Ako som strávil týždeň po Veľkej noci na Slovensku (2)

Ale všímal som si aj infraštruktúru. Napríklad starý tunel v Ťahanovciach ŽSR od čias mojej poslednej návštevy úplne zasypali štrkom, takže už nie je priechodný. Na železničný most cez Hornád je síce samozrejme zákaz vstupu, ale vyšliapané chodníky na obidvoch stranách svedčia o tom, že to ľudia ignorujú, nakoniec aj vlaky pred mostom vždy trúbia.

Po moste ponad Hornád prechádza nákladný vlak

Keď som sa blížil k železničnej stanici Kostoľany nad Hornádom, stretol som manipulačný vlak míňajúci sa s elektrickou jednotkou radu 460 na osobnom vlaku do Prešova.

„Pantograf“ a „somár“

Stroj radu 736 potom svoju súpravu strkal na druhú stranu a na snímku sa mi dostali aj robotníci ŽSR, opravujúci dvojitú križovatkovú výhybku.

Posun manipulačného vlaku

Aj iná výhybka štrajkovala. Somár mal namierené k výpravnej budove, ale príslušnú výmenu sa nedarilo prestaviť – nepomohol ani železničiar, ktorý sa na miesto dostavil zrýchleným presunom z dopravnej kancelárie.

Problém s výhybkou

Problém v stavaní vlakovej cesty sa napokon dotkol aj osobnej dopravy – osobný vlak do Košíc museli operatívne presmerovať k tretiemu nástupišti, čo vyvolalo sťahovanie národov cez koľaje. Tomu sa márne snažilo čeliť hlásenie staničného rozhlasu, žiadajúce, aby cestujúci použili podchod.

„Jánošík“ na „núdzovej“ koľaji

Ako to nakoniec všetko dopadlo, to už neviem, pretože som sa vybral na spiatočnú cestu do Košíc. Pri nej som stretol napríklad súpravu od medzinárodného vlaku z Budapešti, smerujúcu na vnútroštátnom spoji do Popradu.

Maďarská súprava uháňa do Popradu

Po obede a krátkom odpočinku u svokry som, opäť na bicykli, išiel pre zmenu na stanicu Barca. Tam som zastihol čmeliaka PSŽ s nákladným vlakom a bagetu ako osobný vlak z Moldavy nad Bodvou.

Stanica Barca

Trvalo to viac ako hodinu než brblavý čmeliak mohol pokračovať na svojej ceste do Hanisky pri Košiciach. Ja som si ho chcel zvečniť na trati.

Vlak PSŽ na moste za Barcou

Keď sa mi to podarilo, šliapol som opäť do pedálov a vydal do Šebastoviec, na miesto, kde kedysi do roku 1987 bola železničná zastávka. Tam som chvíľu sledoval premávku, na ktorej ma zaujalo využitie koľají:

Zatiaľ čo nákladný vlak išiel po „správnej“, ...

... rušňovlak po „nesprávnej“

Miestni asi vedia, podľa akých pravidiel sa to robí. Potom som sa ešte zastavil pri košickom dopravnom podniku a pokúsil som sa urobiť nejakú zaujímavú snímku cez oplotenie jeho areálu.

Cvičná električka

Trolejbusy zrejme čakajúce na predaj

V piatok ráno pršalo, a tak som už len sedel doma u svokry a večer sme sa s manželkou vydali na spiatočnú cestu domov, najskôr vlakom RegioJetu do Prahy. Manželka mala zasa dôvod ponadávať si, lebo nefungovalo svetlo na záchode. V Poprade sme meškali, ako hlásila vlakvedúca, „14 minút kvôli výlukovým prácam na trati“, ale do Prahy sme to dohnali a prišli tam dokonca s miernym náskokom.

Po polhodine sme potom pokračovali do Drážďan vlakom kategórie EC národného dopravcu. Správca infraštruktúry DB Netz síce konečne zohnal znalca, ktorý mu podpísal protokol o odovzdaní stavby v stanici Dresden-Klotzsche, ale už inde popisovaná výluka skončila až v nedeľu po 14. hodine, takže sme našu cestu dokončili autobusom NAD.

Spoj NAD pred stanicou Dresden-Neustadt

Tá náhradná autobusová doprava sa nie veľmi podarila. Nikde žiadna informácia, každý autobus meškal a zúfalí cestujúci „otravovali“ jeho vodiča, kedy a kde vlastne ide. Autobus do stanice Ottendorf-Okrilla meškal celý deň 20 minút. Tomu sa však nikto nemohol čudovať, pretože na konečnej mal podľa cestovného poriadku iba 3 minúty na otočenie, po ceste ho zdržovali zápchy a aj semafor u staveniska. Okrem toho bolo vtipné, že čelný informačný panel autobusu ukazoval ako cieľ „Noc múzeí“. Tak sa naše „ťaženie na východ“ skončilo čiernym humorom.

Ďalšie fotografie k téme nájdete v mojej verejnej galérii a na zvyčajnom webe aj dve videá: železničné a (prevažne) električkové.

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský