Ózd - Borsodnádasd s rozchodom 1000 mm. Do zbierok skanzenu bola doplnená v roku 1999.

3, Parná lokomotíva 495.5001 (Budapest 3782/1915, Dn2t): bola vyrobená v roku 1915 pre železiarne Lenin Kohászati Művek v Diósgyőri (dnes súčasť Miskolca) s rozchodom 1000 mm. V neskorších rokoch jazdila na železničných tratiach do baní Pereces a Lyukóbánye.

4, Parná lokomotíva č. 21 (Krauss Linz 4428/1900): bola dodaná s rozchodom 1000 mm pre prevádzku v baniach pri meste Rudabánya a neskôr bola upravená pre rozchod 1435 mm a predaná do železiarni Ózdi Kohászati Üzemek, kde premávala do roku 1970 a o 8 rokov neskôr bola upravená na pôvodný rozchod a vystavená v skanzene.

5, Parná lokomotíva V (Kraus Linz 7124/1916: vyrobená v roku 1916 pre cukrovar v meste Kaposvár firmou Kraus Linz. Po vyradení slúžila ako pomník pred riaditeľstvom MÁV v rokoch 1973-1978 a potom bola premiestnená skanzenu Nagycenk.

Kastély (Nagycenk) - Szabadtéri Kisvasút Kiállítás, parná lokomotíva V (Kraus Linz 71241916) © Michal Čellár

6, Parná lokomotíva „Kincses“ (Budapest 3787/1915, Cn2t): vyrobená v roku 1915 pre firmu Freund H. és Fiai v Batajnica. Po znárodní v roku 1948 premávala v poľnohospodárskom družstve v Nagytétény až do roku 1974 a o štyri roky neskôr bola odoslaná do skanzenu.

7, Parná lokomotíva Hany Istók (O & K 10726/1923, Cn2t): vyrobená v roku 1923 firmou Orenstein & Koppel v Berlíne pre panstvo Wenckheim v Mosonszentmiklósi. Pomenovaná je podľa vodníka v kraji Hanság. Neskôr prešla ku železnici Csömödér, kde slúžila až do 60. rokov minulého storočia a potom po oprave bola zaradená do skanzenu.

8, Parná lokomotíva 490.057 (Budapest 5849/1950): pôvodné premávala na sieti úzkorozchodných železníc s rozchodom 760 mm v okolí mesta Sárospatak a po jej zrušení pôsobila na rôznych tratiach až nakoniec bola do skanzenu predaná zo železnice v Szobe.

9, Parná lokomotíva 4713/057 „Triglav“:  bola vyrobená mníchovskou firmou Krauss s rozchodom 600 mm a meno dostala podľa najvyššej hory Slovinska, pod ktorou počas prvej svetovej vojny slúžila. Neskôr premávala v kameňolome v Inóc a v 50. rokoch minulého storočia prešla na lesnú železnicu Királyrét. V roku 1974 prišla do skanzenu a v súčasnosti je vystavená v stanici Kismaros na začiatku lesnej železničky Királyréti Erdei Vasút.

Kastély (Nagycenk) - Szabadtéri Kisvasút Kiállítás, parná lokomotíva „Kincses“ (Budapest 3787-1915, Cn2t) © Michal Čellár

V druhej časti bude opísaný osud druhej úzkorozchodnej detskej (pôvodnej pionierskej) železničky v kopcoch na okraji hlavného mesta Maďarska s dnešným označením Gyermekvasút Budapest. Po dlhoročných plánoch na výstavbu železnice v oblasti bola postupne po 2. svetovej vojne postavená necelých 12 km dlhá pionierska železnička. Dodnes tu deti po boku dospelých zamestnancov po celý rok zabezpečujú jej prevádzku.

Zdroje a odkazy:

• Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kolektív, ŽSR Bratislava, 1999
• Dráha 04/2003: Dny úzkorozchodných drah v roce 2003, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o., 2003
• Dráha 04/2004: Co nového v Maďarsku, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o, 2004
• Dráha 4/2009 - L.Á.E.V., Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o, 2009
• Dráha 9/2012 - 40 let muzejní dráhy v Nagycenku, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o 2012
• Úzkorozchodné železnice v Maďarsku na stránke visit-hugary.com/sk (prospekt vo formáte pdf)
• Nagycenki Széchenyi Múzeumvasút na oficiálnej stránke dopravcu
• Nagycenk, Széchenyi Múzeumvasút na stránke kisvasut.hu
• Železničná trať 408 Fertőboz - Barátság - Kastély na stránke vasutallomasok.hu
• 40 éve történt a súlyos vasúti szerencsétlenség Fertőboznál (článok 40 rokov od nehody pri stanici Fertőboz)
• Dokument o pionierskej železnici Nagycenk z roku 1976 na stránke youtube.com

Úvodná snímka: 037 18.09.2016 - Kastély (Nagycenk) - Szabadtéri Kisvasút Kiállítás, parná lokomotíva č.10 (Sigl 18591871, Cn2 + 2) © Michal Čellár.jpg