V 100, po našom T 476.1 alebo 745

Príkladom môže byť nemecká „vé stovka“

Aj v Nemeckej demokratickej republike (NDR) sa po druhej svetovej vojne začal rozvíjať plán náhrady parných lokomotív modernou trakciou. Vtedajšia Nemecká ríšska dráha (Deutsche Reichsbahn - DR) v 50-tych rokoch minulého storočia vytvorila program, ktorý obsahoval rady dieselových rušňov, ktorými majú byť nahradené stále používané parné lokomotívy. Chýbal v ňom však rad rušňov s výkonom 1 000 PS (Pferdestärke - konské sily), ktorý by zabezpečil vozbu ľahkých a stredne ťažkých osobných a nákladných vlakov, poprípade ťažký posun. Pôvodne sa totiž počítalo s dodávkami takýchto rušňov zo Sovietskeho zväzu. Neskôr však vysvitlo, že Sovietsky zväz nie je schopný tieto rušne dodávať. Preto začal v NDR vývoj vlastného rušňa za využitia súčiastok z existujúceho radu V180.

Rušeň 745 608, už bez pohonu pre SZP a v schéme typickej pre rad V 100.1 u DR,
odstavený vo Zvolene medzi traťovými strojmi (19.4.2019)

Požadovaný rušeň vyvinula firma VEB Lokomotivbau Karl Marx v Babelsbergu. Išlo o štvornápravový podvozkový kapotový rušeň s vežovým stanovišťom rušňovodiča uprostred. Prenos výkonu bol hydrodynamický. Prvý prototyp bol hotový v roku 1964 s naftovým motorom o výkone 900 PS, druhý, s novým motorom o výkone 1000 PS, bol hotový v roku 1965. Ani jeden však DR neprebrala, oba boli neskôr zničene pri požiari železničných dielní v Cottbuse. Bolo rozhodnuté, že nové rušne budú vyrábané v LEW Henningsdorf (Lokomotivbau Elektrotechnische Werke), kde bol v roku 1966 postavený tretí prototyp V 100 003. (Dochoval sa do súčasnosti ako múzejný kus.) Postupne začali tieto rušne nahrádzať stredne výkonné parné lokomotívy prakticky na všetkých typoch výkonov. Rušne V 100 (V – Verbrennungsmotor - spaľovací motor) s výkonom motora 1000 PS sa vyrábali až do roku 1978, posledným bol stroj 110 896 (od roku 1970 je rad preznačený z V 100 na 110), výroba ostatných odvodených radov pokračovala do roku 1983. Celkovo bolo v LEW Henningsdorf v rokoch 1966 až 1983 vyrobených 1143 rušňov vrátane odvodených radov.

Značne schátraná 745.602-3 vo vrútockom depe (3.8.2019)

Ako bolo povedané, V 100 je kapotový rušeň s vežovým stanovišťom. Hlavný rám je uložený na dvoch dvojnápravových podvozkoch prostredníctvom gumo-kovových blokov, sekundárne vypruženie je zabezpečené pomocou vinutých pružín. Pod prednou kapotou sa nachádza dvanásť valcový naftový motor s valcami do „V“ chladený vodou a taktiež chladiaca sústava. Pod zadnou je dynamoštartér, generátor pre ventilátory, kompresorové ústrojenstvo, hlavný vzduchojem, batérie, rozvádzač, vykurovacie zariadenie alebo balast, vlakový zabezpečovač a prípadne rádiostanica. Prevodovka je umiestnená v ráme rušňa pod stanovišťom strojvodcu. Pomocou kĺbových hriadeľov je cez ňu prenášaný hnací moment do nápravových prevodoviek. Pod stanovišťom sú takisto pod obomi pozdĺžnikmi rámu zavesené palivové nádrže. Regulácia otáčok naftového motora je elektromechanická. Kontrolér umožňuje voliť šesť jazdných stupňov, ktorými sa nastavuje elektrický regulátor otáčok ovládajúci reguláciu vstrekovacieho čerpadla. Maximálne konštrukčná rýchlosť rušňa je 100 km/h, neskôr znížená na 80 km/h. K vykurovaniu vozňov slúžil nízkotlaký parný kotol. V 80-tych rokoch dochádza k rekonštrukcii vykurovacej sústavy z dôvodu nedostatku náhradných dielov.

Tabuľka s technickými údajmi radov V 100.4 a V 100.5

Po následnom spojení DR a DB (Deutsche Bundesbahn  - Nemecká spolková dráha) sa v roku 1992 stali V 100-ky (po novom rad 201), inak spoľahlivé a robustné rušne, nežiaducimi. Hlavným dôvodom bola nestabilita pri vyšších rýchlostiach na novších tratiach, ktorú spôsobovali žliabky vyjazdené na jazdných plochách dvojkolesí. To taktiež spôsobovalo poškodzovanie nového traťového zvršku. Prvým opatrením DB AG (Deutsche Bahn Aktiengesellschaft) bolo zníženie ich maximálnej rýchlosti na 80 km/h dôsledkom čoho bola nemožnosť ich využitia na hlavných tratiach, ktoré mali väčšinou stanovenú rýchlosť 100 km/h. To viedlo k rýchlemu vyraďovaniu. Niekoľko rušňov bolo z tohto dôvodu neskôr upravených pomocou dodatočného osadenia hydraulických tlmičov sekundárneho vypruženia. Mnohé stroje, ktoré DB AG vyradila sa ocitajú v dielňach Stendal (súčasný Alstom) a sú upravované podľa požiadaviek ich nových majiteľov.

