Železnicou úzko spätá časť Bratislavy bez osobnej vlakovej dopravy?

V mestskej časti Bratislava-Rača, časť Východné (známej tiež aj ako Rendez), býva približne 5800 obyvateľov. Nachádza sa medzi mestskými časťami Bratislava-Vajnory a Bratislava-Rača. Je obsluhovaná dvoma autobusovými MHD linkami číslo 52 a 56. Avšak kvôli zlej situácii na cestách tieto linky často meškajú a nedá sa na ne spoliehať (kvôli zápcham vo Vajnoroch a železničnom priecestí v Rači). Okrem toho autobusy končia buď v Rači, vo Vajnoroch alebo na Zlatých Pieskoch a tak musíme prestupovať na iné linky, aby sme sa dostali tam, kam potrebujeme. Niekedy je nutné prestupovať aj dva-trikrát, čo pre mamičky s deťmi, s kočíkmi, pre starších a chorých ľudí, či cestujúcich s veľkým množstvom batožín je komplikované a ťažké. Kvôli tomu sa naťahuje aj čas cestovania. Preto by sme uvítali zavedenie pravidelnej osobnej železničnej dopravy, ktorá by nám to uľahčila v každom smere. Ak si myslíte, že to nemá zmysel, mýlite sa! Tu je pár faktov a fotografií, ktoré zmenia Váš pohľad na túto vec.

Zdroj: kniha Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII PRÍBEHOV A UDALOSTÍ

História, rozvoj a spojitosť so železnicou

Tento rok 15. 5. to bude 140 rokov od zavedenia pravidelnej osobnej dopravy na trati Bratislava-Rača – Bratislava-Vajnory, ktorá vedie cez dané územie. Nakoľko vlaková doprava začala byť čoraz viac využívanejšia a vlakov pribúdalo, bolo potrebné oddeliť osobnú a nákladnú dopravu. A tak v roku 1893 prišiel príkaz na vykúpenie pozemkov na území dnešnej miestnej časti Východné (Rendez) a vznikla tu zriaďovacia stanica. Pôvodne sa volala Poszony rendező pályaudvar (v preklade Bratislava zriaďovacia stanica), z čoho pochádza aj názov Rendez. Okrem stanice tu neskôr bolo postavené aj rušňové depo a opravárne. Aby mali kde zamestnanci prespať, boli postupom času pristavané aj železničné kasárne (približne 1919-1924), ktoré sa zachovali dodnes. Mnohí železničiari si tu postavili domčeky a tak tu vznikla silná komunita železničiarov - železničná osada.

Zdroj: kniha Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII PRÍBEHOV A UDALOSTÍ

Osobná doprava na Východnom (Rendezi) v minulosti

Najstaršia zmienka o pravidelnej osobnej doprave na Východnom pochádza z obdobia Rakúska-Uhorska, konkrétne z roku 1916. V tom období tu zastavovali len dva vlaky počas celého dňa. V letnom období v roku 1938 zastavovalo na Rendezi až 45 vlakov za deň. V roku 1941 tu zastavovalo 46 vlakov za deň. V GVD 1948/49 sa zvýšil počet zastavujúcich vlakov na 56 za deň. V roku 1953 zastavovalo 54 osobných vlakov za deň. V GVD 1958/59 to už bolo len 31 vlakov za deň. V GVD 1963/64 to bolo 45 vlakov za deň. V roku 1967 prešla stanica elektrifikáciou a tak bolo postavené Nové depo, kde sa prevažne opravovali elektrické rušne. V GVD 1969/70 tu zastavovalo 38 vlakov za deň. V GVD 1978/79 to boli už len 3 vlaky za deň. Osobná doprava v menšom rozsahu fungovala aj v roku 1982, čoho dôkazom je lepenkový lístok vydaný 21.7., ktorý mám v osobnej zbierke. Pravidelná osobná doprava skončila v GVD 1992/93, kedy tu zastavoval už len jeden vlak za celý deň.

