Koronatrip 2020, alebo s rúškami k Lac Léman (časť 3)

Ráno, 15.7.2020 sme sa najprv vybrali so Sašou a s Maťom zaplávať si v Ženevskom jazere. Ja som však príliš z cukru na to, aby som vliezol celý do vody (podarilo sa mi to iba raz, na pár minút), no Saša, rodáčka z Tatier odchovaná na horskom potoku, si vodu užívala, ako keby sa nachádzala v nejakom aquaparku. Po okúpaní sa sme sa vrátili prezliecť sa a chvíľu na to sme už čakali na zastávke v La Tour de Peilz na osobák do Lausanne. Cestoval s nami aj Maťo, ktorý mal počas dňa svoj program v Lausanne. Z Lausanne sme sa vyviezli úzkokoľajkou spoločnosti LEB (Chemin de fer Lausanne-Échallens-Bercher/Lausanne-Echallens-Bercher-Bahn) do žst. Romanelle sur Lausanne, kde sa od nás Maťo odpojil a my sme pokračovali na konečnú do Échallens.

Trať z Lausanne do Bercher cez Échallens, v kantóne Vaud, bola otvorená 4.11.1874, pričom mesiac pred otvorením prešiel úsekom Lausanne-Chauderon – Prilly-Chasseur skúšobný vlak. Trať s metrovým rozchodom je dlhá 23,6 km a celý jej úsek bol dokončený a slávnostne uvedený do prevádzky 28.11.1889. Koncová stanica Lausanne-Chauderon bola v roku 1995 presmerovaná pod zem, pôvodná stanica bola zlikvidovaná a trať bola predlžená do stanice Lausanne-Flon, kde je možné prestúpiť na metro.

Na tejto trati je, ako všade vo Švajčiarsku, zavedená taktová doprava, pričom vlaky vyrážajú z Lausanne do Échallens v pätnásťminútovom intervale a každý druhý spoj pokračuje až na konečnú v žst. Bercher, čím je vytvorený na zvyšku trate polhodinový takt. Železničná spoločnosť, kantón a mesto Lausanne spoločne plánujú modernizáciu trate tak, aby umožňovala hustejší takt. Očakáva sa, že sa do roku 2022 uskutoční výstavba nového dvojkoľajného tunela medzi stanicami Chauderon a Montétan, ktorý umožní jazdu až 8 vlakov za hodinu v oboch smeroch, až do Cheseaux-sur-Lausanne.

Doprava na trati je v súčasnosti zabezpečovaná prevážne vozidlami RBe 4/8 od Stadlera, no cestujúci majú možnosť zviesť sa aj staršími BDe 4/4, alebo Be 4/8.

RBe 4/8 v žst. Échallens © Oliver Dučák

V Échallens sme si so Sašou počkali na ďalší spoj, keďže súpravu, ktorou sme prišli, čakala cesta späť do Lausanne. V oboch prípadoch sme sa odviezli Stadlerom. Krátko po vystúpaní z Échallens do kopcov sme sa ocitli uprostred nádherného slnečnicového poľa. V žst. Bercher akurát prebiehala akási výluka a preto sme cestu ukončili asi 300 m pred stanicou, kde bolo postavené provizórne nástupište. Tí Švajčiari si dali námahu natiahnuť tam káble a nainštalovať tam aj monitor s odchodmi vlakov. Čakala nás krátka prechádzka po obci, v sychravom počasí. Po miestnom kostole nás dokonca zastihol dážď.

Keď sa počasie trošku upokojilo, pobrali sme sa nájsť niečo pod zub. Dočkali sme sa toho v maličkom, ale útulnom bistre, neďaleko miestnej školy. Po výbornom obede sme sa pobrali späť do Lausanne. Tentoraz sme mali možnosť zviesť sa jednotkou Be 4/8. Zastávku sme si spravili v Romanelle sur Lausanne, nakoľko sme boli zvedaví, čomu sa Maťo v rámci organizície PreciousPlastic venuje.

Be 4/8 v žst. Échallens © Oliver Dučák

Jeho dobrovoľnícka činnosť spočíva v zbere plastového odpadu z okolia a jeho následnému triedeniu, granulácii a recyklácii. Výrobky lisujú pomocou vstrekolisov fungujúcich na manuálnom princípe. Takto dostáva okolitý bordel možnosť opätovného využitia v podobe frisbee, skôb, obalov na mobilné telefóny, štýlových plastových motýlikov k obleku a mnohých ďalších výrobkov.

Maťa sme našli skláňajúc sa nad formou s výrobkom, ktorý sa v nej zasekol a vytrvalo odolával rôznym pokusom dostať ho z nej. Po našom príchode sa Maťo rozhodol poukazovať nám priestory objektu, v ktorom všetky činnosti prebiehajú. Pre mňa, ako bývalého zamestnanca kórejskej fabriky venujúcej sa lisovaniu rôznych komponentov pomocou obrých automatických vstrekolisov, to nebola téma, o ktorej by mi chýbali nejaké informácie. Krátku exkurziu s komentárom nasledovala demonštrácia lisovania hotových výrobkov z plastového granulátu. Sašu, ako bojovníčku za rôzne ušľachtilé ciele vrátane ekológie, to náramne zaujalo. Ja, keďže som tento proces videl mnohokrát v bývalom zamestnaní, akurát v trošku väčšom meradle, som sa rozhodol vynechať sledovanie demonštrácie a medzitým som sa pokúsil vyslobodiť odolávajúci komponent z formy, čo sa mi po krátkom boji za pomoci kombinačiek, plochého skrutkovača a kladiva aj podarilo.

Podobná organizácia funguje aj v rámci Slovenska a koho by zaujímali podrobnosti o projekte, prikladám k nahliadnutiu aj nasledujúce odkazy: PreciousPlastic Leman (Švajčiarsko), Recyklátor (Slovensko).

Keďže sme ale chceli vidieť aj Lausanne, nechali sme Maťa pracovať a pobrali sme sa dolu do Lausanne. Dolu sme sa zviezli, opäť jednotkou RBe 4/8 od Stadlera. A čakala nás exkurzia po meste Lausanne.

Mesto Lausanne je hlavné mesto frankofónneho kantónu Vaud. Sídlia v ňom rôzne medzinárodné organizácie, ako napríklad Medzinárodný olympíjsky výbor, avšak väčšina organizácií uprednostňuje susednú, asi 50 km vzdialenú Ženevu.

Na mňa osobne v Lausanne zapôsobilo Námestie Európy (alebo Place de l´Europe), ktoré v istom slova zmysle zastrešuje niekoľko mostov. Za zmienku stojí samozrejme historické centrum ako také, ktorému dominuje katedrála Notre Dame z roku 1275 (existovala samozrejme už skôr, avšak v danom roku bola ukončená jej vyše storočná prestavba a prebehlo jej slávnostné vysvätenie). Pred katedrálou sa nachádza terasa s nádherným výhľadom na Lausanne. Neďaleko katedrály zároveň nájdete aj budovu parlamentu kantónu Vaud a biskupský hrad Saint-Maire, z ktorého sa ale do súčasnosti zachovala iba obytná veža a budova momentálne slúži mestskej administratíve.

Katedrála Notre damme de Lausanne © Alexandra Michelčíková

Po asi dvoch hodinách sa s nami skontaktoval Maťo, s ktorým sme sa stretli na stanici a spolu sme cestovali do malebného mestečka Vevey na krátku prechádzku.

