Po stopách lesnej železnice Lednické Rovne - Zubák

Viac sa o histórii lesnej železnice môžete dočítať v článku publikovanom na VLAKY.NET. Lesná železnica slúžila na zvážanie dreva z hlbokých lesov a dlhých dolín v oblasti masívov Kobylinec a Zrnová. Z Lednických Rovní nešla priamo celou dolinou cez Dolnú a Hornú Breznicu a Zubák, ale Hornú Breznicu a obec Zubák obchádzala vedľajšou dolinou cez obec Lednica. Aby sa dostala z jednej doliny do druhej a prekonala horský hrebeň s výrazným prevýšením, boli vybudované 4 úvrate.

V tejto reportáži sa histórii železnice venovať nebudem, cieľom je zdokumentovať a podať reportáž o tom, čo z nej v teréne ostalo. Prechod po zostatkoch trate som si rozdelil na dve časti. V prvej časti som dokumentoval úsek z horného konca Lednice do Lednických Rovní, v druhej časti z horného konca Lednice na koniec trate v Zubáku. Na identifikáciu miest, kde sa trať nachádzala, som použil vlastné pozorovanie, stránku mapy.cz,  kde je nad obcou Lednica pekne zaznačená trasa zrušenej  železnice, a aj historické fotomapy zo stránky Historická ortofotomapa Slovenska, kde sa ešte táto železnica nachádza a je dobre viditeľná.

Porovnanie zobrazenia trate na ortofotomape z roku 1950 a 2010 (po kliknutí na náhľad sa v novom okne zobrazí väčší obrázok)

Na internete som našiel aj fotky po pozostatkoch mostov hlboko v doline nad obcou Lednica, ja som ich ale žiaľ počas svojej púte nenašiel (a to som prešiel celú trať z Lednických Rovní až na jej koniec). Ak by mi niekto vedel na mape naznačiť, kde sa nachádzajú, alebo poslať ich súradnice, budem vďačný. Na to, že od ukončenia prevádzky už uplynulo vyše 60 rokov, sú stopy po trati veľmi dobre viditeľné a teleso je až na pár úsekov pekne zachované. Dopomohli k tomu aj lesné cesty, vybudované takmer po celej dĺžke trate v lesoch nad obcou Lednica a Zubák. Pre tieto účely bolo ťažkou technikou rozhrnuté štrkové lôžko a lesná cesta mala tým pádom vhodný štrkový povrch. Ten je badateľný dodnes. Nakoľko Biele Karpaty sú flyšovým pohorím, dochádza tu k častým zosuvom a erózii, ktoré majú podiel na pretváraní krajiny a miznutí stôp po železnici. Najzaujímavejším artefaktom, ktorý som v teréne našiel, bol zachovalý podval. V podstate je možné takmer celú trať prejsť aj na horskom bicykli, pár zarasteným miestam sa dá dobre vyhnúť blízkymi lesnými cestami a inými komunikáciami.

Trať končila hlboko v doline nad obcou Zubák, zhruba v miestach, kde začne dolina prudšie stúpať. Toto miesto sa nachádza približne 3 kilometre od konca dediny. Dodnes je v týchto miestach zregulovaný potok, preteká úzkym kamenným korytom. Trať železnice odtiaľ viedla do Lednických Rovní miernym stúpaním vo svahu, dnes je v jej trase lesná cesta. Prvou výraznejšou stopou po železnici, približne po 800 metroch je zárez v oblúku. Zárez je zarastený náletovými drevinami a z časti zasypaný lesnou cestou vedúcou zo svahu. Trať ďalej viedla v trase súčasnej lesnej cesty, stále miernym stúpaním cez les a vyrúbaný les, s občas viditeľným násypom alebo miernym zárezom. Chvíľami sú úseky s menšími zosuvmi a inými poškodeniami, zapríčinené časom, prírodou a ťažbou dreva. Po asi 2 a pol kilometri od konca trate je úsek, ktorý nie je premenený na lesnú cestu. Je tu veľmi dobre viditeľné štrkové lôžko zarastené stromami a kríkmi. Na moje veľké prekvapenie som v tomto mieste našiel drevený podval, zachovalý vo veľmi dobrom stave, aj s podkladnicami. Bol otočený hore nohami a trochu mimo násypu, tak som ho položil na násyp. O dva metre vedľa som našiel i ďalší pozostatok zo železnice, zrejme slúžiaci na spojenie koľajníc.