Najstaršie fotografie staničnej budovy pochádzajú z rokov 1923 a 1930. Pri staničnej budove v parku bol aj malý model hradu, ktorý spríjemnil čakanie na vlak a dodával okoliu zaujímavú atmosféru. Zaujímavosťou je, že v staničnej budove bola reštaurácia, o čom svedčí značka príboru v cestovnom poriadku. Táto reštaurácia fungovala do obdobia GVD 1958/1959, kedy sa v cestovnom poriadku poslednýkrát vyskytla značka príboru pri názve stanici. Do súčasnej podoby bola stanica dostavaná v rokoch 1974 - 1980.

Železničná stanica na Rendezi v roku 1930. Zdroj: kniha Eduard Wenzl a Cyril Sekerka – RENDEZ V HISTÓRII PRÍBEHOV A UDALOSTÍ

Za celú dobu fungovania osobnej dopravy sa v cestovnom poriadku striedali názvy stanice Bratislava sriaďovacie nádražie, Bratislava východné nádražie a Bratislava východ, z čoho je pravdepodobne odvodený súčasný názov tohto územia: Bratislava Východné.

Podľa svedectiev obyvateľov,  osobnú dopravu najčastejšie zabezpečovali motorové vozne M 262.0 („Kredenc“) alebo M 131.1 („Hurvínek“).

Vlaková linka MHD

Nápad na vlakovú linku MHD sa zrodil už začiatkom tretieho tisícročia. Prvý návrh počítal s linkou 55 po trase ŽST Filiálka – ŽST Slovany – ŽST Predmestie – ŽST Vajnory. Pôvodne mala premávať od 1.11. 2001, nakoniec sa však nikdy nezrealizovala. Napriek tomu zanechala stopu napr. v podobe nainštalovaného verejného osvetlenia a rekonštruovanom nástupišti v zastávke Slovany (kúsok od nákupného centra VIVO! a podnikovej predajne Mondelez).

Nápad vlakovej linky MHD znovu ožil pri rekonštrukcii priecestia na ulici Pri Šajbách. Ako náhrada autobusového spojenia Rača - Východné (Rendez) mala byť od 31.8. 2006 zavedená náhradná vlaková linka 155 po trase ŽST Predmestie - ŽST Východné. Kvôli problémom medzi ŽSR a DPB však linka začala reálne premávať v piatok 8.9. 2006, pričom mala premávať do konca októbra 2006. Podľa slov kolegov rušňovodičov, ktorí s týmto vlakom jazdili, prvý týždeň jazdil len jeden motorový vozeň. Druhý týždeň, kedy sa ľudia naučili využívať nové spoje,  na tento vlak už museli pridať jeden vozeň a tretí týždeň už jazdili 2 motorové vozne s dvoma vozňami, nakoľko záujem o túto prepravu neustále narastal. Pre veľký úspech však linka premávala aj po ukončení rekonštrukcie priecestia Pri Šajbách, avšak už len v špičke. Tak premávala do 2.1. 2007, kedy bola pre problémy s financovaním dočasne zrušená. Tento stav však trval len 8 dní a od 10.1. bola linka znovu obnovená. Odvtedy jazdila linka v pracovných dňoch a len počas špičky, čiže ráno od piatej do ôsmej hodiny a poobede medzi trinástou a osemnástou hodinou. Prevádzku vykonávali naďalej motorové vozne rady 810. Aj keď linka 155 verejne premávala iba medzi ŽST Predmestie a ŽST Východné, vyznačené spoje zachádzali až k rušňovému depu Bratislava východ. Dňa 30.3. 2007 o 18:45 bola posledným zastavením v ŽST Východné opäť pozastavená premávka linky na neurčito, pričom Peter Klučka, vtedajší generálny riaditeľ spoločnosti BID s.r.o. informoval, že BID s.r.o. ako koordinátor Bratislavskej integrovanej dopravy a pripravovaného Integrovaného dopravného systému Bratislavského samosprávneho kraja "intenzívne rokuje o obnovení linky". Plánovalo sa opätovné predĺženie linky o úsek ŽST Predmestie – ŽST Slovany, prípadne až po ŽST Filiálka. Nikdy sa tak však nestalo.

