Slovenské putovanie - Spišsko-šarišský okruh

Krátko pred pristavením súpravy k nástupisku sa mi ju podarilo zachytiť počas príprav na 6. koľaji vo východiskovej stanici.

Po niekoľkých týždňoch usilovných príprav sa dňa 29. augusta 2022 uskutočnila naša dlho plánovaná, celodenná okružná jazda severovýchodom Slovenska. V sviatočné pondelkové ráno sme spolu s ďalšími členmi a priateľmi klubu už od brieždenia pripravovali súpravu nášho vlaku na jazdu spišsko-šarišským okruhom. Po mnohých predošlých brigádach, ktoré boli zamerané na čistenie a prípravu rušňa a vozňov na jazdu, to boli už len dolaďovacie práce ako roznášanie brožúrok o trase, ktoré pracne vytvoril náš najmladší člen Janko, taktiež prospektov o našej Bobine, či nachystanie cestovných lístkov. Všetko muselo byť pripravené ešte pred pristavením súpravy k nástupisku. Premiéru v tento deň mali aj naše dva nové vozne radu B a BDs, zatiaľ ešte v poslednom prevádzkovom červenom nátere. Vozeň B s úctyhodným inventárnym číslom 990, ktorý bol radený ako druhý za rušňom, je výnimočný a vzácny tým, že ide o úplne posledný dodaný kus najrozšírenejších koženkových kupéčiek v Československu.

Náš dvorný fotograf Kristián vyhotovil niekoľko perfektných momentiek, na tejto zachytil mňa s Matúšom počas predaja v Liptovskom Mikuláši.

Cestujúcich milo potešili dobové cestovné lístky, a taktiež brožúrka, ktorú vytvoril Janko špeciálne pre túto jazdu.

Na liptovskomikulášskej stanici už od rána vyčkávalo na jazdu viacero nadšencov a priaznivcov, ktorí si podchvíľou fotili súpravu. Po prezlečení do dobových uniforiem a pristavení súpravy na nástupisko sme sa rozostúpili ku dverám a usmerňovali nastupujúcich, aby si každý našiel svoje miesto v nostalgickom vlaku. Po vyrazení z metropoly Liptova vlak zastavil taktiež v zastávke Okoličné a v stanici Liptovský Hrádok, kde sme privítali ďalších cestujúcich z Liptova, tešiacich sa na jazdu. Hoci bolo ráno vonku chladno, súprava bola príjemne predkúrená. Cestujúci si priamo vo vlaku zakúpili dobové cestovné lístky pripomínajúce éru mládežníckeho expresu Tatran a počiatky automatického rezervačného systému ARES z 80. rokov minulého storočia, ktoré sme im označili kliešťami tak, ako kedysi. Uháňajúc popod zamračené tatranské štíty sme ochotne odpovedali zvedavým cestujúcim na ich otázky ohľadom jazdy vlaku a o zaujímavostiach v okolí trate. V služobnom vozni sme ponúkali suveníry, ktorých predaj zabezpečovala naša usmievavá kolegyňa Lenka. 

Do predaja sa taktiež dostali aj jedny z posledných výtlačkov knihy o KBŽ. Autor Peťo Šimko bol s nami ako garant histórie a neskôr v Sabinove predniesol slávnostný príhovor k výročiu trate.

Predaj cestovných lístkov prebiehal hladko. K cestujúcim sme pristupovali s úsmevom na perách a s dobrou náladou.

Prekonajúc vrcholovú stanicu Štrba, ktorá bola zároveň najvyšším bodom nášho putovania, vlak opustil Liptov a pokračovalo sa ďalej v spišskom regióne. Po príchode do Popradu historická Bobina odstúpila na koniec vlaku, keďže ďalších 60 kilometrov putovania nás čakalo po neelektrifikovanej trati. Do čela vlaku bol postavený dieselový rušeň Favorit 731 036. Po vyrazení z Popradu, v malebnom údolí rieky Poprad, mali cestujúci po oboch stranách nádherné výhľady na okolitú krajinu. Skúsený rušňovodič Stano sa neponáhľal, aby mal každý možnosť pozorne sledovať rázovité okolie trate. Za Popradom sme už aj my, sprevádzajúci personál, mali menej práce, a tak sme sa mohli viac venovať našim cestujúcim, vypočuť si ich životné cesty, zážitky a prvotné dojmy z jazdy. Po príchode do Starej Ľubovne sme cestujúcich prostredníctvom megafónu informovali o ďalšom programe, ktorého hlavným bodom bola návšteva Ľubovnianskeho hradu a skanzenu. Niektorí tiež nepohrdli návštevou najväčšieho prírodného bludiska na Slovensku vo Viktóriiných záhradách s prehliadkou mesta. Vracajúcich sa cestujúcich popoludní pri vlaku už vítala spevom goralská ľudová hudobná skupina z Lendaku, ktorá nás sprevádzala na ďalšej trase. Prítomnosť elektrických rušňov v Starej Ľubovni je skutočnou raritou keďže ich výskyt je obmedzený len na odklonové jazdy a mimoriadnosti, preto sme dianie na ľubovnianskej stanici zámerne sústredili pri našej Bobine, kde vzniklo aj niekoľko spoločných fotiek.

