Čmeliak

24.1.2021 8:00 Sebastián Langhoffer

Možno pre našich železničných nadšencov nie najlegendárnejší, medzi strojvodcami však považovaný za jeden z najspoľahlivejších a určite najvyrábanejší rušeň z dielne ČKD. Aj tak by sme mohli uviesť známe „čmeliaky“, ktoré z našich tratí už skoro vymizli. Ešte stále sa však s niekoľkými kusmi môžeme stretnúť v okolí Žiliny a Čiernej nad Tisou. Takže dnes v stručnosti o radoch 770 a 771.

Tak ako u väčšiny rušňov, aj rad 770 vznikol z potreby. Išlo o potrebu šesťnápravového rušňa o výkone približne 880 kW určeného na ťažký posun s hmotnosťou na nápravu 18 ton. Požiadavku zadalo ministerstvo dopravy, vzhľadom na neúspech projektu dvoj-agregátových rušňov a skutočnosť, že rušne radov T435.0 (720), T458.1 (721) či T444 (725/726) nemali na podobné úlohy dostatočný výkon. Českomoravská Kolben Daněk (ČKD) Praha sa zároveň pokúša pokračovať vo výrobe rušňov s usporiadaním náprav Co‘ Co‘ vhodných pre export. Tak v roku 1963 vznikajú tri prototypy, dva so širokým rozchodom a spriahlom SA-3 (Sovetskaja avtoscepka, 3-ij variant = sovietske automatické spriahlo, 3. typ) – exportná verzia pre Sovietsky zväz a jeden prototyp na rozchod 1435 mm s určením pre ČSD. Pri rušni pre ČSD je výrobca nútený urobiť niekoľko úprav, hlavne ide o zníženie prevádzkovej hmotnosti, ktorá je u tých širokorozchodných až 123 ton. Rušne nesú radové označenie ЧМЭ-3 (ČME-3 = čechoslovackij manevrovij teplovoz s električeskoj peredačej = československá posunovacia motorová lokomotíva s elektrickým prenosom výkonu), resp. T669.0 (neskôr 770). Z primárne exportného určenia vyplýva aj priemer dvojkolies 1050 mm, prevodovka HVK, ohrievač paliva atď.. Samotný prototyp pre ČSD (T669.0001) sa od neskôr sériovo vyrábaných strojov pre ČSD líši aj v prevodovom pomere hriadeľ kotvy trakčného motora/hnacie dvojkolie, objem nádrže je kvôli požadovanej hmotnosti znížený na 4000 l, pri tlakovej brzde je použitý rozvádzač Westinghouse (u sériových strojov novší DAKO-L, resp. DAKO-LTR) a asi najzásadnejší rozdiel, sovietska strana nepožadovala dva ovládacie pulty pre oba smery jazdy (tak ako napr. u ČME-2/T458.1/721), preto aj prototyp pre ČSD disponuje z výroby len jedným pultom otočeným smerom vpred.

Rušeň 771.020 v železničnej stanici Žilina. 18.10.2018 © S.Langhoffer

Konštrukcia ako aj vonkajší vzhľad do určitej miery vychádzajú zo sovietskych a amerických lokomotívnych vzorov. Rušeň T669.0001 bol skúšaný v LD Praha-Vršovice, kde bol nasadzovaný aj do pravidelnej postrkovej služby. Z nej ČSD vyvodzuje požiadavku na zmenu prevodového pomeru hnacích dvojkolí, ako aj zabudovanie druhého stanovišťa. Prototypy v skúšobnej prevádzke však obstáli a tak v roku 1967 začala sériová výroba v ČKD. Vzhľadom na rastúce nároky na export do ZSSR, ale aj ďalších krajín ((krajina – radové označenie)Poľsko – S 200, Irak – DES 3100, Sýria – LDE 1500, India – DEC 120 a Albánsko – T669.1 - prevedenie zodpovedalo T669.0) sa výroba pre tuzemsko, teda ČSD a naše priemyselné podniky presúva do Strojárskych a metalurgických závodov Dubnica nad Váhom (SMZ DnV).