Prvá vlaková linka MHD v Bratislave. Zdroj: archív Peter Pankrác

Snahy o obnovenie osobnej dopravy

V rokoch 2015 - 2017 intenzívne bojoval o obnovenie osobnej dopravy môj kamarát, kolega, už nebohý predchádzajúci poslanec pán Cyril Sekerka. Niekoľkokrát počas týchto rokov posielal žiadosti na ŽSR, Magistrát hlavného mesta, Ministerstvo dopravy a výstavby, Bratislavský samosprávny kraj. Žiaľ, neúspešne. Tešili sme sa, ako raz spoločne pôjdeme osobným vlakom z Východného (Rendezu) niekam na výlet. Už sa tak žiaľ nestane.

17.10. 2019 bol terajší primátor hlavného mesta pán Mgr. Matúš Vallo na stretnutí v Rači, kde prišiel povedať obyvateľom, čo sa plánuje urobiť, čo sa už urobilo a odpovedať na otázky a podnety obyvateľov. Mal tam aj svojich dvoch zamestnancov. Keď som po akcii zašiel osobne za ním s úmyslom poriešiť nejaké veci, odbil ma s tým, že sa ponáhľa, že už musí ísť preč a že na to tam má svojich zamestnancov. Takýto prístup z jeho strany ma veľmi sklamal, zašiel som teda za jedným z jeho zamestnancov, ktorého som sa opýtal na možné riešenie osobnej vlakovej dopravy v rámci BID. Povedal mi, že vlaky idúce z Vajnor na Predmestie alebo Vinohrady nemôžu len tak presmerovať na Východné, nakoľko sú to kilometre navyše, muselo by sa za to viac platiť a musel by sa upraviť cestovný poriadok. Ak by tie vlaky mali sem chodiť, muselo by byť denne 200 platených nástupov a výstupov (čiže zaplatené cestovné lístky, nie lístky zadarmo pre žiakov, študentov a dôchodcov), čo sa im zdalo nereálne.

Začiatkom roka 2020 môj kolega, poslanec pán Doc. Ing. Radko Tiňo, PhD spolu s ďalšími obyvateľmi Východného (za čo im veľmi ďakujem) vyzbierali 691 podpisov na petíciu za vybudovanie zastávky a zavedenie pravidelnej železničnej osobnej dopravy na Východnom. Stačí, aby tretina z nich boli platiaci cestujúci a mohli by k nám v rámci BID chodiť vlaky. Petícia bola poslaná Magistrátu hlavného mesta, ŽSR a Ministerstvu dopravy a výstavby. ŽSR s tým súhlasilo a bolo ochotné vybudovať zastávku (prístupový chodník, prístrešok, nástupište, osvetlenie) a celé to zafinancovať. Celkovo to malo stáť cca 100 000 € a malo to byť hotové cca za rok. Celé to však pokazilo Ministerstvo dopravy a výstavby, ktoré v tom nevidelo zmysel. Čakal som, že ŽSR bude tlačiť na Ministerstvo dopravy a výstavby, nakoľko sa tu nachádza ich Železničné múzeum SR a zvýšili by tak už dosť vysokú návštevnosť tohto múzea.

Koncom minulého roka som písal žiadosť premiérovi pánovi Igorovi Matovičovi, či by nám v danej veci nevedel pomôcť. Z jeho kancelárie som dostal odpoveď, že môj email poslali na Ministerstvo dopravy a výstavby a žiadali o kópiu správy, ako sa s tým Ministerstvo dopravy a výstavby popasovalo. Odpoveď sa dala čakať. Vraj sa to neoplatí a sme dostatočne vybavení mestskou hromadnou dopravou, ktorá nám musí stačiť.

