Za výletnými vlakmi na Slovensko
Tento malý cestopis nadväzuje na reportáž, ktorú ste (aspoň dúfam) na tomto mieste čítali minulú stredu. Nie však tematicky, ale časovo, a to veľmi tesne, lebo išlo o tú istú výpravu z môjho bydliska na kraji Drážďan na územie bývalého „spoločného štátu Čechov a Slovákov“, na ktorej sme sa v tom predchádzajúcom príspevku rozlúčili v podvečer 14. augusta v Prahe. Odtiaľ som potom pokračoval nočným spojom RegioJetu na východ Slovenska, pričom ani táto cesta sa nezačala bez problémov.
Vďaka už minule spomínanému dopravnému chaosu sme pražskú hlavnú stanicu opustili o štvrť hodiny neskôr, ako velil cestovný poriadok, ale do Kysaku sme dorazili na čas. Prestúpil som na vlak do Prešova, kde som si kúpil spiatočný cestovný lístok Plaveč – Muszyna, ktorý ZSSK on-line nepredáva za 4 €.
Potom hlásili, že vlak z Košíc mešká 10 minút. „Vinníkom“ bol nákladný vlak (na snímke vpravo), ktorý asi veľké stúpanie za Kysakom len ťažko zvládol. Rušňovodič išiel za výpravcom, potom sa vrátil s veľkým pohárom kávy a pokračoval do Lipian, kde sme ho neskôr predbehli. Vľavo prišiel osobák z Lipian.
Keď prišiel rýchlik Poľana z Bratislavy, štartoval rušeň 754.085 na čele vlaku do Starej Ľubovne s mračnom dymu. Bohužiaľ vozy za ním boli Honeckerova posledná pomsta, kde sa dajú okná len naklápať, čo mi v dokumentácii cesty touto súpravou samozrejme nepomohlo
Prešovská „ekologická havária“
V Plavči som utekal s ďalším „vlakynetiakom“ na prípoj do poľskej Muszyny.
Po našom príchode do Muszyny tam prišiel aj spoj TLK30171 zo stanice Kraków Główny do Krynice.
Poľský a slovenský vlak v Muszyne
Nielen v Plavči, ako sme sa mohli nedávno presvedčiť v našom Fotoblogu, ale aj tam sú odstavované rušne spoločnosti Freightliner.
Aj spoj R 33105 išiel zo stanice Kraków Główny do Krynice.
Keď som Muszynu opúšťal, odvážal som si okrem iného aj príslušný videozáznam. Motorovou jednotkou 840.005 som potom išiel do Popradu, kde ma prekvapila staršia „električka“ Tatranskej železnice.
Z Popradu som potom po búrke s dažďom pokračoval autobusom cez Slovenský raj do Dobšinej, kde som na stanici neočakávané stretol známeho z Drážďan.
Okrem jeho škodovky pri výpravnej budove ma samozrejme zaujala súprava Letného vlaku Košice – Dobšiná.
Videla Dobšiná vlastne už kedysi takú veľkú súpravu?
Súprava sa mala ako Zr 1661 vydať v 15:46 hod. naspäť do Košíc a ja som v nej nechýbal. V Rožňave bolo treba súpravu obchádzať.
Pri dokumentácii tohto deja ma zaujal mechanizmus, ktorý mal vysoké ambície ohľadom svojho využitia.
V Košiciach sa môj sobotňajší výlet za výletnými vlakmi skončil. Aj jeho poslednú časť som zvečnil formou pohyblivých obrázkov. Snímky statické z celého dňa sú v mojej verejnej galérii.
V nedeľu 16. augusta som išiel z Košíc ďalším Letným vlakom, tentoraz to bol Zr 1640 (Košice 07:50 – Muráň 10:23).
„Vašo“ je pripravený na cestu do Muráňa
Ale len do Lubeníka, odkiaľ som si naplánoval turistický pochod pre zdravie.
Pochodoval som po značenej žltej turistickej trase do Chyžnej a ďalej do Mníšan.
Pohľad naspäť do Chyžnej, vzadu Lubeník
Cesta hore dole v horúcom počasí síce nebola veľmi príjemná, ale keď som sa už rozhodol urobiť dačo pre svoje telo ... Navyše som smeroval k zaujímavým železničným objektom. (Kto na nasledujúcej snímke nájde železničný most?)
Z kopca bolo treba ísť dolu do Mníšan
Mojím ďalším postupným cieľom bol Koprášský viadukt. Po 1,5 km som k nemu dorazil.
Železničný most, po ktorom vlak nikdy neprešiel
Od mosta som sa vybral k tunelu rovnakého mena. Bola to podstatne príjemnejšia trasa, akú som nedávno skúsil cez kopec zo Slavošoviec.
Išiel som po značenej cyklotrase.
Ten krátky tunel sa dá bez problémov prejsť a je v ňom aj dosť svetla.
Nasledujúci Slavošovský tunel je už značne komplikovanejší - kvôli vodopádu a šmykľavému dnu, v prvých metroch aj kvapká voda zo stropu. Okrem toho treba mať zo sebou svietidlo.
Zato tam ale bolo prijemne chladno.
Po výstupe z tunela sa ma pýtala akási cyklistka, či sú v ňom netopiere. Mohol som ju upokojiť, že som žiadne nevidel, aj keď teoreticky tam sú, asi len v zimnom období. Potom mi zostávala iba cesta na autobusovú zastávku.
Autobusom som išiel do Štítnika, kde sa krčmárka tešila z jedného hosťa a ja z toho, že som si mohol dať kávu, vafle a pivo. Ďalším autobusom som pokračoval do Jelšavy, kde už cestujúci čakali na vlak. Na tú istú súpravu s „Vašom“ na čele, ktorá ma ráno odviezla z Košíc. Tentoraz však išlo o spoj Zr 1641 (Muráň 15:15 – Košice 17:54).
V Plešivci sme čakali na križovanie s rýchlikom Košice – Bratislava.
Nebolo by od veci v cestovnom poriadku oznámiť, že vlak z Muráňa má v Plešivci príchod už v 16:19 hod. a tým aj prípoj do Bratislavy. Keď tam len vidíte odchod v 16:35 hod., môžete si myslieť že prípoj nie je.
Do Košíc sme dorazili včas a v 21:22 hodín som sa vrátil RegioJetom do Prahy a následne domov do Drážďan. Aj z posledného dňa tej expedície som si doviezol videozáznam, a to dokonca tak dlhý, že som ho musel rozdeliť na časť prvú, druhú a tretiu. Ďalšie snímky z toho dňa nepohyblivé nájdete v mojej verejnej galérii.
Prepracoval a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský
Súvisiace odkazy
- Z Drážďan do Košíc a späť na krízový spôsob, 20.11.2020 8:00
- Slavnostní proražení tunelu Mezno, 19.8.2020 8:00
- Naša téma: Letná ponuka ZSSK, 29.6.2020 8:00
- Letná zmena cestovného poriadku ZSSK v kocke, 12.6.2020 16:00