Vevey je starobylé mestečko v kantóne Vaud, na brehu Ženevského jazera. Toto územie bolo obývané už v neolite, čo dokazujú nálezy kolovej osady v danej lokalite. V súčasnosti je mestečko sídlom spoločnosti Nestlé. Neďaleko mestečka nájdete aj vinársku obec Lavaux (čítaj Lavó), vďaka čomu je región centrum gastronomického priemyslu. Túto skutočnosť dokladá aj veľká socha v tvare vidličky, ktorá je umiestnená priamo v jazere. Vo Vevey sa približne raz za 20 rokov (podľa wikipedie, no podľa Maťovej priateľky Lucie raz za 25 rokov) koná festival vinobrania Fête des Vignerons, ktorý podľa videa z posledného ročníka, ktoré nam Lucie neskôr večer ukázala, dosahuje gigantických rozmerov. Z Vevey sme pešo prešli k Maťovi a Lucie domov, do La Tour de Peilz, pričom prechod z jednej obce do druhej bežný návštevník ani nepostrehne. Jeden zaujímavý deň sme mali za sebou, druhý nás len čakal.

Póza pri pomníku vidličky vo Vevey © Oliver Dučák

Dňa 16.7.2020 sme sa na radu Maťa a Lucie pobrali východne od Montreux, konkrétne do obce Veytaux (čítaj Vejtó). Samotná obec asi nebude zaujímavá ničím, avšak neďaleko nej sa nachádza hrad Chillon (čítaj Šijon, alebo Chateau de Chillon – Šató d Šijon). K hradu nás odviezol už tradične jeden zo Stadlerov, ktoré sú na tejto trati vo veľkom nasadzované. Po príchode na zastávku Veytaux-Chillon nás čakala krátka, asi päť minút dlhá chôdza k hradu, ktorý bolo vidno už z diaľky.

Tento hrad bol postavený v 13. storočí na maličkom ostrovčeku vytŕčajúcom zo Ženevského jazera, vzdialenom od pevniny zhruba pätnásť metrov. Patrí medzi najzachovalejšie hrady v Európe a podľa slov miestnych bol nedobytný až do času, kým nebol vynájdený a do Európy dovezený pušný prach, s čím súvisel aj vývoj obliehacej techniky. Hrad mal vďaka svojej strategickej polohe veľký význam, nakoľko ten, kto ho vlastnil ovládal všetky cesty do Ženevy, čo mu umožňovalo vyberať mýto. Hrad slúžil v priebehu vekov rôznym účelom, ako napríklad pánske sídlo, muničný sklad, väzenie, sídlo súdneho vykonávateľa a pod.

Pri pokladni sme pred nákupom vstupeniek dostali otázku, odkiaľ sme a po našej odpovedi nám bol následne ponúknutý leták s výkladom v českom jazyku. Vstupenky stáli nejakých 15,00 CHF, čo je podľa mňa na miestne pomery symbolická suma. Kvôli prebiehajúcej pandémii COVID-19 mala prehliadka aj svoje pravidlá. Trasa prehliadky bola presne daná šípkami nalepenými na zemi a vybočiť z nej bolo zakázané (nočná mora pre návštevníkov z Česka, ktorí prežili turistiku v Tatrách).

Chateau de Chillon © Alexandra Michelčíková

Po prehliadke hradu a krátkom obede sme sa presunuli do Montreux. Našim cieľom bolo jedno z kasín, v ktorom sa nachádza nenápadné, ale významné nahrávacie štúdio.

Uvedené štúdio je v súčasnosti múzeum venované skupine Queen, ktoré sme nesmeli minúť, keďže Saša patrí medzi veľkých fanúšikov tejto skupiny. Nájdete ho v kasíne Barrière de Montreux. Vstup do múzea je bezplatný a preto sme o návšteve dlho nerozmýšľali. V kasíne je akurát z bezpečnostných dôvodov zakázané fotiť. V múzeu nájdete zaujímavú expozíciu artefaktov, ktoré členovia Queen používali, alebo s nimi nejako súvisia. Návštevník tam môže natrafiť na Mercuryho kostýmy z koncertov, alebo dokonca aj na jeho rukopisy textov slávnych piesní. Prehliadka zaberie človeku, ktorého skupina Queen nezaujíma do takej miery, aby ho to ťahalo do múzea o nich, zhruba dvadsať minút. Zato Saša, ktorá je ich veľká fanúšička by sa tam možno vedela krútiť aj dve hodiny.

