Po úzkych koľajach 2018, časť 2: Zo Szobu do Nagybörzsöny

27.1.2019 8:00 Ing. Michal Melicher

Po úzkych koľajach 2018, časť 2: Zo Szobu do Nagybörzsöny

V druhom pokračovaní seriálu o úzkokoľajkách navštívených v roku 2018, sa presunieme na ďalšiu úvraťovú úzkokoľajku s rozchodom 760 mm, tentokrát ale k naším južným susedom do Maďarska, do pohraničnej stanice Szob. Systém úzkokoľajných železníc v okolí Szob a Nagybörzsöny slúžili pôvodne nielen k preprave dreva, ale v závere výhradne k preprave lomového kameňa. Nakoľko moje znalosti maďarského jazyka začínajú aj končia výrazom „Egészségedre“, histórii sa tentokrát budeme venovať len veľmi stručne.

Počiatky železničky siahajú do roku 1908, kedy boli na objednávku ostrihomského arcibiskupstva vybudované prvé kilometre tratí, s rozchodom 600mm. Železnica slúžila na zvážanie dreva a spájala Nagybörzsöny s dnešnými Pastovcami (Ipolypásztó). Na opačnej strane pohoria Börzsöny bola vybudovaná v roku 1912 úzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm zo Szobu do kameňolomov neďaleko obce Márianosztra. V roku 1920 ale Pastovce pripadli vznikajúcemu Československu a Ostrihomské arcibiskupstvo tak muselo hľadať nový smer odbytu dreva zo svojich lesov. Riešenie našli v podobe napojenia sa na úzkorozchodnú železnicu zo Szobu, s rozchodom 760 mm. Spojenie bolo dokončené v roku 1925, centrum lesnej železnice bolo v Kisirtás. Veľké sklonové rozdiely železnica prekonávala systémom úvratí, určitou zaujímavosťou je, že ich tu bolo omnoho viac ako na Kysucko-oravskej lesnej železnici. Od roku 1969 fungovala na úseku Nagybörzsöny – Nagyirtás pravidelná víkendová osobná doprava, naopak, výkony v preprave dreva výrazne klesali. Z dôvodu zlého technického stavu trate došlo v roku 1974 na úseku Nagyirtás – Márianosztra k vážnej nehode, následne bola v roku 1975 aj pre klesajúce výkony doprava na tomto úseku úplne zastavená a tento úsek trate bola postupne úplne znesený. K zastaveniu pravidelnej nákladnej dopravy na úseku Nagybörzsöny – Nagyirtás došlo začiatkom 80. rokov, osobná doprava skončila v roku 1984, v roku 1987 sa ju ale podarilo opäť obnoviť. Preprava štrku na úseku Márianosztra – Szob zažívala veľký rozmach ešte v 80. rokoch, pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Po ukončení stavby a zmene vlastníka kameňolomu prišlo k zastaveniu dopravy v roku 1992. V tom istom roku skončila aj obnovená víkendová osobná doprava v Nagybörzsöny.


Pohľad na depo a bývalú úzkokoľajnú stanicu v Szobe, 8.7.2018 © Michal Melicher


Úvrať na zastávke (pôvodne stanici) Kisirtás, 8.7.2018 © Michal Melicher

Snahy o obnovenie železničky od Szobu až do Nagybörzsöny prišli od miestnych obcí v roku 1996, ako prvý sa podarilo opraviť úsek Nagybörzsöny – Nagyirtás (6,5km), sprevádzkovaný na jeseň 2002. V roku 2009 nasledoval úsek Szob – Márianosztra (8 km), kde došlo aj k vybudovaniu úplne nového úseku smerom k železničnej stanici Szob. Nakoniec, v roku 2016 došlo aj k slávnostnému otvoreniu novo vybudovaného spojovacieho úseku Márionosztra - Nagyirtás, čím došlo k opätovnému prepojeniu celej železničky. Z dôvodu rôznych prevádzkovateľov jednotlivých úsekov, (Börzsöny Kisvasút, Bezina-völgyi EV, Nagybörzsöny EV) je nutné v staniciach Márianosztra a Nagyirtás vždy prestupovať a taktiež si zakúpiť zvlášť lístok pre každý úsek. Vlaky na seba našťastie počas celého dňa nadväzujú. Celá železnička premáva od apríla do konca októbra len cez víkendy, v mesiacoch jún, júl, august aj v piatky.