V rámci modernizácie trate a výstavbou tzv. koridoru Bratislava - Žilina - Košice, kedy rýchlosť vlakov bude vyššia ako 120 km/h, nesmie byť v tomto úseku žiadne železničné priecestie. Ak sa tento koridor dokončí, bude sa musieť železničné priecestie v Rači na ulici Pri Šajbách zrušiť, čo sa už aj dlhodobo plánuje a Východné bude tak odrezané od Rače. To
nám výrazne skomplikuje cestovanie. Práve železničná osobná doprava by nám v tom mohla pomôcť. Rok 2021 je vyhlásený za Európsky rok železníc a tak veríme, že práve tento rok bude rokom, kedy na Východnom (Rendezi) začnú po dlhej dobe zastavovať osobné vlaky.

V máji 2020 som zasielal žiadosti na vybudovanie zastávky a zavedenie pravidelnej osobnej železničnej dopravy na Východnom. Ako prílohu som poslal tento návrh umiestnenia perónov a prístrešku. Nástupištia mali byť pri koľajách č. 12 a 14 presne tak, ako sú umiestnené pozostatky sypaných nástupíšť dnes. Nakoľko je koľaj č. 14 manipulačná a nie dopravná a nachádzajú sa tu len zriaďovacie návestidlá a nie odchodové/cestové, na rozdiel od koľaje č. 12m, ktorá spĺňa obe aspekty (dopravná koľaj, odchodové/cestové návestidlo), podľa predpisov bude možná výprava len z tejto koľaje a tak bude potrebné vybudovať prechod cez koľaj č. 14 ku koľaji č. 12 tak, ako je tomu teraz.

Lokalita

V mestskej časti Bratislava-Rača časť Východné sa nachádza Železničné múzeum SR, v ktorom zamestnanci spolu s nadšencami organizujú akcie a historické jazdy v okolí Bratislavy.  Jeho predchodcom bolo Múzejno-dokumentačné centrum Bratislava východ, ktoré vzniklo v roku 1998 vzniklo v areáli Starého rušňového depa, za účelom zachovania a opráv historických železničných vozidiel a predmetov a za účelom archivácie rôznych dokumentov, fotografií a predmetov. Ročne počas sezóny od apríla do októbra (či už počas akcií alebo aj mimo nich) navštívi múzeum desaťtisíce ľudí z celého sveta. Záujem o železničnú históriu každým rokom stúpa a návštevníkov pribúda. Dostať sa do múzea a z neho preč, však nie je najjednoduchšie a často treba návštevníkov nasmerovať a vysvetliť im, ako sa dostanú z múzea tam, kam potrebujú. Hlavne ak na dopravu využívajú mestskú hromadnú dopravu a musia niekoľkokrát prestupovať. Vlak by im cestu do múzea a z neho veľmi uľahčil a urýchlil, stúpol by aj počet návštevníkov.

Názov sídliska "Pri Šajbách", ktoré sa nachádza na Východnom je pravdepodobne odvodený od železničných návestidiel, ktoré železničiari ľudovo prezývajú "šajby." Ako rušňovodič som sa aj ja osobne s týmto pomenovaním stretol, keď mi jeden výpravca v stanici povedal, aby som zašiel s vlakom po "šajbu", čiže po návestidlo. Presne oproti sídlisku Pri Šajbách sa nachádzajú vchodové návestidlá do stanice, preto je pravdepodobné, že sídlisko dostalo práve tento názov.

Raperská skupina Rendezska SK, ktorá bola populárna koncom 90-tych a začiatkom 00-tych rokov a vystupovali po celom Slovensku sa skladá z troch raperov (Pantau, Elban, Blažo), ktorí pochádzajú z Rendezu. Práve železnica sa stala miestom ich tvorby. Prvé texty a nahrávky piesní vznikali v starom odstavenom vozni. Vďaka tomu sa ich značkou na ich albumoch stal obrázok vozňa s nápisom „VAGON“, ktorý má odkazovať na ich začiatky a na miesto s nimi úzko späté, na Rendez.