Z múzea sme sa pobrali po promenáde na brehu Ženevského jazera v Montreux na vlak. Rozhodli sme sa na chvíľu vrátiť k Maťovi do La tour de Peilz, kde by sme vymysleli, čo s načatým dňom. U Maťa som zistil, že na úzkokoľajke vedúcej z Vevey do kopcov začína ozubnica. Keďže sme mali stanicu Vevey pár minút chôdze od bytu, chvíľu na to sme už sedeli v jednotke Abeh2/6, ktorá by (aspoň podľa fotiek, ktoré ZSSK nedávno zverejnila) mala byť v niekoľkých kusoch využívaná aj na sieti TEŽ a OŽ. V jej švajčiarskej verzii samozrejme nechýba oddiel s prvou triedou. Vlak začne pomerne prudko stúpať ešte v rámci Veveyských predmestí. Po pätnástich minútach vchádzame krokom do stanice Blonay, kde nabiehame na ozubnicu. V Blonay nás čaká desaťminútová pauza spôsobená križovaním, čo som využil na zdokumentovanie stanice. Po príchode oprotiidúcej súpravy som bleskovo naskočil do vlaku a opäť som zaujal svoje miesto pri Saši. To, že ideme po ozubnici bolo dobre poznať nie len nižšou rýchlosťou a badateľnejším stúpaním, ale aj zvukom, ktorý sprevádzal záber ozubnicového kola o hrebeň na trati. Takto sme sa za pätnásť minút vyšplhali až do dvojkoľajnej stanice Les Pleiades, zakončenou dvoma šturcami. Neďaleko stanice sa z jednej strany nachádza akási usadlosť (samota?) a na druhej strane nájdete reštauráciu, ktorá však bola v čase našej návštevy zavretá. Na kopci, v pomyselnom strede medzi týmito bodmi sa nachádza veľká lúka, z ktorej je krásny výhľad na jazero a sídla na jeho pobreží. Priamo na lúke nájde návštevník interaktívny náučný areál, ktorý sa zaoberá astronómiou. Ľudia takto môžu zistiť niečo o vesmíre, alebo sa naučiť, ako sa merajú vzdialenosti medzi planétami.

ABeh2/6 v žst. Les Pléiades © Oliver Dučák

Z tohto areálu sme sa pohli po lúčnej cestičke, okolo akejsi ohrady. Nakoľko mi nebolo jasné, kam nás cestička zavedie, stopol som si oprotiidúcu staršiu pani s otázkou, či sa po ceste nachádza niečo zaujímavé. Odpovedala mi niečo, na čo moja francúžština už nestačila, avšak jej usmiaté pokývanie hlavou som pochopil, ako áno. Cestička nás doviedla do lesa, z ktorého sme sa po chvíli vynorili na zastávke Lally, čo je posledná zastávka pred konečnou zubačky. Pár minút po našom príchode sa akurát blížil pravidelný odchod vlaku späť na Les Pleiades a tak sme sa opäť vyviezli hore. Počas krátkeho pobytu v stanici som sa nanominoval rušňovodičovi na stanovište s otázkou, či si jeho „kuchyňu“ môžem počas pobytu v stanici poobzerať (v nádeji, že ma ako kolegu pozve povoziť sa – márne).

Následne sme sa z Les Pleiades zviezli späť do Vevey, a k Maťovi domov, kde sme absolvovali poslednú večeru u našich hostiteľov. Na druhý deň nás čakal začiatok cesty domov.

Chemin de fer Lausanne-Échallens-Bercher - Wikipedia (fr)

Lausanne–Echallens–Bercher Railway - Wikipedia (en)