Typový výkres radu T669.0, neskôr 770; zdroj: lokotrans.eu

Tu sa rušne radu T669.0 vyrábajú v období rokov 1967 až 1969. Na naše trate je dodaných 109 kusov pre potreby ČSD (001 a 109 vyrobené v ČKD, 110 a 111 prevzaté neskôr z tuzemského priemyslu) a pre potreby tuzemského priemyslu (T669.05) 18 kusov z SMZ DnV, 39 kusov z ČKD a 3 kusy s rozchodom 1520 mm (v rokoch 1974, 1983 a 1985, vyrobené v ČKD) označené radom T669.55. Tu je ešte na mieste uviesť, že čmeliaky z SMZ DnV sa od tých z ČKD trochu líšili: v hlavných rámoch, mladšie série z ČKD mali z výroby tlmič, zníženú strechu nad stanovišťom – zarovno s kapotami, zapustený reflektor, šípový pluh či mostík nad strešnými žalúziami.

Rušeň 770.027 pred prepravou do svojho domovského depa. Zvolen, 22.8.2019 © S.Langhoffer

Za významný rok pre výrobu v SMZ DnV sa dá považovať rok 1968. Vtedy sem bol po nehode pristavený k oprave rušeň T669.0082. Na ňom bola vykonaná pokusná rekonštrukcia uloženia rámu rušňa na podvozkoch. Došlo k nahradeniu pôvodných ôsmich závesiek novoskonštruovanými záveskami a vahadlami slúžiacimi k vyrovnávaniu nápravových tlakov, na ktoré pôsobí sila prostredníctvom špeciálnych prítlačných valcov. Zariadenie malo zabrániť odľahčeniu prvej nápravy, ku ktorému dochádzalo vplyvom klopného momentu pri rozjazde lokomotívy. Ovládané bolo buď v automatickom režime alebo ručnou voľbou, čo sa však v praxi prakticky nevyužívalo vzhľadom na minimálny rozdiel v účinnosti.

Typový výkres radu T669.1, neskôr 771; zdroj: i.pinimg.com

Skúšobne rekonštruovaný rušeň T669.0082, neskorší T669.1001; zdroj: Prospekt ZTS Dnv k rušňu 773

Vďaka prednostiam tohto riešenia(vyššia rozjazdová sila) sa v apríli v roku 1969 v SMZ DnV prechádza na výrobu takto upravených rušňov. Tie sú označené novým radom T669.1(neskôr 771) a aj rušeň T669.0082, ktorý môžeme označiť za prototyp, je preznačený na T669.1001. Okrem tejto úpravy je však naďalej používaná výrobná dokumentácia ČKD.

Rušeň 771.056, toho času v stave žilinského depa. Žilina, 1.4.2020 © S.Langhoffer

Rušne radu T669.1 boli vyrábané do roku 1972 kedy bol vyrobený aj posledný stroj pre ČSD – T669.1195. V SZM DnV bolo v rokoch 1970 až 1971 vyrobených pre ČSD aj 12 rušňov s rozchodom 1520 mm určených pre služobne Čierna nad Tisou a Maťovce k obsluhe železničných prekladísk a zoradíšť. Tieto rušne dostali označenie T669.5, pri preznačovaní v roku 1988 boli „nesprávne“ označené ako rad 770.8, preto boli v roku 1991 preznačené na rad 771.8. SMZ DnV dodala ešte 15 rušňov radu 771 aj tuzemskému priemyslu pod označením T669.15 a jeden stroj T669.2 s upraveným výkonom motora.

Pohľad na podvozok radu 770; zdroj: Motorové lokomotivy T669.0, T669.1 a T669.5

Avšak vzhľadom na zvýšený objem nákladov prechádzajúcich cez východoslovenské prekladiská vzišla potreba ďalších širokorozchodných rušňov pre ťažký posun. A tak, nakoľko SMZ DnV ukončili výrobu rušňov radu 771, boli objednané ďalšie rušne z ČKD (tie boli bez vahadiel), dostali označenie T669.51(neskôr 770.8). Takto bolo v roku 1983 dodaných k ČSD posledných 10 „čmeliakov“. K nim neskôr ešte pribudne stroj 770.811, pôvodný priemyselný T669.5503.

Pohľad na podvozok radu 771; zdroj: Motorové lokomotivy T669.0, T669.1 a T669.5

Za spomenutie stojí prečíslovanie v rokoch 1991 a 1992, kedy sú stroje 771.803, 771.805 a 771.807 previazané na normálny rozchod a preznačené na 771.196, 771.197 a 771.199. Číslo 771.198 ostáva neobsadené, keďže k plánovanému previazaniu 771.806 nakoniec nedošlo. Celkovo bolo vyrobených cez 8000 rušňov všetkých prevedení s východiskom v rade 770, resp. ČME-3. Stroje určené pre export sa vyrábali až do roku 1994.

