Zabudnuté lokálky IX: Miestna železnica pod Pradědom

24.2.2018 8:00 Michal Čellár

V priebehu 70. rokov 19. storočia bola postavená trať MSCB z Olomouca cez Krnov do Leobschütz s odbočkami do miest Rýmařov, Vrbno pod Pradědem a Opava. Malá podhorská obec Malá Morávka si musela na svoju trať počkať až na začiatok 20. storočia, do obdobia výstavby miestnych železníc, kedy bola postavená 17 km dlhá trať Bruntál - Světlá Hora - Malá Morávka.

Počas roku 2009 bola na tejto trati zastavená pravidelná osobná doprava a už o necelé dva roky bola trať skoro oficiálne zrušená.

História trate

Prvá železnica vedená krajom popod Jeseníky údoliami riek Bystřice a Opava bola Moravskoslezská centrálna dráha (skratka MSCB) na trase Olomouc - Krnov - Leobschütz (dnes Głubczyce), ktorej koncesia pre výstavbu bola udelená 21. apríla 1870. V koncesii bola podmienka, že spoločnosť musí postaviť 3 vedľajšie trate: Valšov - Rýmařov, Milotice nad Opavou - Vrbno pod Pradědem a Krnov - Opava.

Výstavba trate začala 22. novembra 1870 u Moravského Berouna a už 1. novembra 1872 bola slávnostne otvorená železničná trať Olomouc - Krnov - Opava západ. O rok neskôr bola dokončená trať Krnov - Leobschütz a MSCB sa pustila do výstavby trate Opava - Trenčín na jej prvom úseku Hradec nad Moravicí - Fulnek. Následkom hospodárskej krízy v roku 1873 bola postupne do roka definitívne zastavená výstavba trate a už nikdy nebol tento úsek dokončený. Ďalšie dve trate, ktoré musela MSCB podľa koncesie postaviť, boli nakoniec postavené na štátne náklady a následne na nich prevádzku prevzala MSCB. Trať Valšov - Rýmařov bola otvorená 15. októbra 1878 a Milotice nad Opavou - Vrbno pod Pradědem 5. decembra 1880.

Vrbno pod Pradědem, výpravná budova, pohľad od konca trate © Michal Čellár

V roku 1892 sa začalo rokovať o výstavbe trate Vrbno pod Pradědem - Karlova Studánka - Rýmařov. Tento projekt sa nepodarilo zrealizovať, lebo mestá Vrbno pod Pradědem i Rýmařov už boli spojené železnicou a pre výstavbu trate sa tak nenašlo dostatok záujemcov, ktorí by boli ochotní prispieť na výstavbu trate. V roku 1895 začali prebiehať rokovania o výstavbe miestnej železnice z Bruntálu do Malej Morávky a Karlovej Studánky s tým, že boli navrhnuté dve trasy budúcej trate. Prvý úsek trate z Bruntálu do stanice Světlá Hora bol rovnaký pre oba projekty, ďalej prvá varianta počítala s výstavbou trate do obce Karlova Studánka mimo Malú Morávku. Druhá varianta viedla do obce Malá Morávka, kde sa v tej dobe nachádzali malé železiarne. Vďaka ich finančnému príspevku bola vybraná táto varianta. V roku 1899 bol schválený konečný projekt a nasledoval výkup pozemkov a výstavba trate. Pri výstavbe trate sa opäť objavili snahy o predĺženie trate zo stanice Malá Morávka do Karlovej Studánky, ale k realizácii tohoto zámeru nikdy nedošlo.

Úsek Světlá Hora - Rudná pod Pradědem zastávka, teleso trate v 13,6 km, smer Bruntál © Michal Čellár

Konečný projekt miestnej železnice bol schválený 26. marca 1900 s tým, že tam bolo zapracované aj rozšírenie východzej stanice Bruntál. Pre prevádzku na trati boli objednané dve parné lokomotívy rady 97, ktoré boli následne v roku 1914 premiestnené na iné trate. Dodnes sa zachovala parná lokomotíva 97.198 (v súčasnosti označená 310.097) umiestnená v expozícii Železničného múzea Slovenskej republiky. Zahájenie prevádzky na trati prebehlo 31. mája 1901 slávnostným vlakom s dvoma lokomotívami 17807 + 17808 a súpravou BCi + BCi + Ci + Ci + Df. Na druhý deň začala pravidelná prevádzka.

Pár dní po vzniku ČSR bola v Opave v dňoch 30.10. až 4.11.1918 ustanovená zemská vláda a vyhlásené územie Sudetenland ako provincia, ktorá sa pripojila k Nemeckému Rakúsku. Už 2.11.1918 prišiel do stanici Bruntál telegram, že trať Olomouc - Opava spolu so všetkými odbočkami prechádza pod riaditeľstvo sudetských drah v Opave, ale ČSR územie Sudetenlandu neuznala a po zásahu vojska na konci roka 1918 skončila zemská vláda v Opave svoju činnosť. Až telegram odoslaný dňa 20. decembra 1918 oznámil, že všetky trate sa v bývalom Sudetenlande vrátili pod správu ČSD.

Světlá Hora, začiatok koľajiska stanice zo smeru Bruntál © Michal Čellár

Po prevzatí prevádzky ČSD premávali po zmene cestovného poriadku v júni 1919 tri páry zmiešaných vlakov a jeden pár osobných. Prvý deň roku 1923 bola miestna železnica zoštátnená, ale zároveň sa v tomto istom roku objavila ponuka od súkromnej spoločnosti prevádzkovať autobusovú linku Bruntál - Karlova Studánka - Vrbno pod Pradědem, ktorá však nakoniec premávala len počas letných mesiacov (jún až august). Ďalšia konkurencia v podobe autobusov sa objavila na začiatku 30. rokoch, na čo ČSD reagovali zavedeným svojich autobusov na trase Bruntál - Malá Morávka a Bruntál - Andělská Hora - Karlova Studánka. Vďaka autobusovým linkám bola postupne obmedzovaná doprava na miestnej železnici až do 15. mája 1938, kedy premával po trati už iba jeden pár zmiešaných vlakov (počas sobôt, nedieľ a vo sviatky premával ešte jeden).

Ráno 30.9.1938 bola podpísaná mníchovská dohoda s tým, že časť územia ČSR, na ktorom sa nachádza i miestna železnica, musí byť odstúpená Nemecku. Oficiálne politické odovzdanie okresu Bruntál pod nemeckú správu prebehlo 7. októbra toho roku, ale ČSD odovzdávali miestnu železnicu riaditeľstvu DRB Oppeln (Opole) postupne do 14. novembra 1938. Počas obdobia 2. svetovej vojny bola doprava na trati rozšírená až na tri páry zmiešaných vlakov s tým, že prevádzka na trati fungovala až do večera 6. mája 1945, kedy nemecká armáda opúšťa Bruntál a už na druhý deň mesto obsadzuje Červená armáda.

Úsek Bruntál - Straré Město u Bruntálu, most cez Bukový potok, smer Bruntál © Michal Čellár

Českí železničiari prevzali prevádzku nad stanicou Bruntál postupne od 16. mája 1945 a už 21. mája bol zavedený provizórny cestovný poriadok s tým, že na miestnej železnici do Malej Morávky premával len jeden pár zmiešaného vlaku podľa potreby (hlavne z dôvodu zásobovania) až do 27. júna tohto roku. Následne už boli zavedené pravidelné zmiešané vlaky, ktoré premávali do roku 1950, kedy bola doprava rozdelená zvlášť na osobnú a nákladnú.

