Príjemný víkend v Severnom Porýní-Westfálsku

27.3.2018 8:00 Mgr. Milan Koško

V tomto článku prinášam svoje dojmy z pohodového víkendu, no nie je len o železnici a tiež v ňom nečakajte odborné pojmy, skôr taký pohľad laika. V jeden decembrový večer sa mi ozval kamarát, že má možnosť zakúpiť lacné letenky z Košíc do Kolína nad Rýnom na dobu koncom februára budúceho roku a pýtal sa, či by som tam s ním necestoval a či je tam niečo zaujímavé.

Najprv som rozmýšľal, pretože v Kolíne som už bol, no rozhodol som sa, že je to dobrý nápad niekam vypadnúť. Navyše prečo tráviť čas len v Kolíne, ak je na okolí dosť zaujímavosti a navyše môžem pri tom využiť aj železnicu. Tak letenky boli kúpené a začiatkom februára sme si začali hľadať čo by nás zaujalo, vypracovať harmonogram a tiež nájsť nejaké to dobré ubytko. To sa mi podarilo za dobrú cenu 17 eur za osobu na noc, čo je na Nemecko prijateľné. Navyše v blízkosti sme mali stanicu S-Bahnu Köln-Mulheim, čo nám výrazne uľahčilo cestovanie počas celého víkendu.

Počas hľadania zaujímavostí mi napadlo, že počas štúdia strednej školy mala moja učiteľka nemeckého jazyka na nástenke obrázky partnerského mesta Košíc, Wuppertalu. Na obrázkoch som vždy obdivoval ich povestný monorail, ktorý je symbolom mesta. Takže prvý cieľ bol jasný. Kamaráti sú zas viac ako nadšenci dopravy fanúšikovia športu a lákalo ich pozrieť si zápas Dortmundu. No keď sme šli kúpiť lístky na zápas, zistili sme, že bol presunutý na neskorší termín. No v blízkosti Kolína je viac futbalových klubov a tak som zistil že v blízkom Leverkusene sa tiež jeden zápas hrá a tak bol plán na víkend praktický hotový.

Domovský štadión klubu Bayer 04 Leverkusen; zdroj: cs.wikipedia.org

Harmonogram sme zostavili tak, že prvý deň po prílete, teda v piatok, by nám bolo najpohodlnejšie obzrieť si centrum Kolína nad Rýnom a jeho zaujímavosti. V druhý deň nás malo čakať cestovanie do Wuppertal, jazda spomínaným monorailom a odtiaľ cesta do Dortmundu, kde sme chceli obzrieť aspoň štadión. Posledný deň v nedeľu nás čakala cesta do Leverkusenu na futbalový zápas. Ak som si pozrel ceny bežných jednosmerných lístkov, videl som že tento víkend by nás mohol vyjsť aj celkom draho. Preto som si pozrel ponuky zvýhodnených cestovných lístkov, kde ma zaujal regionálny SchonerTag Ticket vďaka ktorému bolo možné cestovať metrom, električkami, vlakmi S-bahnu, RB alebo RE počas celého dňa neobmedzene pre 5 osôb. Celý lístok vyšiel 9 eur na osobu, čo bola celkom prijateľná cena, ak stojí jednosmerný z Kolína do Dortmundu od 13 eur.

Prvý deň sme ale zvolili celodenný lístok určený len v meste Kolín, keďže sme sa plánovali zdržiavať len tam. Zaujali ma tam električky, ktoré v niektorých zastávkach idú pod zemou a sú tiež označené logom „U“ ako klasické metro. Súpravy tvoria prevažne vozne od výrobcu Duewag, novšie typy zas vyrobil Bombardier. Pri čakaní na jeden náš spoj sme videli na odchodovej elektronickej tabuli odchod našej električky o 2 minúty. Po dvoch minútach ju na displeji predbiehali iné linky, pričom naša ostávala stále dole no vždy jej tam svietili 2 minúty. Namiesto pripočítania meškania a odhadu príchodu našej linky, ju na tabuli asi 10 minút predbiehali iné linky až potom konečne prišla tá naša. Tak ani Nemci nie sú dokonalí. Využili sme na cestovanie aj linky S-Bahnu, kde súpravy tvorili prevažne jednotky konzorcia Alstom - Bombardier, ktoré sa mi zdali pohodlné, jazda bola tichá a príjemná. A samozrejme rýchla a tak sa mi tento druh presunu najviac pozdával. Pekný výhľad je z krásneho železničného mosta pred hlavnou stanicou, ktorým prechádzajú všetky vlaky idúce na hlavnú stanicu.

Dóm s železničným mostom, 23.02.2018, Kolín nad Rýnom © Milan Koško

Ak by chcel niekto nejaké tipy, čo vidieť v Kolíne, tak odporúčam hlavne katedrálu, nábrežie Rýna, jazdu lanovkou do zoo alebo múzeum čokolády. No pre dopravných nadšencov hlavne električkové múzeum na kraji Kolína v časti Thielenbruch. Ja som tam bohužiaľ nemal čas zájsť, no pri najbližšej návšteve si to určite obzriem.

