Železnica v pohorí Börzsöny I: Úzkokoľajka údolím potoka Török

História trate

Prvú koncesiu na výstavbu uhorskej časti trate Viedeň - Győr - Pešť získalo konzorcium Von Sinu postupne do roku 1838. Súčasne sa objavilo konzorcium bankára Morica Ullmana s povolením na prípravné práce železnice Marchegg - Bratislava. Tento projekt našiel v Uhorsku viac porozumenia ako trať cez Győr, pretože umožňoval napojenie na priemyselný severozápad Európy cez železničnú sieť spoločnosti Severná železnica cisára Ferdinanda (skratka KFNB). Preto sa v roku 1840 uhorský snem obrátil na cisára so žiadosťou o podporu trate cez Bratislavu, ale problém vyriešil Sina sám, keď mu došli peniaze a tým sa vzdal budovania železnice v Uhorsku. Dňa 16. mája 1844 bola Uhorskej centrálnej železnici udelená koncesia na stavbu trate Marchegg - Pešť - Debrecín s odbočkami do Komárna, Aradu, Nagyváradu (Oradea) a Raconocz (Rakamaz). Prvý parný vlak do Bratislavy dorazil 20. augusta 1848 a prevádzku na trati prevzala až do zoštátnenia roku 1850 firma KFNB. Spoločnosť sa počas výstavby prvého úseku dostala do finančných problémov a na svojom generálnom zhromaždení v roku 1849 rozhodla odstúpiť trať štátu. Počas nasledujúceho roka napredovala výstavba trate rýchlo. Dňa 15. novembra 1850 bol dokončený úsek Vác - Štúrovo a o necelý mesiac aj posledný úsek Bratislava - Štúrovo.  

Kismaros, priestor zastávky z nadchodu smer Verőce (Vác); 22.04.2016 © Michal Čellár

Počas roku 1893 nechal pruský statkár Johann Franken-Siersttorpff postaviť úzkorozchodnú železnicu s rozchodom 600 mm pre zvoz dreva zo svojich lesov s rozlohou 4000 ha v blízkosti Királyrétu. Trať začína v obci Kismaros a údolím potoka Török cez obce Szokolya a Királyrét viedla k nákladisku Adolf kúti rakodó s dĺžkou 11,5 km a od začiatku tu premával jeden parný rušeň.

Ďalšie rozšírenie lesnej železnice prebehlo v roku 1912, kedy bolo postavené predĺženie o 1,5 km do nákladiska Cseresznyefa rakodó a zároveň prebehlo čiastočné preloženie trate povyše obce Királyrét. V rovnakom roku bolo postavené krátke pokračovanie trate ku lomu Inócz s dvoma úvraťami, ukončené zvážnicou pri lome a odbočka Királyrét - Bajdázó a tým začala preprava vulkanického andezitu po železnici. Na druhom konci bola železnica predĺžená do prístavu na rieke Dunaj a takisto i do dnešnej stanice Verőce na trati Budapest - Vác - Szob. Hospodárske centrum železnice bolo presunuté zo stanice Kismaros do Paphegy, kde bola v susedstve stanice postavená úpravňa kameňa a elektráreň.

Úsek Hártókút - Szokolya-Mányoki, teleso trate na začiatku obce Szokolya, smer Verőce; 22.04.2016 © Michal Čellár

V roku 1916 kúpil panstvo spolu so železnicou Bruno Balog, následne vlastnené českým statkárom (Emil Čečovička) a od roku 1924 švajčiarskym podnikateľom (Kuno Hoffera). V tomto roku prebehla výstavba trate z uzlu Királyrét údolím Bagoly-bükki-patak, ktorá však bola prevádzkovaná len do roku 1935. Súčasne prebehlo predĺženie trate medzi povrchovými dolmi Inócz a Ilona a bola postavená visutá nákladná lanovka z lomu Inócz do nákladiska Paphegy.

Ťažba kameňa bola ukončená v roku 1941 a následne bola zrušená trať z Cseresznyefa k povrchovým dolom Inócz a Ilona, a súčasne bola zrušená nákladná lanovka, pričom železnička naďalej prevážala už len drevo. Na krátke obdobie počas roku 1945 bola obnovená ťažba a preprava kameňa. O dva roku neskôr bol postavený posledný úsek, a to údolím Szén-patak-völgy z uzlu Királyrét k chate Spartakus a nasledujúci rok bola vetva predĺžená pomocou piatych úvratí až do Egyházbükk. Po tejto trati sa ročne prepravilo až 20 000 m³ dreva a po vyťažení bola odbočka v roku 1953 zrušená.