V návrhu cestovného poriadku na rok 1997–1998 sa uvažovalo o zastavení osobnej dopravy na trati, ale nakoniec zostala zachovaná. Na jar v roku 2000 poškodila povodeň úsek Světlá Hora - Malá Morávka, ale už v máji toho istého roku prebiehala rekonštrukcia poškodeného úseku. Osobná doprava bola postupne obmedzovaná tak, že v rokoch 2005–2009 premávali osobné vlaky od mája do septembra iba počas víkendu. Nakoniec 28. septembra 2009 prešiel po trati posledný osobný vlak. Už na jeseň nasledujúceho roku sa trať objavila v zozname regionálnych tratí navrhnutých ministerstvom dopravy na zrušenie. Na návrh SŽDC rozhodlo ministerstvo dopravy dňa 7. januára 2011 o zrušení trate. Nakoniec bolo rozhodnutie o zrušení trate vďaka snahe obcí a železničných združení dňa 26. augusta 2011 zrušené.

Schematický plán miestnej železnice Bruntál - Malá Morávka. Pôvodný stav koľajiska spracovaný podľa plánov z roku 1901 z časopisu „Svět železnice“, číslo 39 („Místní dráha Bruntál - Malá Morávka (1)“) © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Popis súčasného stavu trate z dňa 27. februára 2016

Železničná stanica Bruntál (pôvodný názov Freudenthal) sa nachádza v 64,264 km trate SŽDC-310 Olomouc - Opava východ na úbočí rovnomenného okresného mesta. Súčasná staničná budova bola postavená v rokoch 1902 až 1904 a tým nahradila pôvodnú z čias otvorenia trate Olomouc - Krnov, ktorá sa nachádzala vedľa, smerom na Olomouc. Bývalá staničná budova slúžila až do roku 2014 pre potreby železnice, kedy prebehla jej demolácia a dnes sa na jej mieste nachádza parkovisko. Na druhej strane smerom na Krnov bola v roku 2015 dokončená budova terminálu hromadnej dopravy s veľmi zaujímavým tvarom.

Miestna železnica sa oddeľuje na zhlaví smer Milotice nad Opavou (Krnov) ľavotočivým oblúkom s tým, že hneď nasleduje priecestie s cestou č. 11 spoločné pre obe trate vybavené svetelnou signalizáciu so závorami. Po necelých 200 m nasleduje ďalšie priecestie s cestou č. 45 vybavené len svetelnou signalizáciu a kúsok za ním sa oddeľuje vlečka do priemyselného areálu na severnom okraji mesta.

Bruntál, výpravná budova, pohľad zo smeru Valšov © Michal Čellár

V prvom úseku trať klesá po okraji mesta v 180° oblúku a následne pokračuje tiež skoro 180° pravotočivým oblúkom cez priecestie s ulicou Záhradní, vybavené svetelnou signalizáciu a v tomto mieste začína stúpanie trate. Pred ukončením oblúka prechádza trať malým oceľovým mostom cez Bukový potok a za ním pokračuje miernymi oblúkmi nad mesto Bruntál až ku poľnohospodárskemu družstvu na okraji obce Staré Město, a tu začína rovný úsek do bývalej zastávky-nákladiska Staré Město u Bruntálu (pôvodný názov Altstadt bei Freundenthal) v 4,288 km trate, ktorá bola zrušená v máji 1987.

Pôvodne sa tu nachádzala jedna manipulačná koľaj, pri ktorej sa v strede nachádzala nakladacia rampa, ale dnes sa na jej mieste nachádza objekt súkromnej firmy. Vedľa sa nachádza pôvodná staničná budova postavená podľa typového výkresu pre miestne železnice, ktorá bola dlhé roky vo veľmi zlom stave s tým, že pred pár rokmi bola opravená ako súčasť súkromnej firmy a preto dostala náter vo firemnom odtieni oranžovej farby. Pred pôvodným začiatkom koľajiska zo smeru Bruntál sa pripája vlečka do objektu ministerstva vnútra ČR.