Počas pobytu v Poprade naši kolegovia Janko a Jožko stáli pri dverách vlaku, aby cestujúcim pomohli s nástupom do vozňov a informovali ich o jazde vlaku.

Aj keď vládlo pochmúrne počasie, Daniela to neodradilo a zachytil počas zastavenia pred Spišskou Belou Favorit v Spišskej prírode.

... atmosféra po príchode vlaku do Starej Ľubovne zachytená na Kristiánovej fotke. Podrobné informácie o ďalšom programe našim cestujúcim podávame prostredníctvom megafónu.

Nesmie chýbať ani spoločná fotka pred našou Bobinou s goralskou hudobnou skupinou, ktorá nám neskôr spríjemnila jazdu svojim neprekonateľným spevom.

Marošovi Lesňákovi sa pomocou dronu podaril tento úchvatný záber s Ľubovnianským hradom, ktorý sa tajomne vypína nad mestom.

Aj keď v Starej Ľubovni pokračovalo nepriaznivé počasie, neodradilo ma to od toho, aby som si odfotil Favorit s našou súpravou.

Fotografiu Favorita počas pobytu s krásnym retro nádychom vyhotovil Karol Šugar.

Zaradenie Bobiny na koniec vlaku v úseku Poprad - Plaveč bolo zámerné. Okrem benefitu pre železničných fotografov sme týmto radením eliminovali nutnosť posunu a preprahu v Plavči, čím sme skrátili jazdnú dobu. Vlak po príchode do Plavča, odkiaľ už opäť začína trolej, pokračoval až do Orlova, kde prevzala žezlo opäť Bobina. Po zmene smeru jazdy úvraťou sa dnes už nevyužívanou orlovskou spojkou náš expres elegantne prehupol na elektrifikovanú trať č. 188, čo bola pre železničných nadšencov skutočná lahôdka. Na výhybni Pusté Pole po vykrižovaní s letným turistickým vlakom ZSSK bola súprava rozdelená na dve časti. Bobine pripadla predná historická časť súpravy tvorená zelenými vozňami SVV, aby tak vznikol pre najkrajší úsek trate historický elektrický fotovlak. Nad obcou Krivany v zabudnutom kraji Spišsko-šarišského medzihoria sme následne pripravili pre cestujúcich prekvapenie v podobe fotozastávky. Počas plánovaného pobytu na ikonickom mieste v krivanských oblúkoch pod horou Rohov mal každý cestujúci možnosť urobiť si niekoľko jedinečných pamätných fotiek z tohto miesta.

Vladimír Škuta zachytil náš vlak v oblúku pred fotozastávkou nad obcou Krivany.

Počasie nám pri fotení prialo a umožnilo každému fotografovi vytvoriť si unikátny záber. Takto sa Bobinu podarilo odfotiť nášmu rušňovodičovi Danielovi.

O fotografiu Bobiny na tomto ikonickom mieste bol ozaj veľký záujem. Kristián takto zachytil vášnivých fotografov pri fotení.

Druhú - červenú časť súpravy tvorenú vozňami ŽKT ťahal Favorit, pokračujúc "na odhlášku" za bobinovým fotovlakom. Obe časti sa opäť stretli v Sabinove, kde počas polhodinového pobytu prebehol slávnostný príhovor k 25. výročiu elektrifikácie trate Prešov – Plaveč. Fundované rozprávanie nášho kamaráta historika Peťa Šimka o vzniku a histórii jubilujúcej trate zavŕšila goralská hymnická pieseň "Golaľu, cy či ňe žaľ..!" v podaní našej lendackej goralskej ľudovej hudobnej skupiny, ku ktorej sa spontánne pridávali ďalší a ďalší cestujúci.
Za tento čas boli obe súpravy opätovne spojené do jedného vlaku a po nástupe cestujúcich sme pokračovali ďalej.