Kismaros AÉV, parná lokomotíva 4713057 „Triglav“ ako pamätník vedľa staničnej budovy; 22.04.2016 © Michal Čellár

V roku 1954 prebehlo zoštátnenie lesov a železnice tým pripadli do správy Állami Erdőgazdaságok (lesné hospodárstvo) v meste Balassagyarmat. Po niekoľkých reorganizáciách sa po roku 1970 správcom územia a tým aj majiteľom trate stali Ipolyvidéki Erdő- és Fafeldolgozó Gazdaság (Poipeľské lesné a drevospracujúce hospodárstvo). Dňa 26. mája 1954 bola zahájená pravidelná osobná doprava podľa cestovného poriadku na úseku Kismaros - Királyrét s tým, že počas víkendov vlaky pokračovali až do stanice Cseresznyefa.

Prvý rok premávali otvorené osobné vozne vyrobené v miestnych dielňach, ale už v nasledujúcich rokoch (1955-1958) sem boli dodané 3 uzavreté osobné vozne z dielne Fővárosi Villamos vasút (elektrické dráhy mesta Budapešť). Súbežne v rokoch 1954 a 1956 boli dodané dva motorové rušne typu MD-40 (jeden z nich dnes premáva na lesnej železnici pri obci Kemence), vyrobené v továrni na banské stroje v Zagyvapálfalva a následne počas rokov 1962-67 prišli na trať aj štyri nové motorové rušne C-50, čím skončila parná prevádzka na trati. Súčasne boli v 60. rokoch 20. storočia dodané nové osobné vozne vyrábané v dielňach Dunakeszi.

Schematický plán vývoja Királyréti Erdei Vasút spracovaný podľa článku Királyrétská lesní drahá v časopise Dráha 05/2012 © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Od roku 1970, po zrušení odbočky ku kameňolomu Bajdázó, zostal v prevádzke iba 14,593 km dlhý úsek Verőce - Királyrét - Cseresznyefa. V nasledujúcich rokoch bola veľká časť dreva v okolí trate vyťažená, kvôli čomu nákladná doprava výrazne klesala a začalo sa hovoriť o zrušení trate. To by poškodilo rozvíjajúci sa turistický ruch v pohorí, ale i prepravu miestnych obyvateľov, lebo údolím ešte nebola zavedená autobusová doprava. Preto bolo rozhodnuté o premene na pioniersku železnicu a na jeseň 1975 tisíc ľudí pracovalo na úprave trati, aby sa 6. júla nasledujúceho roku mohlo konať slávnostné zahájenie prevádzky.

Pionieri slúžili na trati počas leta v dvojtýždňových táboroch, kde každý robil inú funkciu na železnici. Mimo leta fungovala trať ako normálna lesná železnica pre potreby údolia. Na jar 1978 postihla údolie veľká povodeň, ktorá poškodila väčšinu dĺžky trate. Následne bolo rozhodnuté o prestavbe trate na rozchod 760 mm. Prestavba trate prebiehala do roku 1981 a zároveň bola trať skrátená do súčasnej konečnej Királyrét, kde bol vytvorený skanzen z pôvodných vozidiel s rozchodom 600 mm. Nové vozidlá prišli z čerstvo zrušených tratí v okolí mesta Sárospatak. Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej trate prebehlo dňa 7. júna 1981.

Szokolya-Mányoki, priestor zastávky zo smeru Királyrét; 22.04.2016 © Michal Čellár

Po zmene politického režimu bola trať premenovaná na detskú, ale deti tu naposledy slúžili v roku 1991 s tým, že rok predtým bola údolím do obce Szokolya zavedená autobusová doprava. Tieto skutočnosti viedli dňa 18. mája 1992 k zastaveniu prevádzky na dobu niekoľkých mesiacov.

Po obnovení prevádzky slúži trať už len pre turistické vlaky. Na začiatku roka 1994 bol motorový rušeň Mk 48.2019 odpredaný na rakúsku úzkorozchodnú železnicu Zillertalbahn, kde slúžil hlavne pri údržbe trate. Následne bol v roku 2001 prevzatý spoločnosťou Stainzer Lokallbahn pri meste Graz. Na jeseň 1994 boli do Rakúska odvezené aj dva vozne BDax a päť vozňov Bax. Lesná železnica sa chcela zbaviť svojej pionierskej minulosti a preto začala postupne premaľovávať vozidlá z červeno-žltej na zelenú a 28. marca 2010 prebehla slávnostná jazda poslednej „pionierskej súpravy“ na čele s rušňom Mk 48.2018. Začiatkom mája 2013 bol v stanici Királyrét oficiálne predstavený motorový vozeň na solárny pohon „Vili“, vyrobený na objednávku majiteľa železnica a z veľkej časti financovaný z fondov EU.

Schematický plán Királyréti Erdei Vasút © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Popis súčasného stavu trate dňa 22. apríla 2016

Úzkorozchodná železnica začínala v minulosti v stanici Verőce (pôvodný názov Nógrádverőce, Verőcemaros), ktorá sa dnes nachádza v km 43 dvojkoľajnej elektrifikovanej trate MÁV-070 Budapest-Nyugati - Vác - Szob - (Štúrovo). Železničná trať je vedená na násype po úbočí pohoria a zároveň rozdeľuje obec Verőce na dve časti, navzájom prepojené niekoľkými podjazdami. V strede koľajiska stanice sa nachádza ostrovné nástupište, ktoré má na zhlaví smer Vác podchod do obidvoch častí dediny. Na tomto zhlaví sa vo svahu násypu nachádza výpravná budova z čias Rakúska-Uhorska s tým, že prízemie sa nachádza na úrovni ulice a prvé poschodie na úrovni koľajiska stanice. Približne v strede ostrovného nástupišťa sa vľavo zo smeru Vác oddeľuje a postupne klesá nepoužívaná koľaj do areálu miestnej firmy - bývalého prekladiska lesnej železnice. 

Verőce, pôvodne prekladisko medzi úzkorozchodnou železnicou a traťou MÁV, v súčasnosti na pozemku súkromnej firmy; 22.04.2016 © Michal Čellár

Za oploteným areálom sa zachovala nakladacia rampa s nepoužívaným koľajiskom úzkorozchodnej železnice, v minulosti určené na prekládku nákladu. Smerom k obci Kismaros vychádza z areálu dlhodobo nepoužívaná úzkorozchodná koľaj a postupne klesá ku Árpád út. Tu je trať vedená rovnobežne s ulicou vľavo a s rodinnými domami vpravo, ale miestni obyvatelia si postavili prístupové cesty a vďaka tomu je koľaj niekoľkorát prerušená. Po približne 150 metroch sa teleso trate stáča doprava pod násyp železničnej stanice Verőce a následným ľavotočivým oblúkom nasleduje skoro rovný, nepoužívaný úsek do obce Kismaros, rovnobežný s traťou MÁV-070 na násype. Na začiatku leží dvojkoľajná výhybňa, zarastená v náletových drevinách. V strede rovného úseku medzi obcami prechádza trať oceľovým mostom ponad Morgó patak.

Úsek Verőce - Kismaros ÁEV, most ponad Morgó patak, pohľad z Árpád út; 22.04.2016 © Michal Čellár

Pred ulicou Szokolyai út sa trať pravotočivým oblúkom stáča do údolia a spolu s ulicou prechádza podjazdom popod dvojkoľajnú trať. Hneď za mostom začína trojkoľajné koľajisko počiatočnej stanice Kismaros ÁEV. Rovnobežne s násypom trate Budapest - Szob stojí dvojkoľajná hala pre odstavovanie vozidiel, napojená do koľajiska stanice na zhlaví smer Verőce. Na mieste pôvodnej staničnej budovy zo 60. rokov 20. storočia bola postavená súčasná, v ktorej sa nachádza turistické informačné centrum. Obidve budovy boli financované z fondov EÚ a odovzdané do používania v lete 2010.

V parku vedľa staničnej budovy bola do decembra 2017 vystavená parná lokomotíva 4713057 „Triglav“ vyrobená mníchovskou firmou Krauss s rozchodom 600 mm a meno dostala podľa najvyššej hory Slovinska, pod ktorou počas prvej svetovej vojny slúžila. Neskôr slúžila v kameňolome v Inócz a v 50. rokoch minulého storočia prešla na lesnú železnicu Királyrét. Po zrušení parnej prevádzky na trati slúžila ako vykurovací kotol v stanici Paphegy, ale ešte 30. septembra 1972 odviezla svoj posledný mimoriadny vlak. Následné bola v roku 1974 prevezená do skanzenu pri stanici Kastély (Nagycenk) u mesta Sopron, neskôr sa však vrátila späť. V súčasnosti prebieha jej oprava na úzkorozchodnej železnici u obci Kemence.

