Balada o názvoch vlakov

Keď grafikon nový so starým sa stretol,

s polohami vlakov len tak tíško hlesol,

avšak z lingvistickej stránky riadne klesol.

Jednotlivých vlakov pominuli názvy,

mien rýchlikov kôš zostal takmer prázdny,

staničný hlas ampliónov zaznel fádny.

Republiku nebrázdi už rýchlik Dargov,

nekrižuje protibežný ranný Čingov,

čert zobral aj hanbu Syr Nika číz&go.

Nebude už nikto hútať kde je Poráč,

nejazdí viac Nimnica, to prosím sorráč,

vznikla ale zastávka, cíť sa ako boháč.

Názvov vlakov odvodených z ľudských sídel

býval ešte donedávna slušný prídel,

Zámčan aj Levičan pojal tento kŕdeľ.

Palárik, Bernolák mal význam zdvojený,

Sládkovič bol tiež na koľajach videný,

Laugarício ako názov minulý.

Nieto viacej na koľajach starých hradov,

nepočuť už mená ako Beckov, Tekov,

Tematín i Hričov zmizli z tabúľ vlakov.

Nenájdeme tam už ani regióny,

Liptov ani Abov nebol nám neznámy,

ruka s perom škrtla Turiec, Poloniny.

Tradičnými boli názvy mnohých vlakov

odvodené podľa mena našich tokov,

pričom nejeden z nich jazdil veľa rokov.

Zmizol expres Hron aj rýchlik Horehronec,

Poprad, Vydrica, Ipeľ, Váh ba i Hnilec,

tomu všetkému je zrejme navždy koniec.

Kopcov v grafikone početná bola rodina,

široký výber núka nám ich naša otčina,

prečo škrtli Kriváň neznáma je príčina.

Za rýchlikmi Vojšín, Strážov, Vtáčnik, Sitno,

Krížna, Šturec zostalo tu prázdno, smutno,

Vápeč, Krivín klesli v temných vodách na dno.

Pyšným menám ako Kremenec či Dubeň,

ťažko bude nový Tatran-Zemplín roveň,

Zobor a či Kamzík mali inú úroveň.

Kráľova Hoľa, Vihorlat a Vršatec

jazdili vedno s vlakmi Polom, Inovec,

týmto všetkým menám do hrobu znie zvonec.

Vyschol prameň ľudskej vtipu tvorivosti,

Zemný plyn už nepovozí naše kosti.

Zakliesnil sa Ľadoborec, zišiel by sa čakan,

cestou zaryl sa nám Oráč, omeškal sa Včasan,

Zhnité B-čka tvoria expres Deravý,

posilový Chňapok s návalom si poradí.

Zostal tu len Upír, krv bude piť mne i vám,

sekundovať mu v tom bude rýchlik Jerevan ...