Najdlhší osobný vlak

Chur je malé mesto s riaditeľstvom Rhétskej Dráhy (RhB) s viacerými možnosťami prestupu medzi SBB a RhB, autobusom aj miestnou MHD. Bývame oproti železničnej stanici. Bol tu pôvodne aj nápad ubytovať sa priamo v Prede - v romantickej chalúpke pod horami, kde sa kúri drevom, ale večer to tam asi veľmi nežije. Radšej sme dole v meste a študujeme úspechy miestneho pivovarníctva. Podvečer sa môžem motať po meste spraviť pár záberov vlakov smer Arosa, vedených cez mesto po uliciach.

28.10.2022 – Vlak (Allegra) z Arosy križuje kruháč pri stanici; Chur © Tomáš Votava

Ako sa na Švajčiarsko patrí, existuje referendum za trať vedenú v meste podúrovňovo. Dúfam, že to neprejde. V deň konania akcie sme nastúpení na stanici pri poslednom (verejnom) vlaku do Predy. Jemne pesimisticky sedíme v 1. triede, očakávajúc značný záujem ľudu. RhB akciu promujú ako festival v Bergüne so vstupenkami do Albula Museum, festivalového stanu a niečím navyše. Lístkov je 3000 a pokiaľ viem, po vydaní sa vypredali značne rýchlo. V cene lístka sú aj špeciálne vlaky, v našom prípade je pre verejnosť vyhradená zhruba polovička značne dlhého vlaku. Ako asi aj predošlé vlaky, aj náš vlak je radený spojenými súpravami Stadler Capricorn, z ktorých bude zložený rekordný vlak. Súpravy sa zbierajú v Albula tuneli za stanicou Preda.

Vyvezieme sa albulskou traťou, t.j. všetkými neopozerateľnými scenériami cez Landwasser viadukt do Predy a akcia sa môže začať. Je okolo 11 hod. a naša skupinka mestskej turistiky vyráža na vyplnenie času ku jazeru Palpuognasee nad tunelom. Ovšem bezo mňa, pretože už dávnejšie som dostal skvelý nápad ísť na miestnu vyhliadku Fallò a fotiť najdlhší vlak zhora. Je to "len" 2,5 km dĺžkových a 400 m výškových a s plným fotobatohom. Po viac, ako hodine som na kraji požadovanej skaly. Je to nepríjemne vysoko, ale výhľad je bez chyby. Než akcia začne, každý, kto sa sem vyteperil, si nájde miesto na fotenie. Rôzne sa povaľujeme po lúke a fotíme kdečo, na vyplnenie času. Pred oficiálnou 14. hodinou už v doline operujú zo dve helikoptéry, určite aj množstvo dronov, na ktoré ale zhora nedovidíme. Okolo 14:15 sa najdlhší vlak dáva do pohybu.

29.10.2022 – Najdlhší osobný vlak zjazduje smer Bergün; Albula © Tomáš Votava

Medzitým sa dolina ocitla v tieni, čo foteniu takto na diaľku zrovna nepomáha, ale robíme čo sa dá. Pohľad zhora je podľa očakávania úžasný, ale aj naši dole sú vo vytržení. Vlak udržiava rýchlosť okolo 20-30 km/h, aby sa predišlo preťaženiu trolejovej sústavy rekuperáciou. Keďže jedna jednotka dokáže riadiť maximálne 4 ďalšie jednotky, celý vlak vedie 7 rušňovodičov za pomoci armádnych poľných telefónov. Dĺžka vlaku sa uvádza 1906 až 1920 metrov.

Vo vlaku sa vezie aj 150 pozvaných hostí, ktorých na miesto štartu dopravil vlak zložený z historických jedálnych a salónnych vozňov. Celá akcia je pomocou obrovského štábu vysielaná online a premietaná na obrazovke pred festivalovým stanom v Bergüne. Vlak prirodzene vytvára pohľady, ktoré sa už neraz vyrobili kopírovaním a upravovaním fotografií. To dnes nie je potrebné. Dnes je vlak vidno pred tunelom, aj za tunelom, aj za druhým tunelom, aj na dvoch viaduktoch, aj na troch viaduktoch. Proste radosť a niečo úžasné! Fotím dokiaľ na vlak dovidím, čo trvá asi 30 minút a následne zostupujem z vyhliadky. Medzitým sa moja partia postavila popri viadukte Albula IV. s výhľadom na "vlak úplne všade" a bavia sa rovnako, ako všetci naokolo.

29.10.2022 – Najdlhší osobný vlak zjazduje smer Bergün; Albula © Tomáš Votava

Niekoľko desiatok divákov stíha vlak na bicykloch, a veľmi úspešne. Ostatne, po prejdení Landwasser viaduktu vlak absolvoval svoju trasu a potvrdenie od Guinessa obdržal.

Vyhliadkovým chodníkom kráčam do Bergünu za ostatnými, čo mi ale pri jeho členitosti ide stále horšie a horšie. Do centra diania a na stanicu sa dotiahnem ako klasický vzor trosky. Cestou dole ešte vidím jazdu niečoho žltého na trati, mechanizmus vydávajúci zvuk prúdového motoru ide pomerne rýchlo. Po ozdravnej návšteve reštaurácie v Albula múzeu pri stanici si dokupujem spiatočný lístok (na dva krát, zjavne mám výzor lokálobčana s nárokom na zľavu) a skúšame sa dostať do vlaku na spiatočnú cestu. Ku cestovným lístkom sme v pokladni  bdržali farebné lístky ktoré určujú, do ktorého z mnohých spiatočných vlakov patríme a teda ktorou vypáskovanou dráhou sa dostaneme na perón. Celé to vyzerá trochu divne, ale do vlaku sme sa dostali a všetci cestujúci pohodlne sedia.

Nasledujúci deň nás už IR vlak spolkových dráh vezie späť k leteckej doprave odklonom cez St. Gallen a Winterthur a pekný víkend je viac-menej za nami.
Pokiaľ bežný neužívateľ týchto stránok nechápe k čomu je dobré vziať 25 novonakúpených vlakov a vyrobiť z nich voľajaký rekord v prostredí, ako je toto, tak okrem dobrej zábavy na mieste, to v rozhovore vysvetlil šéf RhB ako snahu pritiahnuť opäť pozornosť po strate 30% v poslednom období. Myslím, že lepšie sa to vysvetliť už asi nedá.