Vlečka Hustopeče, ako povojnová sirota

Spomenutá vlečka bola postavená krátko pred skončením druhej svetovej vojny a zapojená v km 5,790 do miestnej železnice Šakvice – Hustopeče u Brna, ktorá v tom čase figurovala v cestovnom poriadku pod názvom Auspitz – Auspitz Stadt. Odbočovala síce k areálu tehelne, avšak tehelňa v tom čase nepoužívala. Vlečková koľaj totiž slúžila najprv pre potreby nemeckej armády a neskôr, po skončení vojny, od 1.9.1945, zas pre potreby Vojenského útvaru Brno.

Po oslobodení, v priebehu roka 1945, prichádza postupne ku konsolidácii pomerov. V rámci nej Československé štátne dráhy (ČSD) už ku dňu 1. júla 1945 rušia vlečkové pomôcky, platné v bývalom Protektoráte Čechy a Morava a 14. decembra 1945 zasielajú Vojenskej správe Hustopeče u Brna nové Všeobecné podmienky pre stavbu a prevádzku vlečiek s tým, aby zaplatili poplatok 8 Kčs a jeden výtlačok podľa predtlače okolkovali, podpísali a vrátili za účelom dojednania vlečkovej zmluvy.

Poloha hustopečskej tehelne a jej bývalej vlečky označená na súčasnej fotomape. (www.sk.mapy.cz)

Vojenský útvar Brno riadne vrátil podpísané Všeobecné podmienky a dočasné dojednanie o vlečke, a zároveň požiadal o zaslanie údajov, aby mohol byť zaplatený poplatok za používanie vlečky za rok 1945. Okrem toho ale poznamenal, že vlečka nie je v ich majetku, ale podľa oznámenia MNV Hustopeče patrí kruhovej tehelni Roth, pre ktorú zatiaľ nie je ustanovený národný správca.

ČSD preto začali, jednak po svojej internej línii, ale v apríli 1946 aj u čerstvo určeného správcu firmy Roth, Rudolfa Chovanca, riešiť otázku, kto je vlastne jej majiteľom. Ak nie je vojenská, petrí teda tehelni alebo by snáď mala byť vo vlastníctve ČSD?

Vyvstal totiž odôvodnený predpoklad, že vlečku nevybudovala tehelňa, ale bývalé Deutsche Reichsbahn (DRB), a to pre vlastnú potrebu. Areál tehelne totiž v poslednom roku vojny, zvlášť počas náletov na Rakúsko, skutočne slúžil ríšskym dráham na uskladnenie návestného materiálu pre železnice.

Budova v stanici Hustopeče u Brna počas rekonštrukcie trate v roku 2019.

Keďže na riaditeľstve štátnych dráh v Brne, ani na Železničnom traťovom veliteľstve v Brne sa žiadna dokumentácia ku vlečka nenašla, obrátili sa ČSD listom zo dňa 20. 5. 1946 priamo na rakúske riaditeľstvo štátnych dráh s otázkou, či sa snáď vo Viedni nenachádzajú nejaké písomnosti. V prípade, že počas vojny došlo k ich zničeniu, žiadajú o zistenie faktov aspoň na základe spomienok zamestnancov. Doplníme, že trať patrila v období vojny do ríšskej župy Dolné Podunajsko (nemecky Reichsgau Niederdonau).

Viedenská Staatseisenbahndirektion v júni 1946 odpovedá, že vlečku medzi stanicami Hustopeče u Brna a Hustopeče u Brna město nevybudovali DRB, ale „Reichministerium für Rüstung und Kriegsproduktion“ (Ministerstvo pre zbrojnú a vojnovú výrobu) na náklady nemeckej ríše v novembri a decembri 1944, pričom do prevádzky bola daná vo februári 1945. Doklady týkajúce sa objednávky a stavby sú však zničené a dohoda o používaní vlečky ani nebola uzavretá.

Originálna schéma vlečky z decembra 1944. (spis)

Po odpovedi z Viedne a po vzájomnej internej "debate" medzi oddeleniami na riaditeľstve v Brne sa napokon konštatuje, že vlečka nepatrí ČSD, ale majiteľom je vojenská správa. Od nej je teda potrebné žiadať vlečkové poplatky a uzavrieť s ňou vlečkovú zmluvu minimálne na dobu do zrušenia vlečky, ak už nebude používaná. Vojenský útvar však listom z 9. novembra 1946 oznamuje, že zmluvu neuzavrie, pretože nie je ešte  rozhodnuté, či vlečku bude používať vojenská správa alebo bude odovzdaná Fondu národnej obnovy (FNO).