Kismaros ÁEV, Mk 48.2031 Királyréti Erdei Vasút na čele osobného vlaku do stanice Királyrét, pohľad od staničnej budovy; 22.04.2016 © Michal Čellár

Po opustení súčasnej počiatočnej stanice nasleduje priecestie s miestnou komunikáciu a následne trať pokračuje rovnobežne s potokom Török, napravo údolím a vľavo záhradami domov na Szokolyai út. Za miernym ľavotočivým oblúkom sa železnica priblíži k ulici a takto pokračujú na koniec obce, kde pravotočivým oblúkom prichádza trať do dvojkoľajnej stanice Morgó. V strede stanice, vzdialenej necelých 2 km od počiatočnej stanice, sa nachádza jednoduchý drevený prístrešok.

Tesne za stanicou prechádza trať oceľovým mostom ponad prítok potoka Török a ďalej priamo pokračuje rovnobežne so Szokolyai út údolím s niekoľkými priecestiami prístupových ciest k rodinným domom. Po necelom kilometri prechádza ďalším jednoduchým mostom a následne vchádza do zastávky Börzsönyliget (pôvodný názov Kisdobos), tvorenej iba zatrávnenou plochou na pravej strane zo smeru Kismaros. Za zastávkou končí zástavba a ďalej sa trať miernymi oblúkmi kľukatí údolím popri ceste.

Úsek Kismaros ÁEV - Morgó, rovný úsek trate za obcou Kismaros, smer Királyrét; 22.04.2016 © Michal Čellár

Po vyše 500 metroch prechádza trať ľavotočivým oblúkom cez cestu a následným pravotočivým oblúkom vchádza do stanice Hártókút (pôvodný názov Krónikás). Koľajisko stanice tvoria dve koľaje a jedna slepá koľaj na zhlaví smer Morgó, ale nenájdeme tu žiaden prístrešok.

Za stanicou vedie trať viac než 1 km po úbočí naľavo od cesty a zároveň stúpa až na začiatok obce Szokolya. Tu sa trať kľukatí po úbočí údolia, vchádza do obce a rovnobežne s Ady Endre út prichádza do zastávky Szokolya-Mányoki s murovaným prístreškom a vyasfaltovaným nástupišťom. Necelých 3 km od zastávky sa v lese nachádza stanica Szokolya na miestnej železnici MÁV- 75 Vác - Balassagyarmat.

Cez obec pokračuje úzkorozchodná trať naľavo s Kossuth út a so zástavbou napravo necelých 0,5 km do ďalšej zastávky Szokolya-Felső, ktorá má len spevnenú plochu s lavičkou pred rodinnými domami. Po križovatke s Aradi út pokračuje ďalších 500 metrov železnička zástavbou obce a Jókai út až na pole za obcou. Tu miernym pravotočivým a následným ľavotočivým oblúkom prichádza k potoku Török, kde končí otvorené údolie.

Szokolya-Riezner, priestor zastávky zo smeru Királyrét; 22.04.2016 © Michal Čellár

Tu začína centrum lesnej železnice Paphegy, chránené zo smeru Verőce výkoľajkou pri rodinnom dome na začiatku zovretého údolia. Po vyše 100 m nasleduje krátke dvojkoľajné koľajisko pre obiehanie súpravy, z ktorého sa oddeľuje nepoužívaná koľaj cez cestu do objektu na spracovanie dreva s odstránenou výhybkou. Na kraji úbočia tu začína koľaj s dlhodobo nepoužívanými nákladnými vozňami, ako ukončenie koľajiska dielní povyše s dvoma dvojkoľajnými halami za sebou pre údržbu vozidiel. Vedľa nich leží uzamknutá murovaná staničná budova a tu nasleduje ďalšia časť stanice, dvojkoľajné koľajisko, do ktorého sú na zhlaví smer Királyrét zaústené koľaje z depa. Niekoľko desiatok metrov za koľajiskom stanice smer Királyrét nasleduje priecestie s cestou do údolia, za ktorou sa pripája nepoužívaná koľaj do areálu čerpacej stanice.