V sobotu sme sa vybrali na spomínaný trip do Wuppertalu a Dortmundu. Dopravu na trase RB48 z Kolína nad Rýnom do Wuppertalu zabezpečuje súkromný dopravca National Express s vozidlami TALENT 2. Aj keď sa mi dizajn týchto vozov z exteriéru až tak veľmi nepáči, exteriér majú naopak veľmi príjemný. Jazda bola tiež príjemná a rýchla, a ak sú vlaky RB ekvivalentom našich Os vlakov, tak čo by som dal za to, keby aj naše Os boli takéto príjemné a pohodlné. Rýchlosťou to bolo asi ako Rýchliky na trase medzi Košicami a Popradom. Vo vlaku sme čakali na posádku, ktorá by nám označila náš celodenný skupinový lístok, no počas celej jazdy sa žiadny personál neobjavil. Vystúpili sme teda na Wuppertalskej hlavnej stanici, aby sme niečo malé zajedli a utekali na neďalekú stanicu monorailu, nazývaného Schwebebahn.

Monorail Vossloh-Kiepe na zastávke Wuppertal Hbf, 24.02.2018, Wuppertal © Milan Koško

Pôvodný plán bol dať si jednu jazdu a pokračovať ďalej, no kamarátov monorail tak zaujal, že aj tu sme si zakúpili celodenný skupinový lístok (jedine tu náš SchonerTag Ticket neplatil) a nakoniec sme si dali 3 jazdy. Vyskúšali sme si aj staršie súpravy výrobcu MAN, dokonca aj vozidlo s číslom 1, ale aj úplne novučičké od výrobcu Vossloh-Kiepe, ktoré boli zaradené do premávky v decembri 2016. Výhodou týchto novších vozidiel je, že v zadnej časti majú otočené sedadlá a cestujúci si môžu užívať počas jazdy krásne výhľady za monorailom alebo pod ním.

Poslednú jazdu sme si dali na konečnú zastávku Oberbarmen, odkiaľ sa dá prejsť na železničnú stanicu Wuppertal Oberbarmen a tam sme šli prestúpiť na vlak RE do Dortmundu. Po príchode sme mali počkať 12 minút do príchodu nášho vlaku, no tu nás čakalo posúvanie na elektronickej tabuli ako to bolo pri električke v Kolíne. Staničný rozhlas tu aspoň niečo hlásil, ale každé nástupište malo svoje hlásenie a tie sa potom zmiešali a cudzinec má malú šancu zistiť čo sa deje. Videl som aj na miestnych, že krútia hlavou, no po 15 minútach meškania vlak predsa len prišiel. Súpravu tvorili poschodové vozne s riadiacom vozňom na jednom konci a lokomotívou Traxx na druhom.

Hlavná stanica, 25.02.2018, Dortmund © Milan Koško

V interiéri už bolo vidieť, že vozne už majú nejaký vek, ale neprekážalo mi to. Nevýhodou bol len malý počet toaliet a vždy len na jednom konci vozňa, takže sme ich najprv trochu hľadali. Tu nám konečne sprievodca skontroloval lístok, na ktorý sme si mali napísať meno aspoň jedného z nás. Nik z nás nemal pero pri sebe, tak sme čakali ako nás sprievodca zjazdí, namiesto toho nám lístok označil a ponúkol pero, nech dopíšeme meno. Tak ako som čakal, že kontrola bude pri nás trochu dlhšia, tak to šlo plynule a naopak pri iných cestujúcich sa zdržal poriadne dlho.

Po príjazde do Dortmundu, sme sa snažili nájsť nejakú dobrú reštauráciu, ale nepríjemne nás prekvapilo, že všade dominujú len fast foody. Po chvíľke hľadania sme predsa len jednu reštauráciu našli, dali sme rýchly obed a utekali sme smer štadión. Predsa len sme strávili vo Wuppertali viac času a posledné prehliadky štadióna sa konajú v skorší podvečer. Našli sme stanicu podzemky, kde dopravu tvoria tak isto ako v Kolíne električky Duewag. Pri fotení nás jeden vodič pozdravil, čo nás potešilo. Na štadión sme prišli včas, no vraj prehliadky štadióna majú na tento deň vypredané a odporučil nás na druhý deň. To nám ale nevyhovovalo, lebo sme mali iný plán, tak sme aspoň navštívili múzeum Borussie Dortmund a ich fanshop. Hneď po tom sme sa vydali na spiatočnú cestu, ale kamaráti chceli ešte zažiť večernú jazdu monorailom po Wuppertali, takže sme absolvovali rovnakú cestu ako ráno. Tu musím vyzdvihnúť taktovú dopravu a aj bez dlhého študovania cestovných poriadkov sme prišli na stanicu alebo zastávku a za pár minút nám prišiel náš vlak.

Posledný deň sme sa vybrali S-Bahnom do Leverkusenu. Tam sme síce spočiatku trochu blúdili, kým sme našli štadión, no podarilo sa. Hneď pri štadióne sme si všimli, že tu autobusy zvážali fanúšikov na zápas a cestou späť sme to aj využili. Autobusy pristavovali jeden za druhým a aj keď bola síce trochu tlačenica, no rýchlo nás to odviezlo k železničnej zastávke, pri ktorej zároveň bolo veľké parkovisko na ktorom malo odstavené autá väčšina fanúšikov. Na stanici stáli aj zamestnanci železníc, ktorí si všimli že študujeme cestovné poriadky a hneď sa pýtali kam ideme a poradili nám odkiaľ pôjde vlak.

Celkovo vnímam tento víkend pozitívne, snáď ak sa tam v budúcnosti vrátim, tak sa mi podarí navštíviť aj to spomínané múzeum električiek.