Železnica s týmto dočasným stavom, aby až do ďalšieho rozhodnutia vlečka existovala bez zmluvy, napokon súhlasila s tým, že VÚ bude platiť poplatky za používanie vlečky, ktoré v období do konca roku 1946 činili 1528,50 Kčs.

Vojenský útvar sa potom zahral na mŕtveho chrobáka a vyrubené poplatky nemal zaplatené ešte ani v marci 1947. Už v máji však Rudolf Chovanec v mene podniku „Strojní kruhová cihelna Hustopeče“ hlási, že tehelňa bude v júni 1947 uvedená do prevádzky, pričom plánuje začať používať aj existujúcu vlečku. Žiada preto o vybavenie potrebných administratívnych úkonov.

Dva pohľady na miesto, kde vlečka odbočovala zo šírej trate ku priľahlej tehelni. Stopy po niekdajšej existencii vlečky sú však už znehodnotené stavebnými prácami.

Technický stav vlečky je ale neradostný. V lete 1947 je síce núdzovo zjazdná, ale potrebuje opravu zvršku, ktorú by mohla vykonať Tss Břeclav za sumu približne 20 000 Kčs, pričom tehelňa by musela bezplatne dodať štrk. Okrem toho by bolo potrebné od základu opraviť, resp. nanovo vybudovať nakladaciu rampu, ktorá svojim stavom už tiež nevyhovuje.

Správca tehelne, vedomý si zlého stavu koľaje a rampy, osobne intervenoval vo veci pristavovania vozňov na vlečku. Železnica síce vydala dočasné povolenie, ale iba do 1. 10. 1947 s tým, aby užívateľ závodu dovtedy podpísal Všeobecné podmienky pre stavbu a prevádzku vlečiek a zložil finančnú zálohu aspoň na nevyhnutné opravné práce.

Súhlas na dočasné prevádzkovanie vlečky z roku 1947. (spis)

Medzitým Ministerstvo národnej obrany (MNO) rozhodlo, že vlečku v Hustopečiach neprevezme a dalo ju k dispozícii FNO. Železnica nato 1. augusta 1947 informuje tehelňu o tejto skutočnosti a tiež o tom, že nemá námietky voči tomu, aby tehelňa do budúcnosti používala vlečku pre svoje potreby, zvlášť keď vlečka bola prevedená pod národnú správu.

V kancelárii stanice Hustopeče u Brna město (dnes Hustopeče u Brna) bol 18. januára 1948 s novým národným správcom tehelne, Aloisom Hlaváčom, spísaný zápis ohľadne opravy vlečky do hustopečskej tehelne. Podľa vyjadrenia správcu má tehelňa v budúcnosti vyrábať kvalitnejší tovar pre širší okruh odberateľov, ale v blízkom čase je oprava vlečky pre podnik finančne neúnosná a dá sa o nej uvažovať až po plánovanej prestavbe tehelne.

Odznel pritom aj fakt, že kvôli slabému zvršku na trati sú ťažšie vozne pre tehelňu beztak už pristavované na manipuláciu do odbočnej stanice Hustopeče u Brna (dnes Šakvice), takže oprava vlečky by bola za daného stavu v podstate zbytočná a záleží od toho, či bude zvršok celej trate zosilnený alebo doprava na nej úplne zastavená.

Šíra trať v miestach, kde vlečková slepá koľaj viedla súbežne s traťpou a končila zarážadlom.

Ďalšie rokovania o vlečke boli z tohto dôvodu pozastavené, až napokon výnosom zo dňa 13. 5. 1948 ministerstvo dopravy súhlasilo so zachovaním Hutopečskej miestnej dráhy za predpokladu, že na nej dôjde k zefektívneniuu prevádzky, súčasťou čoho mala byť jej motorizácia. Vylúčením parnej trakcie ale vznikla otázka, či a ako bude vôbec možné prepravovať vozňové zásielky. Odpoveď na to znela, že prevádzku na hustopečskej dráhe bude zabezpečovať pridelený motorový vozeň, ktorý bude zároveň vykonávať aj všetok staničný posun a obsluha vlečky teda nijako dotknutá nebude.

O ďalšom fungovaní, využití alebo zániku vlečky sa spisový materiál nezmieňuje, ale je predpoklad, že ešte dlhšiu dobu slúžila svojmu účelu. Faktom je, že v roku 1957 figuruje v prehľade vlečiek, a to pod názvom Okresní průmyslový podnik, cihelna v Hustopečích.

Pohľad na tehelňu smerom ku koncovej stanici Hustopeče u Brna.

Neoznačené snímky autor, dňa 20.9.2019.

(Spis 101/II/1950 Řsd Brno)