Paphegy, koľaj pre obiehanie súpravy na začiatku stanice zo smeru Verőce, smer Királyrét; 22.04.2016 © Michal Čellár

Cez oceľový most ponad potok Török prechádza trať rovným úsekom popri poľnohospodárskej usadlosti, kde sa nachádza posledná zastávka Királyrét alsó (pôvodný názov Tábortűz). V minulosti sa tu nachádzal jednoduchý drevený prístrešok, ale dnes už nič nenasvedčuje tomu, že tu je zastávka. Za usadlosťou sa trať kľukatí lesom približne 1 km až do konečnej dvojkoľajnej stanice Királyrét, so slepou koľajou na zhlaví smer Paphegy a veľkým dreveným prístreškom pred zhlavím smer koniec trate. Poniže stanice, na mieste pôvdného nákladiska, leží medzi traťou a svahom napravo zo smeru Kismaros koľajový okruh pre šliapacie dreziny s dĺžkou 750 m. Do prestavby trate na súčasný rozchod sa stanica Királyrét nachádzala o niečo vššie, za križovatkou ciest do údolí.

Királyrét, priestor stanice zo smeru Paphegy (Verőce); 22.04.2016 © Michal Čellár

Úzkorozchodná železnica je v prevádzke po celý rok s tým, že v zimnom období premáva len cez víkendy a dni pracovného pokoja v Maďarsku. Vlaky sú tvorené motorovou lokomotívou Mk 48 Rába alebo motorovým vozňom M06, ktorý vznikol v miestnych dielňach prestavbou nákladného vozňa, spolu s osobnými vozňami. Vo vybrané dni premáva po trati aj parný rušeň Resita 490.2004, ktorý bol v roku 2003 dovezený z píly v rumunskom meste Orastii.

Počiatočná stanica Kismaros ÁEV sa nachádza v údolí pri železničnej zastávka Kismaros na trati MÁV-070 Budapest-Nyugati - Szob - (Štúrovo). Prístup je možný po schodisku na konci obidvoch nástupných hrán zastávky smer Vác ku ceste do obce Szokolya, ktorá podjazdom prekonáva dvojkoľajnú elektrifikovanú trať a tu sa nachádza počiatočná stanica úzkorozchodnej železnice. Na trati MÁV-070 premávajú osobné vlaky na trase Budapest-Nyugati - Vác - Szob v základnom hodinovom takte s tým, že vo vybrané hodiny premávajú častejšie. Po trati zároveň premávajú v dvojhodinom intervale diaľkové vlaky EC „Metropolitan“ na trase Praha hl.n. - Bratislava hl. st. - Budapest-Nyugati pu. s tým, že na maďarskom území zastavujú len v staniciach Szob, Nagymaros-Visegrád a Vác. 

Kismaros ÁEV, M 06-401 s jedným vozňom v stanici Királyrét, pohľad od staničnej budovy; 20.08.2011 © Michal Čellár

Zdroje a odkazy:

• Zlatá kniha Hontu, Peter Urban a kolektív, Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., Praha, 2009
• Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kolektív, ŽSR Bratislava, 1999
• Dráha 03/1997 - Úzkorozchodné železnice v Maďarsku, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o., Praha, 1997
• Dráha 03/2003 - Dny úzkorozchodných drah v roce 2003, Karel Beneš, NADATUR, spol. s r.o., Praha, 2003
• Dráha 04/2007 - Aktuality z Madarska, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o., Praha 2007
• Dráha 04/2010 - Lokomotivy Rába v Maďarsku, NADATUR, spol. s r.o., Praha, 2010
• Dráha 07/2010 - Nový úzkorozchodný motorový vůz, NADATUR, spol. s r.o., Praha, 2010
• Dráha 05/2012 - Királyrétská lesní dráha, Karel Beneš, NADATUR, spol. s r.o., Praha, 2012
• Dráha 09/2012 - 40 let muzejní dráhy v Nagycenku, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o, Praha 2012
• Dráha 04/2015 - Maďarsko 2014 - 2015, Karel Beneš, NADATUR spol. s.r.o., Praha, 2015
• Zlatá kniha Hontu, Peter Urban a kolektív, Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., Praha, 2009
• Oficiálna stránka Királyréti Erdei Vasút
• Železničná trať 317 Kismaros - Királyrét na stránke vasutallomasok.hu
• Királyréti Erdei Vasút na stránke kisvasut.sk
• The Line Királyrét - Kismaros 2017 (pohľad zo stanoviska rušňovodiča na trať Királyrét - Kismaros) na stránke youtube.com