Straré Město u Bruntálu, pôvodná staničná budova, dnes súčasť súkromnej firmy, pohľad zo smeru Světlá Hora © Michal Čellár

Po opustení pôvodnej zastávky-nákladiska sa trať križuje s cestou č. 452 na priecestí vybavenom svetelnou signalizáciou a následne sa kľukatí po úbočí doliny Čierneho potoka až do bývalej zastávky Nová Véska u Bruntálu (prvé dva roky niesla názov Véska u Bruntálu) v 6. km trate. Dodnes sa zo zastávky nič nezachovalo, nachádza sa tam iba priecestie s poľnou cestou do obce v údolí chránené výstražnými krížmi. V tejto zastávke zastavovali osobné vlaky medzi rokmi 1959-1965 a od roku 1971 už nie je v cestovnom poriadku uvádzaná.

Za bývalou zastávkou trať klesá do údolia na okraj obce Světlá Hora, kde v 8,399 km sa nachádza zastávka Rudná pod Pradědem (pôvodný názov Lichtewerden, 1948-1952 Stará Rudná), pôvodne zastávka-nákladisko, s dnes už odstránenou jednou manipulačnou koľajou. Na pôvodnom zhlaví smer Světlá Hora (Malá Morávka) sa dnes nachádza bývalá staničná budova skoro v zachovalom stave, mierne upravená na rodinný dom. Pôvodný prístrešok zastávky pred staničnou budovou bol prestavaný na garáž a dnes je stavebne prepojený s bývalou budovou nákladiska-zastávky. Samotnú zastávku v súčasnosti tvorí nástupná hrana z prefabrikovaných betónových dielov.

Úsek Straré Město u Bruntálu - Rudná pod Pradědem, trať za pôvodnou zastávkou Nová Véska u Bruntálu, smer Bruntál © Michal Čellár

Po opustení zastávky pokračuje trať miernym ľavotočivým oblúkom cez priecestie s cestou č. 45210, chránené len značkou STOP a následným, tiež mierným pravotočivým oblúkom pokračuje po okraji obce Světlá Hora až ku Světlohorskému potoku, ktorý prekonáva mostom v ľavotočivom oblúku. Na konci oblúka sa ku trati pripája dlhodobo nepoužívaná vlečka z opustenej továrne. Vlečka pokračuje rovnobežne s traťou až do trojkoľajnej stanice Světlá Hora (pôvodný názov Engelsberg-Lichtewerden) v 9,628 km trate. Na zhlaví smer Bruntál sa nachádza pôvodná staničná budova, postavená podľa typového výkresu 253/H KkStB s tým, že dvojposchodová časť je dnes obývaná, ale kolmá jednoposchodová časť je opustená. Vedľa, smerom na Bruntál, sa v minulosti nachádzala nakladacia rampa a v súčasnosti je tu pozdĺž koľaji plocha z betónových panelov slúžiaca na uskladnenie dreva.

Světlá Hora, staničná budova, pohľad zo smeru Malá Morávka © Michal Čellár

Za stanicou prechádza trať na násyp cez údolie potoka Stará Voda, ktorý hneď prekonáva malým prefabrikovaným mostom a po pár metroch nasleduje ďalší rovnaký most v násype cez údolie. Po okraji mierneho kopca prichádza trať zárezom na okraji údolia Černého potoka. Tu v miernom klesaní cez jednoduchý betónový most, na ktorom bolo na oboch stranách odstránené zábradlie, začína násyp na druhú stranu údolia ku priecestiu s cestou č. 450, ktoré je chránené len značkou STOP. Nasleduje posledné stúpanie trate po úbočí Družstevného potoka do bývalého nákladiska/zastávky (v súčasnosti zastávka) Rudná pod Pradědem zastávka (pôvodný názov Vogelseifen, 1948-1952 Nová Rudná) v 14,639 km trate, kde sa nachádza najvyššie položené miesto na trati.

V minulosti sa pred súčasným prefabrikovaným nástupišťom zastávky nachádzalo trojkoľajné koľajisko pôvodného nákladiska-zastávky ale dnes je už odstránené. Dodnes sa zachovala na pôvodnom zhlaví smer Malá Morávka bývala staničná budova, ku ktorej bola po pár rokoch pristavaná drevená čakáreň a momentálne patrí súkromnej osobe a je z troch strán oplotená. Hneď po zastávke sa nachádza priecestie s cestou č. 44515, aj v tomto prípade chránené len značkou STOP.