Szob – Márianosztra (Börzsöny Kisvasút)

Nástupište železničky v Szobe sa nachádza hneď vedľa staničnej budovy. Pozostáva ale len z jednej slepej koľaje, pri ktorej sa nachádza drevený prístrešok. Tesne pred nástupiskom je aj odbočná koľaj, ktorá umožňuje obehnutie súpravy, čo sa ale bežne nerealizuje. Vlak je v smere do Márianosztra ťahaný, pri návrate tlačený. Krátko pred pravidelným odchodom vlaku na nástupište pristavili 1 vozeň spolu s Nemeckým rušňom typu L-60 (D 04-601). Uzavretý vozeň má veľké otváracie okná a na cestovanie železničkou sa hodí v každom počasí. Asi 500m od východzej stanice pretíname hlavnú cestu - priecestím s obdobou nášho priecestníka a následne sa k nám pripája odbočná koľaj z depa. Pomerne rozsiahly areál depa je do trate zaústený len 1 výhybkou. Celý je uzavretý a bežne neprístupný. V depe by sa mali nachádzať aj ďalšie rušne – maličký rušeň MD 40 (pôvodne Orenstein und Koppel MD 2), rušeň BNE 50 (pôvodom z ČHŽ), a jeden rušeň C-50 (3737). Ďalší vozňový park tvoria otvorený vozeň so strechou, uzavretý - pôvodne električkový vozeň, niekoľko malých osobných otvorených vozňov bez strechy a ďalšie neprevádzkované vozne. Pri depe sa nachádza aj pôvodné rozsiahle koľajisko úzkokoľajnej stanice Szob, s pokračovaním k prekládke na normálne-rozchodnú trať. Cestou zo Szobu míňame niekoľko zastávok, až približne po 4km cesty zastavujeme na zastávke Mária-kút. Tu je prestávka asi 20min, určených na prehliadku tunajšieho prameňa. Vlaky tu prestávkujú v oboch smeroch – čo mi prišlo zbytočné. Po prestávke pokračujeme okolo bývalej odbočky do kameňolomu, bývalej rozraďovacej stanice Malomvölgy, ďalšej odbočky do lomu, až sa dostávame do prestupnej stanice Márianosztra. Počas cesty sme si mohli zakúpiť od sprievodcu suveníry so železničnou tématikou. Tu vlaky spoločnosti Börzsöny kisvasút končia. Prichádzame asi 5 minút s náskokom, na prestup máme teda až pol hodinku. Obci už z diaľky dominuje neprehliadnuteľná bazilika. Malá stanička pozostáva z 2 priebežných a 1 slepej koľaje. Slepá koľaj sa využíva na gravitačné obiehanie vozňa v smere od Nagyirtás.


Rušeň L-60 s vlakom na nástupišti úzkokoľajky v Szobe, 8.7.2018 © Michal Melicher


Prestávka na zastávke Mária-kút, 8.7.2018 © Michal Melicher


Stretnutie vozidiel v prestupnej stanici Márionosztra, 8.7.2018 © Michal Melicher

Márianosztra – Nagyirtás (Bezina-völgyi EV)

V čase nášho príchodu do Márianosztry na stanici stála novostavba otvoreného futuristického motorového vozňa, pre objednanú skupinu cestujúcich. Motorový vozeň označený ako „Vili 2“ je poháňaný elektromotorom napájaným zo solárnych panelov umiestnených na streche. Spoločnosť Bezina-völgyi EV, ktorá zabezpečuje prevádzku na strednom úseku ho poskytuje na prepravu výhradne vopred objednaných skupín. O niekoľko minút dorazil z Nagyirtásu aj ďalší motorový vozeň – tentokrát už vkusne a s citom vyrobená novostavba s motorom Iveco, ktorá zabezpečuje pravidelnú prevádzku na sklonovo najnáročnejšom úseku Márianosztra - Nagyirtás. Pekný drevený interiér plne zapadá do miestnej prevádzky. Motorový vozeň je na železničke v pravidelnej prevádzke od sezóny 2017 a takmer rovnaký sa nachádza aj na úzkokoľajke Királyréten. Bezina-völgyi má k dispozícii aj novostavbu prípojného vozňa, ktorý sa využíva pri väčšom počte cestujúcich. Všetky tieto vozidlá sú deponované v Nagybörzsöny, prvý a posledný vlak sú logicky vedené už z/do tejto stanice. Po prestávke a prestupe sa teda vydávame na cestu ďalej do pohoria Börzsöny, elektrovozeň „Vili 2“ ide v našom tesnom závese. Kompletne zrekonštruovaná trať sa za Márianosztrou vnára do lesa a postupne cez zastávky Füstös-forrás a Vetettfű – obe s odbočnou slepou koľajou – vystúpa stúpaním 46‰ a prudkými oblúkmi do vrcholovej stanice Nagyirtás. Stanica sa nachádza v lese, má dve koľaje s nástupiskami a veľmi peknú, novo vybudovanú, dreveno -presklenú budovu, v ktorej si môžete zakúpiť občerstvenie. Hneď za stanicou sa nachádza ďalšia objazdná koľaj – zrejme pozostatok pôvodnej výhybne z čias pred rekonštrukciou trate Nagyirtás – Márianosztra.


