Po úzkych koľajach 2018, časť 3: Z Mladějova až na Hřebeč

História Mladějovskej úzkokoľajky je priamo spätá so závodom na výrobu šamotu v Mladějove, ktorý vznikol ešte v 19. storočí. Na jeho výrobu sa spotrebovával lupok (ílovec), ktorý sa ťažil v Hřebečskom pohorí. Pôvodne sa lupok dopravoval lanovou dráhou, neskôr konskou železnicou a  od roku 1919 železničkou s parnou prevádzkou. Rozchod železničky bol zvolený na bežný priemyselný – 600mm. Trať dosahuje stúpanie až 32 promile a dosahuje dĺžku 10,5km. Okrem lupku sa vo výraznej miere vozilo aj vyťažené uhlie. Parnú prevádzku doplnili v 60-tych rokoch rušne BN 60-H, určené na posun a pracovné vlaky, a ďalej  na posun v hornej stanici Hřebeč boli dodané aj rušne BNE 50. V štôlňach slúžili banské rušne rôzneho druhu.

Pece na výrobu šamotu, Mladějov na Moravě, 21.7.2018
© Michal Melicher

Odstavený pôvodný rušeň BN 60-H, 21.7.2018 © Michal Melicher

V 70-tych rokoch sa uvažovalo nad prerozchodovaním železnice z rozchodu 600mm na 900mm, s použitím motorovej trakcie - rušňami typu T212. Ďalší variant počítal so zrušením železnice a nahradením prevádzky závodnou cestnou dopravou. Pre nedostatok financií sa nakoniec najreálnejším stal iný zámer, a to až v 80-tych rokoch: náhrada parných rušňov 2-mi dodanými rumunskými dieselovými rušňami Faur L 18H. Tento zámer bol tiež neúspešný, rušne síce boli dodané, no pre ich vyššiu hmotnosť a stav zvršku nebola ich prevádzka dovolená. Následná rekonštrukcia zvršku dosiahla len do polovice trate a koncom roka 1991 bola vtedy ešte stále parná prevádzka na železnici úplne zastavená.

Dvojica rušňov Faur L 18H, 21.7.2018 © Michal Melicher

Múzejné aktivity započali na celej trati so zostatkovým vozidlovým parkom už od roku 1995, kedy areál dostalo do nájmu Múzeum priemyselných železníc (MPŽ) . Postupne sa v areáli nahromadilo množstvo zaujímavej techniky z rôznych železničiek. MPŽ sa ale v roku 2005 nedohodlo na predĺžení nájomnej zmluvy a  pre nezhody s vlastníkom areálu sa spolu so získanou železničnou technikou vysťahovalo. (Dnes pôsobí vo vlastnom areáli v Zbýšove.) Aktivity na železnici pokračovali ďalej už pod hlavičkou „Mladějovskej průmyslovej dráhy“. Ešte v roku 2004 bol ale prevádzkový úsek z dôvodu technického stavu skrátený o polovicu, po stanicu Nová Ves u Kunčiny. Až v roku našej návštevy – 2018 - bola prevádzka opätovne spustená až do stanice Hřebeč-doly. Železnička je tak prevádzkyschopná v celej svojej pôvodnej dĺžke. V areáli v Mladějove je okrem železničnej techniky situované aj Priemyselné múzeum s rôznou historickou cestnou technikou. Úzkokoľajná železnica funguje len v soboty, od konca júna do konca augusta, prípadne v ďalšie vybrané dátumy. V ponuke sú bežne 4 páry vlakov do Novej Vsi (vedené parným rušňom) a 3 nadväzné spoje do stanice Hřebeč-doly (motorová trakcia).

Odstavené banské vozíky a upravený snežný pluh, areál
Priemyselného múzea, 21.7.2018 © Michal Melicher

Najstarší zachovaný rušeň z pôvodného parku je rušeň Krauss-Linz 7485 – „Jednička“, dodaný do Mladějova už v roku 1920. Ide o rekonštruovaný malý rušeň typu RIIIc, s predĺženým kotlom a doplneným jednonápravovým podporným tendrom. Rušeň je prevádzkyschopný dodnes. Ďalší rušeň, vychádzajúci konštrukčne z „Jedničky“, avšak mohutnejší a výkonnejší - Krauss-Linz 1518 – „Pětka“ – bol dodaný v roku 1929 a spolu s „Jedničkou“ ukončoval prevádzku. Tiež sa dožil aj následnej prevádzky muzeálnych vlakov. Toho času, sa už niekoľko rokov podrobuje oprave. V roku 2019 bol v Mladějove slávnostné uvedený do prevádzky aj ďalší parný rušeň, typ BS-80, vyrábaný v ČKD. Tento rad bol posledným dodaným parným rušňom na miestnu železnicu. Pôvodný rušeň z Mladějova dnes nájdeme funkčný na Nitrianskej poľnej železnici. Tunajší sprevádzkovaný rušeň je pôvodom zo železiarní v Královom Dvore. Z dieselovej trakcie sa zachovali a sú prevádzkyschopné: rušeň BNE 50 (jeden z pätice pôvodných strojov), dva z trojice rušňov BN-60H a oba rušne Faur L18H. Vozidlový park dopĺňajú aj ďalšie, menšie banské, aj povrchové rušne.