Nasledujúci úsek zhruba 500 metrov, v podstate až k trianglu, je rozbitý prejazdom traktora, ktorý po sebe zanechal hlboké koľaje. Pozostatky trianglu sú veľmi dobre viditeľné – v smere hlavnej trate je hlboký zárez v oblúku, a po slepej koľaji ostal vysoký násyp. Triangel slúžil na otáčanie parných lokomotív. Z obidvoch smerov sem trať viedla v stúpaní, tak, aby lokomotíva šla hore kopcom tou vhodnejšou orientáciou.

Od trianglu smerom na Lednicu trať pozvoľna klesala, teleso je dobre viditeľné a priechodné. O približne ďalšieho pol kilometra sa trať dostáva do sedla, ktorým prekonáva hrebeň oddeľujúci dolinu Zubáka od doliny Lednice. Z tohto úseku sú aj najkrajšie výhľady do okolia. Malý zárez, ktorým bol hrebeň prekonaný, je plne zarastený a veľmi ťažko priechodný. Okrem drevín sú tu aj hlboké jamy plné vody a blata. Od sedla až po druhú úvrať je teleso ťažšie identifikovateľné – zarastené, po menších zosuvoch a celé toto podpísané zubom času. Po ďalšom cca polkilometri od sedla sa nachádzala štvrtá (posledná) úvrať. Priestor, v ktorom sa nachádzala, je premenený vytvorením viacerých lesných ciest. Tretia úvrať sa nachádzala neďaleko a je v teréne dobre rozpoznateľná. Pri prechode medzi štvrtou a treťou úvraťou je pekne vidieť stopy trate nad nami (od štvrtej úvrate smer Zubák) a aj pod nami (medzi treťou a druhou úvraťou). K druhej úvrati je to predieranie sa drevinami, až sa dostaneme na lesnú asfaltku s kvalitným povrchom. Druhá úvrať sa nachádzala práve v miestach, kde sa teleso trate napája na lesnú asfaltku. Asfaltka je súčasťou lesnej cesty vedúcej z obce Lednica na Zrnovú. Železnica viedla v jej trase v úseku od prvej po druhú úvrať.

Od prvej úvrate smerom k Lednici je stále zložitejšie identifikovať, kade železnica viedla a to práve vďaka zosuvom, erózii a podobným vplyvom, ktoré sa hojne vyskytujú v úvraťovej oblasti. Táto oblasť je aj viac podmáčaná a s výskytom lúk. Pri sledovaní ďalších stôp železnice ostaneme stále na tejto strane potoka pretwkajúceho úvraťovou oblasťou. Až do Lednice je trať vedená vysoko nad dnom doliny. Na dne doliny je vidno lesnú cestu zo Zrnovej. Po prekonaní týchto náročnejších úsekov je už trať krásne schodná až do Lednice. Je možné pozorovať násypy prekonávajúce bočné údolia, priepusty, zárezy. Nad horným koncom obce sa teleso trate stále nachádza vo svahu nad obcou. Na konci obce sa nachádza vysoký násyp v oblúku, ktorý je zároveň aj hrádzou pre menšiu vodnú nádrž tu vytvorenú (upchatý priepust?). V Lednici a nad ňou je trať veľmi dobre rozpoznateľná a dá sa bez prekážok prejsť, nie je zarastená ani prehradená plotmi. Z bývalého telesa sa ponúkajú pekné výhľady na samotnú obec, ale hlavne na bralá nachádzajúce sa nad obcou a zrúcaniny Lednického hradu, ktorý miestny spolok obnovuje.

Zhruba v centre obce sa trať vnára medzi domy, na prekonanie terénnych nerovností a potoka pritekajúceho z bočnej dolinky tu bol postavený most. Dnes po ňom ostali zvyšky jedného oporného múru. Na druhej strane potoka bol spolu aj s násypom odstránený pre potrebu výstavby ulice. Ďalej sa trať pekne kľukatila pomedzi domy a záhrady, popod cintorín a klesala dolu svahom ku dnu údolia. Miestami je z nej vyjazdená lesná/poľná cesta, miestami cesta vysypaná štrkom či drťou, a miestami je cesta normálne vysfaltovaná. Stopy trate sú zreteľné až do miesta, kde na dolnom konci obce prekonala hlavnú cestu. Tu sa trať priblížila k potoku, a ďalšie stopy po bývalej železnici sú viditeľné až pod areálom družstva. Nachádza sa tu znova zreteľný násyp, nakoľko nie je zarastený náletovými drevinami. Tie sa nachádzajú na krátkom úseku smerom ďalej. O kúsok nižšie je areál opustenej píly. Trať železničky viedla v miestach tohto areálu, ale stopy už nie sú viditeľné. Koľaje nachádzajúce sa v tomto areáli nie sú koľajami bývalej železničky. Pod pílou prešla trať z lúk cez cestu na kraj hory, a ostala na tejto strane cesty až do Lednických Rovní. Tu je už teleso viac zarastené kríkmi, ale stále sa to dá prejst. Miestami je to prejazdené od lesných mechanizmov, nižšie už je na telese trate pekný trávnatý povrch.

