Za výletnými vlakmi na Slovensko

25.8.2020 8:00 Helmut Böhme

Za výletnými vlakmi na Slovensko

Tento malý cestopis nadväzuje na reportáž, ktorú ste (aspoň dúfam) na tomto mieste čítali minulú stredu. Nie však tematicky, ale časovo, a to veľmi tesne, lebo išlo o tú istú výpravu z môjho bydliska na kraji Drážďan na územie bývalého „spoločného štátu Čechov a Slovákov“, na ktorej sme sa v tom predchádzajúcom príspevku rozlúčili v podvečer 14. augusta v Prahe. Odtiaľ som potom pokračoval nočným spojom RegioJetu na východ Slovenska, pričom ani táto cesta sa nezačala bez problémov.

Vďaka už minule spomínanému dopravnému chaosu sme pražskú hlavnú stanicu opustili o štvrť hodiny neskôr, ako velil cestovný poriadok, ale do Kysaku sme dorazili na čas. Prestúpil som na vlak do Prešova, kde som si kúpil spiatočný cestovný lístok Plaveč – Muszyna, ktorý ZSSK on-line nepredáva za 4 €.

Potom hlásili, že vlak z Košíc mešká 10 minút. „Vinníkom“ bol nákladný vlak (na snímke vpravo), ktorý asi veľké stúpanie za Kysakom len ťažko zvládol. Rušňovodič išiel za výpravcom, potom sa vrátil s veľkým pohárom kávy a pokračoval do Lipian, kde sme ho neskôr predbehli. Vľavo prišiel osobák z Lipian.


ZSSK a ZSSK Cargo v Prešove

Keď prišiel rýchlik Poľana z Bratislavy, štartoval rušeň 754.085 na čele vlaku do Starej Ľubovne s mračnom dymu. Bohužiaľ vozy za ním boli Honeckerova posledná pomsta, kde sa dajú okná len naklápať, čo mi v dokumentácii cesty touto súpravou samozrejme nepomohlo


Prešovská „ekologická havária“

V Plavči som utekal s ďalším „vlakynetiakom“ na prípoj do poľskej Muszyny.


Prestup v Plavči

Po našom príchode do Muszyny tam prišiel aj spoj TLK30171 zo stanice Kraków Główny do Krynice.


Poľský a slovenský vlak v Muszyne

Nielen v Plavči, ako sme sa mohli nedávno presvedčiť v našom Fotoblogu, ale aj tam sú odstavované rušne spoločnosti Freightliner.


EP07.1054 obchádza súpravu

Aj spoj R 33105 išiel zo stanice Kraków Główny do Krynice.


Elektrická jednotka radu EN71

Keď som Muszynu opúšťal, odvážal som si okrem iného aj príslušný videozáznam. Motorovou jednotkou 840.005 som potom išiel do Popradu, kde ma prekvapila staršia „električka“ Tatranskej železnice.


Popradské stretnutie

Z Popradu som potom po búrke s dažďom pokračoval autobusom cez Slovenský raj do Dobšinej, kde som na stanici neočakávané stretol známeho z Drážďan.


Známy voz ďaleko od domova

Okrem jeho škodovky pri výpravnej budove ma samozrejme zaujala súprava Letného vlaku Košice – Dobšiná.


Videla Dobšiná vlastne už kedysi takú veľkú súpravu?


Súprava sa mala ako Zr 1661 vydať v 15:46 hod. naspäť do Košíc a ja som v nej nechýbal. V Rožňave bolo treba súpravu obchádzať.


Šibovanie v Rožňave

Pri dokumentácii tohto deja ma zaujal mechanizmus, ktorý mal vysoké ambície ohľadom svojho využitia.


SVP 74 ako rýchlik „Cassovia“

V Košiciach sa môj sobotňajší výlet za výletnými vlakmi skončil. Aj jeho poslednú časť som zvečnil formou pohyblivých obrázkov. Snímky statické z celého dňa sú v mojej verejnej galérii.


Podvečer na košickej stanici

V nedeľu 16. augusta som išiel z Košíc ďalším Letným vlakom, tentoraz to bol Zr 1640 (Košice 07:50 – Muráň 10:23).


„Vašo“ je pripravený na cestu do Muráňa

Ale len do Lubeníka, odkiaľ som si naplánoval turistický pochod pre zdravie.


Zr 1640 v stanici Lubeník

Pochodoval som po značenej žltej turistickej trase do Chyžnej a ďalej do Mníšan.


Pohľad naspäť do Chyžnej, vzadu Lubeník

Cesta hore dole v horúcom počasí síce nebola veľmi príjemná, ale keď som sa už rozhodol urobiť dačo pre svoje telo ... Navyše som smeroval k zaujímavým železničným objektom. (Kto na nasledujúcej snímke nájde železničný most?)


Z kopca bolo treba ísť dolu do Mníšan

Mojím ďalším postupným cieľom bol Koprášský viadukt. Po 1,5 km som k nemu dorazil.


Železničný most, po ktorom vlak nikdy neprešiel

Od mosta som sa vybral k tunelu rovnakého mena. Bola to podstatne príjemnejšia trasa, akú som nedávno skúsil cez kopec zo Slavošoviec.


Išiel som po značenej cyklotrase.

Ten krátky tunel sa dá bez problémov prejsť a je v ňom aj dosť svetla.


Koprášský tunel

Nasledujúci Slavošovský tunel je už značne komplikovanejší - kvôli vodopádu a šmykľavému dnu, v prvých metroch aj kvapká voda zo stropu. Okrem toho treba mať zo sebou svietidlo.


Slavošovský tunel

Zato tam ale bolo prijemne chladno.


Východ z tunela

Po výstupe z tunela sa ma pýtala akási cyklistka, či sú v ňom netopiere. Mohol som ju upokojiť, že som žiadne nevidel, aj keď teoreticky tam sú, asi len v zimnom období. Potom mi zostávala iba cesta na autobusovú zastávku.


Cesta od tunela

Autobusom som išiel do Štítnika, kde sa krčmárka tešila z jedného hosťa a ja z toho, že som si mohol dať kávu, vafle a pivo. Ďalším autobusom som pokračoval do Jelšavy, kde už cestujúci čakali na vlak. Na tú istú súpravu s „Vašom“ na čele, ktorá ma ráno odviezla z Košíc. Tentoraz však išlo o spoj Zr 1641 (Muráň 15:15 – Košice 17:54).


Čakanie v Jelšave

V Plešivci sme čakali na križovanie s rýchlikom Košice – Bratislava.


„Vašo“ v Plešivci

Nebolo by od veci v cestovnom poriadku oznámiť, že vlak z Muráňa má v Plešivci príchod už v 16:19 hod. a tým aj prípoj do Bratislavy. Keď tam len vidíte odchod v 16:35 hod., môžete si myslieť že prípoj nie je.


Tu má rýchlik zastaviť

Do Košíc sme dorazili včas a v 21:22 hodín som sa vrátil RegioJetom do Prahy a následne domov do Drážďan. Aj z posledného dňa tej expedície som si doviezol videozáznam, a to dokonca tak dlhý, že som ho musel rozdeliť na časť prvú, druhú a tretiu. Ďalšie snímky z toho dňa nepohyblivé nájdete v mojej verejnej galérii.

Prepracoval a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský

Súvisiace odkazy