O psíčkovi a mačičke, na malej staničke

Vedľa starých dverí výpravcových, v tieni stromu lavičky,
tam kde v pauze medzi vlakmi rozlieva sa vôňa kávičky,
tam má svoje miesto obľúbené biely psíček maličký.
Občas štekne, zriedka zavrčí, o to radšej vrtí chvostíkom.
Celá štácia je jeho, nemá výbeh vymedzený vodítkom,
jeho rajón končí až tam v diaľke pri tuneli za vechtrom.
Nikto nie je jeho pánom, nikto nepriviedol ho na staničku,
rád necháva kožúšok svoj hladiť cestujúcich detí ručičku.
Nie je tu však v ľudskom svete sám, má tu kamarátku mačičku.
 
Labky čierne, pásikavý chrbátik, svetlosivá srsť však drží prím.
V špici strechy pri anténach, až tam celkom blízko k nim,
vyštverá sa ľahko k svojmu fajnovému postu, za najhrubší komín.
Odtiaľ tíško pozoruje mačička všetko dianie na neveľkej stanici,
tá ožíva, len keď z mesta osobák dotiahne sem čierny rušeň dymiaci:
to nastane na peróne trma-vrma, tetky, robotníci, uhladení mládenci.
Na to všetko hľadí z výšky svojho bydla nevšímavo mačička,
vyčkáva, kým hurhaj stíchne, potom možno z diery vyjde myšička,
čo v staničnom sklade do vriec s kukuricou diery vyhryzká.
 
Aj keď psíčky s mačičkami nemajú sa často radi velice,
títo dvaja ľahko nadobudli kamarátstvo Predstaničnej ulice:
nerozlučne držia spolu lepšie ako na lampárni petlice.
Keď si psíček sťaby šteňa na ježkovi ňufák doráňal,
mačiatko mu rany zalízalo prv, než by do troch narátal.
Nuž uznáte, že mu ani nenapadlo, aby svoju družku porafal.
Teraz, keď sú veľkí, vedno strážia svoju malú staničku,
snoria, špacírujú, z jednej misky pijú čerstvú vodičku,
keď je chladno z dvoch strán obstavajú výpravcovi stoličku.
 
Krúti chvostom psíček, prehla mačička chrbátik,
spoločne sa na špacírku vzali, utvorili svorný šík,
pri pochôdzke po rajóne neskríži krok ich labiek nik.
Očkom šajby skontrolujú, ňuch im dráždi pucvola,
s deťmi loptu naháňajú, prednosta ich stráži od stola,
najradšej však slnko majú, driemať v jeho teple, lahoda!
Onedlho pôjde vláčik, cestujúcich zástup stále iba rastie,
na oblohe ani mráčik, džavot detí, zaľúbených párov štastie,
čože sa to tamto, v rukách panskej dámy trasie?
 
Yorkšír vystrašený, sotva do dvoch dlaní maličký,
miesto očí z hlávky hľadia bojazlivé hviezdičky,
ten vám veru neopustí teplé dlane vyfintenej paničky.
Hľadí psíček, čo to za prišelca vblúdil k jeho rajónu,
mačička len apaticky kráča ostrou hranou perónu,
ani jeden z nich však neopustí, čo má práve na plánu.
Dobehol už známy chlapec, psíček bude aportovať,
mačička sa nechá hladiť, okolo nôh pošmajchlovať,
všetko treba stihnúť prv, než všetci začnú nastupovať. 

●▬●● klepká svoju pieseň telegraf,
výpravcovi v kóde píše, že sa blíži k nemu vlak,
všetci musia z koľajiska, aby neostal tam mastný fľak…
Drôtovody napli sily, na tretiu vjazd postavili.
Návestidlá upažili, vpustiť vlak sa pripravili,
výpravca megafón už k ústam dvíha v tejto chvíli.
Psíček aj mačička ten hromový hlas už pozná,
oznamuje, že chlapec so psíčkom čo nevidieť sa dohrá
a mačičku už len ostatný krát poláska čiasi ruka bodrá.
 
Najskôr počuť iba hrmot, klapot kolies pravidelný,
v diaľke zväčšuje sa oblak dymu čierny,
v čele radu vagónikov sipí ťažký stroj divotvorný.
Cestujúci vzali kufre, začali sa k nastúpeniu hotovať,
čo nevidieť psíček nebude mať s kým sa hrať
a mačička na schodíkoch skladu bude mlčky stáť.
Len čo vláčik druhé zhlavie prejde zmizne za obzorom,
príchodzí rozpŕchnu sa k svojim blízkym, k domovom,
stanička zas bude patriť iba našim starým známym dvom.
 
Elektrická lampa šerom blížiacej sa noci zažmurkala,
zvláštne kúzlo stíchnutému staničnému dvorcu dala,
až mágiou trať sa zaiskrila, keď stanička už celá spala.
Pred polnocou dvaja malí chlpáči mali nezvyčajné diváky,
pán s bielou bradou doviezol sem nikým nečakaný vlak dáky,
vzápätí prekladá už s balíčkami vrecia z vozňov na sánky.
Tichým snehom čerstvej nádielky vybral sa on k mestečku,
labkou bázlivou sprevádzali ho až po tretiu zatáčku,
po návrate našli sladký perník pri svojom pelešku.
 
Toho rána bola šťastných detí z nenazdania plná stanica,
cukrovinky v staniole, guľovačka, ba i dobrá sanica,
v novom svetri na návštevu k starej mame na dedinu ide sa.
Termion už lístok vydal, komposter doň dnešný dátum vtlačil,
psíček sotva sa len toľkej šťastnej vrave vôkol seba diviť stačil,
avšak nie len jemu, to i mačičke sa tento sviatočný deň páčil.
Obaja vám štekom-mňaukom prajú, aby aj vy ste šťastní boli a to nie len dnes,
nech vám pevné zdravie slúži, v duši pokoj zanechá, usmieva sa na vás svet,
to všetkým čitateľom k vianočnému sviatku praje osadenstvo VLAKY.NET!

Úvodný obrázok (pozri celý!): Koláž na podklade vlastnej snímky zo zastávky Železnice
© PhDr. Zbyněk Zlinský