Po zastávke začína klesanie trate po úbočí prítoku riečky Moravice ponad obec Malá Morávka až do konečnej stanice s rovnomenným názvom, pričom dosahuje najväčší sklon na trati až 42 ‰, ktorý súvisel so všetkými závažnými nehodami na trati. Na začiatku 70. rokov 20. storočia nákladný vlak nedokázal zastaviť v konečnej stanici, tak prešiel celú stanicu, prerazil zarážadlo na konci trati a zastavil až mimo trate. Ďalšia nehoda sa stala dňa 10. júla 1985, kedy motorový vozeň M 262.0114 nedobrzdil a v stanici sa čelne zrazil s nákladným vlakom aj kvôli tomu, že nebola správne pripravená dopravná cesta na voľnú koľaj. Najtragickejšia nehoda sa stala dňa 15. mája 2000, kedy mal pracovný vlak pri rekonštrukcii trate pôvodne zastaviť v 15,3 km trate, ale miesto toho pokračoval ďalej a neustále zrýchľoval a v oblúku v 16,7 km opustil koľajnice a zrútil sa zo svahu. Pri tejto nehode zahynul rušňovodič, ktorému bol na miesto vykoľajenia postavený pomník.

Úsek Rudná pod Pradědem zastávka - Malá Morávka, teleso trate na úbočí nad obcou Malá Morávka, smer Světlá Hora © Michal Čellár

Za ľavotočivým oblúkom trať vchádza do bývalej trojkoľajnej konečnej stanice Malá Morávka (pôvodný názov Klein Morau) v 17,066 km trate, ale najbližšia koľaj ku staničnej budove bola pred pár rokmi odstránená. Na zhlaví smer Světlá Hora sa nachádza výpravná budova postavená podľa rovnakého typového výkresu ako v stanici Světlá Hora s iným druhom použitej omietky, ale v súčasnosti je opustená a pomaly chátra. V strede koľajiska stanice sa nachádza nakladacia rampa spolu s dreveným staničným skladom, dnes však už tieto objekty pomaly zarastajú v náletových drevinách. Na konci stanice sa nachádza pôvodná výthrevňa pre jednu lokomotívu spojená s vodárenskou vežou, ale už nie je koľajovo prepojená zo zvyškom stanice a dnes je súčasťou súkromnej firmy na spracovanie dreva.

Priestor stanice viackrát využili filmári pre natáčanie filmov. V roku 1990 sa tu natáčal film Freonový duch s tým, že pri tejto príležitosti bola staničná budova čiastočne opravená a dostala filmový názov Květonice a následne sa tu pred pár rokmi natáčal film Alois Nebel.

V súčasnosti premávajú do stanice Bruntál na trati SŽDC-310 Olomouc hl.n. - Opava východ vlaky kategórie R na trase Ostrava - Krnov - Olomouc v dvojhodinovom takte, tvorené súpravou 843 + Btn + Bftn ČD (pôvodné označenie 843 + 043 + 943) kvôli min. jednej úvraťovej stanici Opava východ. Okrem R tu premávajú osobné vlaky linky S10 Opava východ - Rýmařov. V úseku Opava východ - Bruntál sú tvorené súpravu 810 + Btax ČD s tým, že ďalej v úseku Bruntál - Rýmařov pokračuje už len samotný motorový vozeň 810 v režime „Specifický způsob odbavení“. Každé 2 hodiny sa tieto osobné vlaky stretnú v stanici Bruntál a medzi sebou si vymenia prípojný vozeň Btax a sprievodcu. Na trati Bruntál - Malá Morávka premávajú v súčasnosti príležitostne len mimoriadne vlaky rôznych železničných spolkov.

Bruntál, súprava Bftn + Btn + 843 ČD (pôvodne označenie 943 + 043 + 843) v stanici ako R Ostrava-Svinov - Krnov - Olomouc hl.n. © Michal Čellár