Motorový vozeň vchádza s vlakom z Nagyirtás do stanice Márionosztra , 8.7.2018
© Michal Melicher


Eletrovozeň „Vili 2“ na trati z Márianosztry do Nagyirtás, 8.7.2018 © Michal Melicher


Stanica Nagyirtás s rušňom C-50 (3739), 8.7.2018 © Michal Melicher

Nagyirtás - Nagybörzsöny (Nagybörzsöny EV)

Onedlho po našom príchode sa objavuje aj vlak z Nagybörzsöny, tvorený motorovým rušňom C-50 (3739), jedným otvoreným vozňom so strechou a jedným bez strechy. Vlaky na poslednom úseku prevádzkuje spoločnosť Nagybörzsöny EV. Zaujmeme miesto v nezastrešenom vozni a po krátkom čase nás už spúšťajú s brzdárom, bez rušňa, dolu k 2. úvrati – Tolmácshegy. Na konci úvrate sa pôvodne nachádzala dvojkoľajná výhybňa. Rušeň C-50 nás nasleduje v tesnom závese a od úvrate už pokračuje pripojený k vozňom – tentokrát na čele. Tesne pred ďalšou úvraťou sa nachádza ďalšia dvojkoľajná výhybňa. 1.úvrať a zastávka Kisirtás sajev romantickom lesnom prostredí rekreačného areálu rovnakého názvu, približne v polovici záverečného úseku celej trate. Už tlačení, aj naďalej pokračujeme hustým lesom až do konečnej stanice Nagybörzsöny. Tá je priamo vo veľmi peknom areáli miestneho depa. V depe odpočíva ďalší rušeň C-50 (3756) a osobné vozne rôznych konštrukcií. Pri stanici sa dá občerstviť a zakúpiť suveníry. Hneď za depom sa nachádza približne 200m okruh, kde sa môžete za poplatok previesť na cyklodrezine. Obec Nagybörzsöny je východiskovým miestom pre turistické aktivity a nachádzajú sa v nej aj rôzne ďalšie pamiatky a zaujímavosti, napríklad kostol Sv.Štefana z 13. storočia.


C-50 (3739) s vlakom Nagybörzsöny – Nagyirtás pred cieľovou stanicou, 8.7.2018
© Michal Melicher


Pohľad na depo a stanicu v Nagybörzsöny, 8.7.2018 © Michal Melicher


Cyklodrezina čaká na záujemcov o zvezenie, Nagybörzsöny, 8.7.2018 © Michal Melicher

Veľkou zaujímavosťou celej železničky Szob – Nagybörzsöny, okrem úvratí v záverečnom úseku, je určite systém 3 rôznych prevádzkovateľov. Na prvý pohľad zbytočná komplikácia, je pre nadšencov prínosom, keďže vďaka tomu môže návštevník vidieť a previezť sa rôznymi vozidlami počas jednej návštevy. Prvý úsek železničky nám prišiel nezaujímavý, myslím, že je aj na škodu, že trať nevychádza alebo aspoň neprechádza pôvodnou stanicou s depom. Malé oživenie prináša prestávka v Mária-kút, pri jazde späť je ale skutočne zbytočná. Stadiaľ sa nezaujímavou krajinou dostávame až do malej staničky v Márianosztre. Ak sa nevyberiete do obce, priamo na stanici nič zaujímavé nenájdete. Po prestupe už trať vedie omnoho zaujímavejším úsekom plným oblúkov, ale predsa len, pomalej a komfortnej jazde v novom motorovom vozni po novej trati niečo chýbalo. Prestup v Nagyirtás je už na peknej staničke v lesnom prostredí - presne to, čo poteší na duši každého výletníka. Záverečný úsek je jednoznačne to najlepšie čo železnička ponúkne – trasa hustým lesom, úvrate, zaujalo nás aj spustenie vozňov bez rušňa a tiež malebné depo v Nagybörzsöny. Príjemný dojem v nás zanechala aj samotná obec, ktorou sme sa prešli. Treba uznať, že naši južní susedia sa skutočne snažia vyťažiť zo železničky čo najviac. Pochváliť možno investície do opravy a sprevádzkovaní trate, nadväznosť spojov či rôznorodosť vozidiel. Naopak chýbalo nám najmä upriamenie pozornosti na úzkokoľajku samotnú. Možno k tomu prispela aj absencia Maďarčiny v našom slovníku ale cestou späť sme sa zhodli, že na našom území máme omnoho atraktívnejšie úzkokoľajné pamiatky. Návšteva prihraničnej železničky Szob – Nagybörzsöny ale určite stojí za príjemne strávený deň.

Súvisiace odkazy