Nakuknutie do Rajky a rakúske príhody (2)

S prihliadnutím na predchádzajúci večer sme si s Irinou (ktorú poznáte z minulej reportáže) trošku privstali, aby sme mohli trošku času stráviť rozhovorom mimo podráždeného japonského dedka z hostela. Pobrali sme sa teda spolu naraňajkovať na stanicu Wien Westbahnhof, ktorú sme mali prakticky cez cestu. Po príjemne strávenom čase raňajok som sa zo stanice Westbahnhof pobral osobákom do stanice Sankt Pölten, kde som prestupoval na Railjet do Salzburgu (po našom povedané Soľnohrad). Do Salzburgu som dorazil niekedy pred obedom rovnakým spojom, akým som cestoval deň predtým, teraz však bez žiadneho peážneho úseku.

Panoráma Salzburgu, 16.12.2017 © Oliver Dučák

Pobral som sa miestnou MHD do centra mesta vyhľadať turistické centrum, aby som si zaobstaral turistickú mapu, nakoľko predsa len radšej pracujem s tlačenou verziou ako s mapou od googlu v mojom telefóne. Po obdržaní mapy mi do oka padla pevnosť Festung Hohensalzburg na kopci nad mestom na rieke Salzach.  Na vrchol kopca vedie aj pozemná lanovka zvaná Festungsbahn. Cena cestovného lístka ma však presvedčila o tom, aby som sa pokúsil dosiahnuť vrchol hory vlastnými silami. Poslušne som teda začal šľapať do kopca, kým som sa neocitol pred hradnou bránou s pokladňami. Za vstupné, ktoré zahrňalo základnú prehliadku bez sprievodcu som zaplatil 9,20 €, čo je podľa mňa na rakúske pomery ešte prijateľná cena. Prijateľnejšia ako ceny čapovaného piva v Rakúsku. Prehliadka hradu však bola dobrou investíciou a okrem návštevy zaujímavej expozície som nebol ušetrený ani o nádherné výhľady na mesto.

Pomaly sa priblížil čas môjho odchodu a tak som sa opäť pobral na trolejbus, ktorým som sa odviezol na hlavnú stanicu. Z miestnej MHD ma zaujal dizajn trolejbusov, ktoré svojim aerodynamickým prevedením pôsobili celkom exoticky (ono v súčasnosti je trolejbus exotikou pre každého Košičana, nakoľko jedinou pripomienkou na naše trolejbusy sú troleje, ktoré zatiaľ v Košiciach nedemontovali, no návrat trolejbusov do Košíc je vo hviezdach). Za veľké pozitívum miestnej MHD považujem zamestnanca dopravného podniku, ktorý na zastávke MHD pred hlavnou stanicou (pri tom množstve nástupíšť je to skôr terminál ako zastávka) pomáhal ľuďom obsluhovať množstvo predajných automatov na cestovné lístky.

Niečo z miestnej MHD, 16.12.2017 © Oliver Dučák

Pre pokračovanie na mojej ceste Rakúskom som nastúpil na vlak EC 113 Blauer Enzian, ktorým som sa odviezol do stanice Bischofshofen, odkiaľ som pokračoval do stanice Graz Hbf vlakom EC 163 Transalpin. Tento vlak som si vybral kvôli panoramatickému vozňu prvej triedy SBB, ktorý bol do tohto vlaku zaradený. Krajina sa hneď za Salzburgom zmenila na jemne zasneženú krajinku, do čoho sa neskôr pridalo aj husté sneženie. Keď sme dorazili do stanice Bischofshofen, bola už pekne zasnežená.

Na prestup na EC Transalpin som mal niekoľko minút, čo som využil na prerátanie peňazí a doplnenie hotovosti z bankomatu. Príplatok do prvej triedy som si plánoval dokúpiť u vlakvedúceho, ktorý ma však presvedčil ostať v druhej triede. Keď som si ešte doma zisťoval výšku rozdielu podľa medzinárodnej tarify, čo činilo niečo okolo 33,00 € na úsek Bischofshofen – Graz, predpokládal som, že sa vnútroštátny cenník nebude tak výrazne líšiť a preto som sa rozhodol riešiť to s vlakovým personálom. Vlakvedúci mi však rýchlo vyvrátil očakávania, keď mi vyrátal výšku doplatku okolo 70,00 € + 15,00 € použivateľský poplatok do prvej triedy ku FIPke. Pripúšťam však možnosť že ma aj zle pochopil, nakoľko ja nemčinu neovládam a jeho angličtina bola veľmi slabá. Len tak mimochodom sa ma ešte opýtal či daný poplatok mám zaplatený aj na druhú triedu. Moja odpoveď bola negatívna s tím, že ak je to nutné, tak si za ten príplatok do druhej triedy zaplatím. Na moje prekvapenie (nakoľko pôsobil ako jeden z tých premotivovanejších, čo predpisy dodržiavajú až príliš pedantne) len mávol rukou a pobral sa ďalej. Uvelebil som sa ja teda v kupé vozňa rady Bmz a pozoroval som okolitú alpskú krajinu, kým sa nezotmelo.

Cesta EC Transalpin zasneženými Alpami, 16.12.2017 © Oliver Dučák

V stanici Graz Hbf som sa zdržal do 10 minút, nakoľko som Railjetom pokračoval do stanice Wien Meidling. Na hosteli som sa zvítal so starými známymi, no na Irininom mieste už bola akási Kórejčanka (tí sú snáď na väčšom množstve miest ako Japonci). Celkom sme si ale sadli do partie spolu s Maročanom a Kolumbíjčanom študujúcim v Taliansku. S Kórejčankou sme sa zabávali na tom ako bolo Drissovi (Maroko) a Sergiovi (Kolumbia) chladno pri 3 stupňoch nad nulou. Ich zdesenie narástlo, keď som im vysvetlil že súčasné počasie je na dané obdobie ešte horúce. Takto sme sa zabávali celý večer do príchodu japonského dedka.

Na druhý deň som sa pred odchodom vlaku mal stretnúť so sesternicou, ktorá sa už medzitým vrátila do Rakúska. Pred 14:00 som sa S-kom pobral zo stanice Meidling na hlavnú stanicu, odkiaľ odchádza vlak REx 2520/513 smer Bratislava hl.st. (- Košice). Zaujal ma fakt, že na tabuli s odchodmi vlakov nebola uvedená cieľová stanica vlaku REx 2520, ako je to zvykom u nás, ale cieľová stanica celej súpravy, ktorou bola žst. Košice.

Vyblískaný Herkules 2016 013 na čele vlaku REx 2520/513 v žst. Wien Hbf,17.12.2017 © Oliver Dučák

Vozeň č. 2 (s oddielom pre cestujúcich s deťmi do 10 rokov, pre cestujúcich ŤZP a s pojazdnou úschovňou batožín) bol radený netradične na konci vlaku. Neskôr som sa dozvedel, že počas pobytu súpravy v Maďarsku a Rakúsku sa mu pokazili dvere, tak ho rakúski železničiari aspoň zaradili na koniec vlaku, aby ho bolo jednoduchšie vyradiť zo súpravy v Bratislave a vymeniť za náhradný, ktorý bol od Bratislavy zaradený na začiatok vlaku. Väčšinu cesty som strávil v reštauračnom vozni, nakoľko miesto v mojej štvorici miest mal aj jeden ustavične grgajúci Ind. Takto som šťastne a bez meškania dorazil domov.

Do Rakúska chodím celkom rád napriek miestnym reáliam uvedeným v minulej časti článku, ktoré mi mierne vadia, no každá krajina má svoje osobitosti a kým mi nejde o život, tak to prežiť viem. Veď cestovanie robí človeka lepším a chápavejším práve kvôli kultúrnym a mentálnym rozdielom, s ktorými sa počas ciest stretne.

Úvodná snímka: Stadlery spoločností Westbahn a BLB v žst Salzburg Hbf, 16.12.2017 © Oliver Dučák