Typový výkres rušňa radu V 100; zdroj: www.v100-online.de

Pre naše účely sú ďalej zaujímavé dve varianty. Prvou je rad V 100.5 (od roku 1970 rad 110.9). Výkon motora bol 1000 PS, ale rozdielom bol vývod z prednej kapoty v podobe prevodovky pre pohon traťových strojov, ku ktorým sa pripájala cez hriadeľ. Z hriadeľa je možné odoberať výkon 400 PS. Prototypom bol pravdepodobne rušeň 110 960 z roku 1976, jeho existencia je však nejasná. V roku 1981 bol dodaný rušeň s označením 110 961 určený pre prepravu a pohon HSF 80 (snehová fréza vyvinutá v spolupráci FEW a MTH Praha). V roku 1983 ho potom nasledovali stroje čísel 110 962 až 110 970 určené na použitie s GRE (Grabenräumeinheit). Preto neboli zaradené do prevádzkového stavu, ale pod pracoviská pre údržbu traťového zvršku. Po roku 1992 došlo k preznačeniu na rad 710.9 a neskôr k vyradeniu a odpredaju.

Prevodovka pre pohon SZP (Vrútky, 3.8.2019)

Pohľad na SZP a prípojku k prevodovke v pravej časti obrázka (Zvolen, 9.8.2019)

Iný pohľad na SZP 750 (Zvolen, 9.8.2019)

A konečne sa dostávame k československým rušňom. Pre vtedajšie ČSD bolo vyrobených 7 kusov radu V 100.5 v roku 1981. Takisto mali prevodovku pre pohon pracovných strojov vyvedenú z prednej kapoty. Dostali označenie T 476.1001 až T 476.1007, neskôr preznačené na rad 745.6. Prečo však tieto atypické rušne objednali aj ČSD? ČSD a DR v roku 1976 uzatvorili dohodu, na základe ktorej začali pracovať na spoločnom vývoji a následnej výrobe zariadenia určeného pre práce na zemnom telese trate. Vznikla tzv. „jednotka hloubení a čistení příkopů“ (JHČP, u DR známa ako GRE). Tú naprojektovali v kooperácii podniky FEW Blankenburg (Fahrzeug- Und Entwicklungswer - Závod pre vývoj vozidiel) a MTH Vrútky (Mechanizácia traťového hospodárstva). Neskôr bola táto súprava pomenovaná dnes známejším názvom SZP 750 (Súprava na zemné práce).

Prvý prototyp vyrobil FEW a u ČSD bol odskúšaný v roku 1978. Výroba potom pokračovala v MTH Vrútky. V roku 1982 prvá SZP pre ČSD, v roku 1984 bol vyrobený ďalší kus určený pre DR. NDR teda dodávala niektoré komponenty k SZP a V 100 pre ČSD a MTH vyrábala SZP. Takto vzniklo do roku 1987 pre ČSD a DR po osem kusov SZP. (Pôvodne plánovaných 9 pre DR a 7 pre ČSD.) Tie boli u ČSD pôvodne dodané k mostným obvodom, neskôr presunuté k TSS (Traťová strojová stanica). Prvé dva stroje T 476.1001 a T 476.1002 boli pridelené na Slovensko. Zvyšných 5 kusov našlo domov na území dnešnej ČR. Neskôr v roku 1987 ČSD kúpili od DR ešte jeden rušeň k ôsmej súprave SZP pôvodne určenej pre DR. Ten niesol pôvodne označenie V 100.969, u nás preznačený na 745 608, čím stúpol počet slovenských strojov na tri. Kariéra českých V 100 skončila vďaka ich atypickosti vyradením a odpredajom do Nemecka. Tri slovenské rušne sa doposiaľ (22.5.2020) nachádzajú na území SR.

Lokomotíva tadu T 476.1 sa dostala na obálku „Železničářa“ z roku 1986
(autor fotografie: Jaroslav Krenauer)

V inom čísle jej bol venovaný aj krátky príspevok v rubrike „Z našich tratí“
(ročník 36, číslo 11)

Druhým radom dodávaným do ČSSR bol V 100.4 (od roku 1970 rad 111). Ten vznikol odvodením z exportného radu V 100.3 pre Čínu. Išlo o rušne určené pre ťažký posun v priemyselných vlečkách ale aj u DR. Od bežných V 100 sa líšili nahradením vykurovacieho agregátu balastom, úpravou prevodových pomerov, preto maximálna rýchlosť klesla na 65 km/h no zvýšila sa ťažná sila, a taktiež pribudlo zábradlie na predstavkoch pre zvýšenie bezpečnosti posunovačov. Spolu bolo vyrobených v rokoch 1981 – 1983 68 týchto rušňov. Do ČSSR putovali 4 kusy aby slúžili na podnikových vlečkách. Neskôr boli odpredané do Nemecka z rovnakých dôvodov ako rad V 100.5. Návrat V 100 do ČR nastal v roku 2005, kedy sa sem dostalo niekoľko kusov prostredníctvom súkromných dopravcov.

Prehľad rušňov dodaných do ČSSR

Zdroje a odkazy:

1. DR řada V 100 – Wikipedie
2. V100-online.de – fanúšikovská stránka
3. Řada 745 ( T476.1 ) ČD a ŽSR-TSS - Prototypy.cz
4. T 476.1, T476.1, lokomotivní řada 745 – Železniční poklady
5. SZP 750 – Traťové stroje NET
6. V 100.5 und GRE- V100-online.de

Úvodná snímka: Zadné čelo rušňa 745.602-3 odstaveného vo vrútockom depe (3.8.2019)

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský