Na výlete Brezovskou lokálkou

Návoz

Z logistických, obzeracích i šotodôvodov volíme najprv cestu šesťstovkovým rýchlikom do Piešťan, kde presadáme na linkový autobus spoločnosti Arriva do Brezovej pod Bradlom. Ranný sobotný rýchlik z Bratislavy bol tradične narvaný a kolorit cestovania na predstavku ešte spestrovalo niekoľko indivíduí, ktoré boli už okolo deviatej ráno značne posilnené etanolom. V Piešťanoch ma potešila čerstvo zrekonštruovaná v autobusová stanica. Poloprázdnym autobusom smerujeme najprv popri zarastajúcej trati Piešťany - Vrbové. Autobusová zastávka v Krakovanoch  nesie meno „Žel. zast.“. Ako poznám slovenské reálie predpokladám že tento názov sa zachová, aj keď na mieste trate už bude vyrastená stromová alej. Postupne sa dostávame do kopaničiarskeho osídlenia obcí Prašník a Košariská. Keď sa na kopci zjaví známa mohyla, vieme že prichádzame do cieľa, či vlastne začiatku našej cesty. Malá autobusová stanica v Brezovej sa nachádza blízko námestia, železničná je až pod mestom. Teší nás, že nemusíme na ňu šliapať po hlavnej ceste, ale využívame tichú paralelnú uličku. Keď prichádzame na jej koniec pri mestskom kúpalisku, začujeme aj prvé zapískanie Túlavej.

Túlavá © Jaro Vybo

Akcia

Akciu „Brezovská lokálka“ v lete 2021 organizoval Trnavský kraj. Objednal počas leta štyri jazdy vlakov, vždy jednu jazdu „tam a späť“ denne. Lístky v cene 8 eur sa dali kúpiť dopredu na webe. Pri staničnej budove bol aj informačný stánok s asistentmi, samotná výpravná budova bola ale zatvorená. Dostali sme aj skladací letáčik s mapkou, popisom zaujímavostí na trase a cestovným poriadkom. Dokonca súkromné cestné turistické vláčiky v ten deň jazdili na mohylu na Bradle priamo až zo železničnej stanice. Oceňujem spoluprácu rôznych inštitúcii, čo u nás nebýva vždy samozrejmosť.

Konečná stanica

Čas do odchodu vlaku si krátime prehliadkou malebnej, tichej stanice plnej zelene, ktorá sa nám vryla do pamäti z komédie Konečná stanica z dielne Radošincov. Porovnávame aktuálny stav s tým čo sme videli vo filme, ktorý sme si pred výletom opätovne pozreli. Podarilo sa nám dať do reči s pani, ktorá obýva staničný byt a zaspomínala si ako sa tu tento film v roku 2004 natáčal. Na naše sklamanie, nezachovala sa tu netradičná rekvizita v podobe kovovej konštrukcie vytvárajúcej zemeguľu, ktorá vo filme stála v staničnej záhradke. Mysleli sme si, že išlo o trvalú ozdobu stanice, no pani spomínala, že ju doniesol filmový štáb. Ako vo filme čakajúc a spiac v staničnej čakárni zaperlila „babica“ Katarína Kolníková: „Exaktne povedané, všetko je relatívne.“ Staré staničné WC, kde sa odohrala filmová vražda, už bolo zbúrané. Pripomenulo mi to ďalšiu hlášku Josefa Somra na záver filmu: „Tak tu sa to ruší.“

"Konečná stanica" v Brezovej pod Bradlom © Jaro Vybo

Údolím Brezovského potoka

O 12:30 sa v príjemnom počasí Túlavá 850 018-7 s prípojným vozňom vydala na 12 kilometrov dlhú cestu do Jablonice. Lístky sa našťastie predávali v obmedzenom počte a tak nehrozila tlačenica akú sme zažili kedysi, keď sme sa napokon do výletného vlaku Piešťany - Vrbové ani nedostali. Istota, že si sadneme a pohodlne zvezieme, bol aj jeden z dôvodov, prečo sme si vybrali práve túto jazdu.
Na ceste vlak zastavil na zastávke Hradište pod Vrátnom. V obci sa práve konali oslavy, a tak žila aj stanica, dokonca stihol byť cestujúcim cez okno ponúknutý štamperlík. Naproti tomu ďalšia zastávka Osuské bola pustá.  Napokon, tvorí ju iba zarastená plechová búda, trochu vzdialená od dediny. Jazdu spestrovali samozrejme šotografovia v okolí trate. Po pol hodine príjemnej jazdy väčšina osadenstva vrátane nás vystúpila na zastávke Jablonica, obec. Tá sa nachádza prakticky v centre obce.

Vystupujúci na zastávke Jablonica obec © Jaro Vybo

Viacerí vystúpivší, tak ako aj my, sa išli zastaviť do miestneho kaštieľa. Dva roky dozadu sa v ňom konal celkom veľkolepý historický festival, v tomto pandemickom roku sme boli radi aspoň za otvorené nádvorie a občerstvenie. Potešilo ale, že samotná chátrajúca budova kaštieľa sa dokonca začala medzičasom čiastočne rekonštruovať. Akciu sme zakončili peším presunom na 1,5 kilometra vzdialenú stanicu Jablonica na trati 116 „Hrbatá“, kde odpočívala aj Túlavá a osobákom z Kútov sme sa v reko Bdmtee zviezli do Trnavy.

Epilóg

Trať 117 osobne považujem za vhodného kandidáta na prerobenie v súčasnosti už nepotrebnej trate na cyklochodník údolím Brezovského potoka. Na stanici v Brezovej by sa pekne napojil na pokojnú ulicu Dolina, ktorá by cyklistov doviedla až do centra mestečka. Neviem, či sa to niekedy udeje, ale dovtedy som rád, že trať je v prevádzkyschopnom stave aspoň na turistické účely a OOCR Trnavského kraja sa chopilo príležitosti zorganizovať takéto jazdy. Verím, že podobné možnosti budú aj v tomto i nasledujúcich rokoch. A aj na ostatných tratiach, ktoré môžu už len spomínať na svoju zašlú slávu. Na ktorých takých ste sa naposledy zviezli Vy? A ktoré máte ešte zaradené v „čakacej listine“?

Súvisiace linky:
Trať ŽSR č. 117 Jablonica - Brezová pod Bradlom na VLAKY.NET
Film Konečná stanica na Československej Filmovej Databáze
Kaštieľ Jablonica