Pri konci doliny hneď nad hlavnou cestou, je dobre viditeľný múr z kameňov. Mierne je viditeľný násyp pred rodinným domom, a následne sa nachádzajú zvyšky po moste cez potok Zubák. Tu sú zachované oporné múry len na jednej strane, a pozostatok piliera. Ďalej trať prechádzala pravotočivým oblúkom, cez súčasný priestor križovatky a autobusovej zástavky, pod horu. Teleso trate je stále dobre viditeľné, aj keď až po Dolnú Breznicu je viac-menej zarastené kríkmi a náletovými drevinami. Stále je však priechodné. Pred Dolnou Breznicou sa odpájala vedľajšia trať – dnes sa tu nachádza rázcestník cyklistických trás. Nasleduje mierny zárez a vysoký násyp priamo nad obcou Dolná Breznica.

Tu už teleso nie je celé prechodné, bráni tomu viacero oplotení záhrad a pozemkov. Pekne priechodné je o kúsok ďalej, kde sú v stope železničky miestne ulice. Trať stále klesala, až sa priblížila k hlavnej ceste. Odtiaľto sú na dlhšom úseku už len nepatrné stopy po trati. Trať viedla popred rodinné domy v tesnej blízkosti hlavnej cesty, v súčasnosti sú tu záhrady. Opäť môžme teleso trate pozorovať pred koncom Dolnej Breznice, v miestach, kde sa oddelilo od hlavnej cesty a viedlo poza miestnu zástavbu popod horu. Blížime sa už k miestnemu pútnickemu miestu – kaplnke sv. Anny, umiestnenej na peknom skalnatom výčnelku. Trať viedla poza túto kaplnku, skalnatý výčnelok prekonávala veľkým zárezom v ľavotočivom oblúku.

Odtiaľto, až po železničnú stanicu Lednické Rovne, už nie sú viditeľné žiadne stopy po trati. Tá viedla v miestach terénnej nerovnosti – vlny na poľnohospodárskych pozemkoch. Lesná železnica začínala v priestoroch stanice Lednické Rovne. Počas mojej návštevy ma zaujala rekonštrukcia prvej koľaje v tejto stanici, ale trochu mi unikol jej zmysel. Do Lednických Rovní (aj na stanicu) chodím často, ale nikdy som totiž túto koľaj nevidel využitú; ani len stopy po jej prebrúsení nejakým koľajovým vozidlom.

Vedľajšia trať lesnej železnice odbočovala z hlavnej trate nad obcou Dolná Breznica. Spočiatku naberala výšku s väčším stúpaním rýchlejšie ako hlavná trať a nachádzala sa nad ňou, až dokým sa hlavná trať nedostala cez potok Zubák do vedľajšej doliny. V súčasnosti sa v stope vedľajšej trate až na hrebeň nachádza kvalitná zvážnica. Tu sa mi nepodarilo identifikovať nič zaujímavé, ani samotná lesná "diaľnica" ma nezaujala. Na hrebeni sa trať stáčala doľava popod kopec Keblie. Tu je v súčasnosti vybudovaný plynovod a aj lesná cesta. Na rozdiel od predchádzajúcej zvážnice je táto viac rozbitá, plná jám, vody. Takisto bez spozorovania stôp po železnici.

Od ukončenia prevádzky na lesnej železnici je to už vyše 60 rokov a žijúcich pamätníkov ubúda. Stále je ale možné v teréne pozorovať veľa pozostatkov po trati. Môže to byť zaujímavý námet na výlet do tejto oblasti, pričom prechádzku po telese bývalej lesnej železnice je možné spojiť napríklad s návštevou hradu Lednica, kaplnky sv. Anny, parku v Lednických Rovniach alebo Slovenského sklárskeho múzea.

Súvisiace odkazy:
Lesná železnica Lednické Rovne na Facebooku