Rušeň Krauss-Linz 7485 po dobratí vody na „Veksli“  21.7.2018
© Michal Melicher

Na cestu do Mladějova sme podobne ako pri návšteve železničiek Szob – Nagybörszöny, využili hromadnú dopravu vlakom, keďže sa dá v rozumnom čase docestovať z Bratislavy až do cieľa nášho výletu. V Českej Třebovej sme sa usadili do „Regionovy“, ktorá po 20 minútach cesty zastavila v staničke Mladějov na Moravě. Zo stanice je to do areálu Priemyselného múzea naozaj blízko. Bývalé Šamotové závody mali dokonca priamo do stanice zaústenú aj nakladaciu rampu, bez potreby vybudovania vlastnej železničnej vlečky. Hneď po vchode do areálu prechádzame okolo depa a dielní, na opačnej strane sa nachádza budova bývalej elektrárne a ďalšia budova v ktorej sa dnes nachádza občerstvenie s teplou kuchyňou. Medzi nimi sa nachádzajú exponáty banských vozíkov a vystavený rušeň BN-60H. V celom areáli sa nachádza množstvo historickej dopravnej techniky. Za poplatok samozrejme môžete absolvovať komentovanú prehliadku, ktorú sme my žiaľ z dôvodu nedostatku času vynechali. Zdokumentovali sme odstavené železničné vozidlá a pobrali sa zakúpiť si lístky do veľmi vkusnej staničnej budovy, dostavanej v roku 2008.

Staničná budova železničky – Mladějov na Moravě, 21.7.2018
© Michal Melicher

Prípravy pred odchodom vlaku z Mladějova, 21.7.2018
© Michal Melicher

Na staničku bola po čase, po príchode z prvého obratu, pristavená súprava. Skladala sa z 5-tich krátkych 2-nápravových otvorených vozňov, 1 zavretého vozňa, a ako už býva u našich susedov samozrejmosťou – z cyklovozňa. Na čele vlaku bol v tom čase jediný miestny prevádzkyschopný parný rušeň: Krauss-Linz 7485 – „Jednička“, ktorá tu slúži od roku 1920. Vlak sa onedlho po nástupe uviedol do pohybu a prechádzal najskôr areálom dnešného múzea. Najskôr sa z pravej strany pripája aj koľaj z vykládky z bývalej „šamotky“, z ľavej strany koľaj nákladnej stanice. Trať vedie za areálom značným stúpaním, otvorenou krajinou, a po otočení o 180 stupňov prejde opäť cez okraj obce Mladějov do výhybne „Veksl“. Tu sa nachádza aj druhá, slepá koľaj. Práve po „Veksl“ v časoch pravidelnej prevádzky vyťahoval rušeň vozne na šamot z dôvodu stúpania z Mladějova na 2-krát. Vo „Veksli“ súpravu opäť spojil a pokračoval ďalej. Aktuálne tu parný rušeň doberá vodu. S tým Vás oboznámi aj vlakový personál, a pre cestujúcich je možnosť túto činnosť sledovať naživo. Parný vlak pokračuje ďalej už zalesnenou krajinou do stanice Nová Ves u Kunčiny, ktorá sa nachádza približne v polovici trasy (5km). Nová Ves je zároveň jeho konečná stanica. Sprevádzajúci personál vezme záujemcov k neďalekej štôlni, aj s výkladom o histórii ťažby v regióne.

Posun v stanici Nová Ves u Kunčiny, 21.7.2018 © Michal Melicher

Posun v stanici Nová Ves u Kunčiny, 21.7.2018 © Michal Melicher

Zatiaľ čo parný vlak sa po 20-tich minútach vydá na cestu späť do Mladějova, pre záujemcov o dlhšiu trasu bola na druhej koľaji pristavená súprava s rušňom BNE50, a polovičným množstvom vozňov smer Hřebeč. Nastúpime a pokračujeme ďalej peknou trasou lesom, po úbočí pohoria, a zastavujeme po ďalších 5km v zastávke Hřebeč-Gerhard. Nasleduje opäť krátka prechádzka so zaujímavým výkladom k neďalekej pôvodnej rovnomennej štôlni. O necelý kilometer odtiaľ zastavujeme už v konečnej dvojkoľajnej stanici, Hřebeč-doly. Sprievodca pokračuje s výkladom, dozvedáme sa množstvo zaujímavostí a kráčame po „mesačnej krajine“ vytvorenej zvyškami vyťaženej horniny s výhľadom na údolie. Za stanicou nachádzame aj ruiny bývalého depa a koľaje odbočujúce do bývalej štôlne 6001. Stíhame ešte skonzumovať zabalenú desiatu aby sme sa zviezli opäť s prestupom v Novej dole do Mladějova. Celý otoč na Hřebeč trval až 4 hodiny. Vďaka zastávkam, prechádzkam a pútavým výkladom, nám ale vôbec neprišiel prehnane dlhý. Pre rodiny s menšími deťmi sa ale viac odporúča skrátený obrat parným vlakom Mladějov – Nová Ves u Kunčiny, ktorý trvá necelé 2 hodiny.

Zvyšok depa motorových rušňov na Hřebči, 21.7.2018
© Michal Melicher

Rušeň BNE 50 po príchode do stanice Hřebeč doly, 21.7.2018
© Michal Melicher

Komplexne  zhodnotené, „Mladějovská průmyslová dráha“ bola tá najlepšia úzkokoľajka, ktorú sme v minulom roku navštívili. Parný vlak, dieselový vlak, pôvodné vozidlá, dostupnosť, kompletná trasa, zastávky s výkladom, krajina, areál múzea - prakticky nie je čo vytknúť, azda to, že premáva len v soboty. Ostáva len zložiť „klobúk dolu“ pred partiou, ktorá túto železnicu udržuje v prevádzke a všetkým odporučiť jej návštevu.

Použitá literatúra a zdroje:

1. Mladějovská průmyslová dráha - Průmyslové muzeum Mladějov
2. Světem Železnic - Mladějovská průmyslová dráha - YouTube