Lokalitu Východného majú veľmi radi aj filmári a tak nie je nič nezvyčajné, keď na ulici zahliadnete filmový štáb. Točili sa tu rôzne filmy (napríklad Vojtech, Dubček) či seriály (napríklad Ministri, Nový život), reklamy, reportáže do magazínov, čím sa táto lokalita stáva známa a ľudia sa radi chodia pozerať na miesta, kde sa točili jednotlivé zábery. Každý rok sa obyvatelia ale aj návštevníci môžu tešiť na niekoľko rôznych a jedinečných kultúrnych a športových akcií pre malých, veľkých ale aj dospelých, ktoré majú niekoľkoročnú tradíciu. Vlaková doprava by dopomohla tomu, aby sa čo najviac ľudí mohlo pohodlne doviesť na akcie a užiť si ich. Príkladom sú akcie „Račianske Vinobranie“ či futbalové turnaje, ktoré majú na Východnom niekoľkoročnú tradíciu a hrali na nich aj samotní zamestnanci železníc, kedy do Rače a na Východné prichádza z celého okolia niekoľko desiatok až stoviek ľudí, čo spôsobuje, že sú preplnené autobusy a električky. Vlak je kapacitnejší a pohodlnejší a tak je viac než isté, že by o cestovanie s ním na tieto ale aj na iné akcie bol veľký záujem.

Východné je veľmi vyhľadávaná lokalita na bývanie. Každú chvíľu sa objaví niekde nalepené telefónne číslo so žiadosťou o kúpu bytu v tejto lokalite. Nachádza sa tu Akadémia policajného zboru SR, kde študuje niekoľko stoviek študentov, ktorí bývajú na internáte v blízkosti tejto akadémie. Študenti sem dochádzajú z celého Slovenska a určite by využili túto možnosť dostať sa na Východné rýchlo a pohodlne. Kúsok od tohto internátu sa nachádza veľká ubytovňa, kde sú ubytovaní ľudia nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín, ktorí sem došli za prácou a určite by tiež využili možnosť cestovať vlakom či už do práce, na výlety alebo domov. Na území Východného sa nachádza aj niekoľko malých firiem a tak je viac než pravdepodobné, že by zamestnanci týchto firiem dochádzali do práce vlakom. Východné sa pomaly rozrastá, čoskoro by tu malo pribudnúť vyše 300 bytov a apartmánov. Tým pádom sa bude musieť posilniť verejná doprava a vlaky by boli na to ideálne, nakoľko autobusy už teraz chodia preplnené.

Takisto áut rapídne pribúda a dostať sa do mesta, či niekam inam, býva často veľmi ťažké. Stále počúvame o preplnených uliciach a parkoviskách a ako je nutné využívať viac hromadnú dopravu. Vlakové spojenia by túto zlú situáciu na cestách určite zlepšili, urýchlili a uľahčili tak cestovanie za prácou, školou, lekárom, rodinou, nákupmi, výletmi… Keď sa kohokoľvek opýtate na Východné (Rendez), každý vie, že to je tam, kde sú už tradičné rôzne kultúrne a športové podujatia, vlaky a železnica, historické budovy...

Stále ste presvedčení, že to nemá význam? Ak áno, mrzí ma to, pretože takto zahadzujete šancu lepšie sprístupniť Bratislavu pre jej obyvateľov a turistov a zlepšiť cestovanie v nej. Stále neviem pochopiť, prečo sa už niekoľko rokov nevie vybudovať v hlavnom meste SR jedna malá zastávka pre osobné vlaky, ktorá má veľký význam pre všetkých. No jedno viem isto a to, že pokiaľ nezačnú zastavovať osobné vlaky na Východnom (Rendezi), dovtedy budem o to žiadať a bojovať. Verím, že raz sa to podarí!

Zdroje:
Archív Železničného múzea SR
Železničná doprava v Bratislave - heslo na Wikipédii
Kniha: Eduard Wenzl, Cyril Sekerka: RENDEZ v histórii príbehov a udalostí
Archív autora
Archív cestovných poriadkov bratislavských spojok
Archív cestovných poriadkov trate Bratislava - Štúrovo