Po zastavení vlaku v Sabinove sa zvedaví cestujúci pomaly začali zhromažďovať pri Bobine, aby si vypočuli príhovor k výročiu. Popri tom si urobili rodinnú fotku pred historickou súpravou.

Počas pobytu v stanici a čakania na druhú časť súpravy, sa mi podarilo zvečniť si Bobinu pred budovou stanice.

Niektorí železniční nadšenci neváhali využiť možnosť prezrieť si stanovište rušňovodiča.

Vladimírovi sa podarilo zachytiť nášho rušňovodiča Tomáša počas spevu goralskej hymnickej piesne.

Na Bobinu vedenú našim mladým rušňovodičom Danielom, v čele rýchlika uháňajúceho pozdĺž rieky Torysa šarišskou krajinou, začalo presvitať slniečko a po niekoľkých zastaveniach z dopravných dôvodov pokračovala za hlasitého spevu našich Goralov a cestujúcich k najnižšiemu bodu trasy pri Drienovskej Novej Vsi. Veľmi dobrú atmosféru vo vlaku nepokazilo ani meškanie vlaku, ktoré sa žiaľ lavínovo nabalilo skrz križovania s protiidúcimi vlakmi na jednokoľajnej trati. Po prejazde kysackou spojkou sa vlak dostal na trať pôvodnej Košicko-bohumínskej železnice, ktorou sa údolím rieky Hornád stočil späť na západ. V Spišskej Novej Vsi mal krátku zastávku na odvesenie Favoritu, ktorý už ostal vo svojom domovskom depe.

Počas križovania v Drienovskej Novej Vsi mi elegantne zapózovala staničná mačka Elza.

Na Bobinu si prišiel zajazdiť aj rušňovodič Ľubomír, ktorého môžete stretnúť pri vozbe rýchlikov na trati Košice – Trenčín. Pri tejto príležitosti sa dobovo ustrojil do rušňovodičských ČSD montérok a baretky.

Tento nádherný zaber sa podaril Benjamínovi Frenkovi v Markušovciach.

Vlak sa pomaly blížil do Popradu, avšak teraz z opačného smeru. Spišsko-Šarišský okruh bol návratom do Popradu ukončený. V Poprade náš vlak opustili aj goralskí hudobníci spolu s niektorými cestujúcimi. Odchod vlaku bol emotívne sprevádzaný rozlúčkovým spevom goralov na nástupisku. Rýchlik pokračoval do cieľa svojej cesty - do Liptovského Mikuláša. Vo vlaku bola aj napriek únave po náročnom dni až do konca veľmi priateľská a príjemná nálada.

V mäkkom svite zapadajúceho slnka nad Liptovom sme ukrajovali naše posledné kilometre.

Cestujúci sa s nami v závere akcie rozlúčili, poďakovali za príjemne prežitý spoločný deň a popriali veľa zdaru do ďalších akcií. Najväčším zadosťučinením za stovky hodín práce pri jej príprave a zároveň stimulom pre ďalšiu tvorbu a organizovanie bola ich kladná spätná väzba a to, že sme mnohým mohli priniesť pozitívnu energiu po pracovnom týždni.

V Liptovskom Mikuláši sme zastavili už za súmraku a rozlúčili sme sa s cestujúcimi. Bobina mohla po odchode RR 764 pokračovať v ceste do Vrútok, kde sme vrátili vozne domov našim priateľom zo Spolku Výhrevne Vrútky.

Na záver ešte prikladám vyňatok z Jankovej brožúrky, kde je znázornená mapa prejdenej trasy ...

... a taktiež jej výškový profil. Pri tomto náročnom okruhu sme prekonali až 4x hlavné európske rozvodie a zdolali celkové prevýšenie vyše 2000 metrov.

Spolku Výhrevne Vrútky ďakujeme za zapožičanie vozňov, spoločnosti ZSSK Cargo za zapožičanie motorového rušňa. Taktiež ďakujeme všetkým ďalším partnerom a spoluorganizátorom za pomoc pri organizácii akcie, výborným cestujúcim za zhovievavosť pri drobných nedostatkoch a meškaní, a dobrú náladu vo vlaku. Veríme, že nám zachováte svoju priazeň a už teraz sa na Vás tešíme pri ďalších nostalgických jazdách Železničného klubu Tatran.

Peter Morihladko

Titulná snímka: Za najdlhším dvojkoľajným tunelom na Slovensku, pod horou Bujanov, nás čakal s fotoaparátom  Samuel Horička.