Typový výkres ČME-3; zdroj: i.pinimg.com

Konštrukcia bude vzhľadom na minimálnu rozdielnosť oboch radov, ktorá spočíva hlavne v zavesení podvozkov popísaná spoločne pre oba rady. Konštrukčne ide o kapotový rušeň s dlhou prednou kapotou a krátkou zadnou kapotou. Medzi nimi je umiestnená kabína strojvodcu. V nej sa nachádzajú dve diagonálne umiestnené stanovištia. Výhodou tohto usporiadania je, že strojvodca nemusí pri zmene smeru jazdy vykonávať presun cez strojovňu z jedného stanovišťa na druhé čo v prípade posunu do značnej miery šetrí čas. Avšak v prípade traťovej služby sa toto usporiadanie odzrkadľuje v zníženom výhľade z kabíny. V kabíne sa nachádza šatník, skrinka na náradie, vykurovanie je zabezpečené kaloriferom.

Pohľad na kabínu a „hlavné“ stanovište strojvodcu; zdroj: Motorové lokomotivy T669.0, T669.1 a T669.5

Popis k predošlému obrázku; zdroj: Motorové lokomotivy T669.0, T669.1 a T669.5

Okolo zúžených kapôt sa nachádza ochoz, v ktorého rohoch pri čelách sú zapustené schodíky takto uľahčujúce prácu posunovača. Z ochozov sú zároveň prístupné stroje v predstavkoch. Kabína rušňovodiča je prístupná dverami z ochozu, ktoré sú pri pohľade na dané čelo vpravo. Rám je pomocou ôsmich závesiek, resp. doplnených vahadlami, umiestnený na dvoch trojnápravových podvozkoch. Dvojkolesia sú v podvozkoch vedené kyvnými ramenami. Vypruženie majú na starosť skrutkové pružiny s paralelnými kvapalinovými tlmičmi. Otočné čapy sú napevno osadené v hlavnom ráme. V oboch trojnápravových podvozkoch sú uložené po tri trakčné jednosmerné tlapové elektromotory typu TE 006, každý pre pohon jednej nápravy. Tie sú na nápravách zavesené pomocou dvoch klzných tlapových ložísk. Točivý moment sa na nápravu prenáša cez pevný ozubený prevod.

Rušeň 771.072 v depe Žilina po nedávnej hlavnej oprave. 15.11.2019 © S.Langhoffer

V dlhom predstavku je umiestnený preplňovaný naftový šesťvalcový pomalobežný spaľovací motor typu K 6 S 310 DR s priamym vstrekovaním paliva a chladený vodou. Na jeho reguláciu slúži združený regulátor, ktorým je možné regulovať výkon v ôsmich stupňoch. Tie sú radené polkruhovým riadiacim kontrolérom. Preplňovanie zabezpečuje turbodúchadlo poháňané výfukovými plynmi. Ďalej je tu jednosmerný trakčný generátor typu TD 802 B (napájajúci trakčné motory) poháňaný spaľovacím motorom, chladiče a pomocné stroje: stroje nabíjacieho dynama a budiča, dva ventilátory chladenia trakčných elektromotorov, dva ventilátory chladenie naftového motoru, kompresor typu K 2 lok-1 a prevodovka HVK. Od hriadeľa hlavného generátoru je poháňaný ventilátor chladenia trakčných motorov zadného podvozku, budič a pomocné dynamo. Od kľukového hriadeľa spaľovacieho motora sa vpredu poháňa ventilátor chladenia trakčných motorov predného podvozku a prevodovka HVK.

Spaľovací motor K 6 S 310 DR; zdroj: Motorové lokomotivy T669.0, T669.1 a T669.5

Prevodovka pomocných pohonov obsahuje dve hydraulické spojky. Jedna spína pohon kompresoru a druhá ventilátor hlavného chladiaceho okruhu spaľovacieho motora. Ventilátor vedľajšieho chladiaceho okruhu je poháňaný vlastným elektromotorom. Kompresor dodáva vzduch do štyroch hlavných vzduchojemov s celkovým objemom 1000 l (tlak 9 bar) a dvoch pomocných s objemom 220 l. V zadnom predstavku je umiestnená akumulátorová batéria pre palubnú sieť typu NKS-150 s kapacitou 150 Ah napájaná zo siete s napätím 110 V, a nádrž na piesok(zásoba 800 kg). Rušeň je vybavený ručnou brzdou pôsobiacou na jedno priľahlé dvojkolesie, samočinnou tlakovou brzdou riadenou dvomi brzdičmi DAKO BS2 (do roku 1968 brzdiče Škoda N/O) a priamočinnou brzdou ovládanou dvomi brzdičmi DAKO BP. Všetky dvojkolesia sú brzdené obojstrannou klátikovou brzdou. Rušeň je schopný jazdy v dvojčlennom riadení, je vybavený sklzovou ochranou, tú zabezpečuje sklzové relé. Na rušni je namontovaný vlakový zabezpečovač typu LS IV a registračný rýchlomerom METRA 610 s mechanickým pohonom. Zásoby paliva o objeme 6000 l sa nachádzajú v nádrži zavesenej na ráme medzi podvozkami.

Rozmiestnenie náhonov pomocných strojov; zdroj: Motorové lokomotivy T669.0, T669.1 a T669.5

Rušne radov 770 a 771 sú primárne určené na ťažký staničný posun a nákladné prieťahy. Tieto rušne obzvlášť vynikajú svojimi adhéznymi vlastnosťami a vysokou ťažnou silou. Okrem posunu bolo tieto stroje možné vídať aj v čele nákladných vlakov, hlavne manipulačných, no zriedkavo aj na výkonoch v osobnej doprave. Medzi obsluhujúcim personálom boli obľúbené vzhľadom na nenáročnú obsluhu a vysokú spoľahlivosť. Ich prezývka „čmeliak“, ako čitateľ už mohol vydedukovať, vznikla z exportného označenia ČME-3. Nakoľko ide o rušne šesťnápravové o vysokej nápravovej hmotnosti, tak majú značne nepriaznivé účinky na traťový zvršok, vďaka čomu sú postupne odstavované z prevádzky. Odstavovanie začína niekedy v deväťdesiatych rokoch a súvisí s poklesom výkonov v nákladnej doprave, tým pádom sa stávajú nepotrebnými. Skôr sú odstavované staršie stroje radu 770, neskôr ich nasledujú aj stroje radu 771.

Rušeň 771.094 čaká už len na fyzickú likvidáciu. Žilina, 4.7.2018 © S.Langhoffer

V Českej republike došlo k plošnému vyraďovaniu okolo roku 2010, v službe štátnych dopravcov ostalo už len pár strojov, tie sú zvyčajne nasadzované na prieťahy vlakov pri napäťových výlukách. U ZSSK Cargo je situácia o niečo lepšie, nakoľko v prevádzke sa stále drží okolo 30 strojov(koniec roka 2020), ktoré sú potrebné na výkonoch kde za nich zatiaľ nie je adekvátna náhrada, ťažké manipulačné vlaky či posun v prekladiskách na východe Slovenska. Sústredené sú hlavne v Žiline a v Čiernej nad Tisou.

Rušeň 771.511 má lepší osud a ešte pár rokov bude brázdiť trate. Zvolen, 20.9.2019 © S.Langhoffer

Niektoré zo strojov zrušených u štátnych dopravcov, prípadne odpredané z vlečiek podnikov sa dostávajú do rúk súkromných dopravcov, ktorí ich naďalej nasadzujú do traťovej služby. Na záver možno dodať, že v rokoch 1998 až 2002 došlo k rekonštrukcii desiatich strojov radu 771 na rad 773.0, neskôr opäť rekonštruované na rad 773.8, čiže rozchod 1520 mm, svoje uplatnenie našli na východe Slovenska.

Tabuľka s technickými údajmi pre rušne radu 770/771, rozchod 1435 mm:

Počet vyrobených kusov pre ČSSR*	401
Usporiadanie pojazdu	Co’ Co‘
Rozchod**	1 435 mm
Dĺžka cez nárazníky***	17 240 mm
Výška (nad temenom koľajnice)	4 635 mm
Šírka	3 150 mm
Priemer dvojkolesí	1 050 mm
Rázvor podvozku	4 000 mm
Vzdialenosť otočných čapov	8 660 mm
Min. polomer prechádzaného oblúku	80 m
Služobná hmotnosť	114,6 t (rad 771 115,8 t)
Maximálna rýchlosť	90 km/h
Maximálna ťažná sila	300 kN
Prenos výkonu	Elektrický jednosmerný
Motor	K 6 S 310 DR
Menovitý výkon	992 kW
Menovité otáčky	750 ot./min
Počet valcov	6
Vŕtanie	310 mm

* vrátane 25 širokorozchodných
** u širokorozchodných 1524 mm, resp. súčasných 1520 mm, ide o rovnaký rozchod, no v roku 1970 došlo v ZSSR k zmene spôsobu jeho merania
*** u širokorozchodných rušňov je to 17 220 mm

Zdroje: