Zúfalstvo (opráv) trate 150 očami cestujúceho

 „Osemstovkové“ rýchliky premávali len medzi Bratislavou a Šuranmi, pričom cestujúci do Novej Bane a ďalších zastávok prestupovali v Šali na NAD, ktorá ich doviezla do Novej Bane. Odtiaľ ich ďalej previezli  rýchliky 118xx vedené z Levíc do Banskej Bystrice. Cestujúci do Podhájskej a Levíc sa v autobusoch previezli zo Šurian. Obdobne to fungovalo v opačnom smere.

Mapka s vyznačeným výlukovým úsekom z informačného letáčiku © ZSSK

Konečne bez meškania

Počas trvania výluky som niekoľkokrát na tejto trase cestoval rýchlikom Urpín a teda využil NAD medzi Šaľou a Novou Baňou. Biedu doterajšieho cestovania (a neustáleho meškania) na trati 150 dokonale ilustrovali jazdné časy práve počas zavedenia NAD. Veľkú časť cesty autobusy prešli po rýchlostnej ceste R1, na ktorú sa napájali pri Nitre. Vďaka tomu ešte aj po zarátaní dlhších prestojov potrebných na prestup cestujúcich z a do vlakov, bol prakticky vždy čas mojej cesty zhodný s časom GVD. Po dlhých rokoch som si tak hneď niekoľkokrát vychutnával príchod do cieľovej stanice bez meškania. Paradoxne, vďaka autobusom. Z autobusov NAD idúcich po ceste č. 562 z Trnovca nad Váhom si ako bonus mohli fanúšikovia železnice dobre poobzerať vlečku Dusla Šaľa s odstavenými nákladnými vozňami.

Fakt, že autobusy NAD sú na Slovensku rýchlejšie ako vlaky, sa dostal aj do spoločenských hier © Dajama

Luxusný prestup

V smere do Bratislavy bývali autobusy pred stanicou v Novej Bani väčšinou už pristavené a mohlo sa rovno nastupovať. Celkovo sa v Novej Bani  prestupovalo pomerne príjemne, hoci v smere do Banskej Bystrice bolo treba dlhšie čakať na rýchlik z Levíc, čo dosť ľudí väčšinou využilo na fajčiarsku prestávku. Výpravná budova staničky v Novej Bani bola v minulých rokoch revitalizovaná a pôsobila príjemne, i keď samozrejme nie je stavaná na také davy cestujúcich ako pri výluke. Horšie to je s „nástupišťami“.

Keď vidíte kolieska na kufroch cestujúcich rozrývajúce štrk „nástupíšť“, chce sa vám plakať. © Jaro Vybo

V Šali bolo treba v smere do Banskej Bystrice obvykle počkať pár minút a autobusy sa za chvíľu objavili, pričom viezli cestujúcich z protismeru. Pravdepodobne časté bolo aj ich zdržanie zápchami v meste Šaľa, kde sa obyvatelia roky, zatiaľ márne, dožadujú obchvatu. Tlačenicu v autobusoch, ktorej som sa obával,  som našťastie nezažil. Avšak okolie stanice v Šali, kde sa prestupy na NAD odohrávali, dokonale charakterizuje stav verejnej hromadnej dopravy na Slovensku.

Predstavte si k tomuto priestoru ešte dážď, autobusy NAD a 300 ľudí. © Google

Autobusy prichádzajúce z Novej Bane sa museli ísť otočiť po rozbitej úzkej panelovej ceste vedúcej popri parkoviskách a sklade pri staničných koľajach. Kymácanie sa panelkou trvalo vyše 5 minút(!). Aby to bol dokonalý zážitok, jednotlivé otáčajúce sa autobusy NAD sa ešte museli na uzučkej ceste medzi zaparkovanými autami aj vzájomne vyhýbať. Čas od momentu, kedy sme zazreli staničnú budovu v Šali, po otvorenie dverí autobusu bol tak bežne takmer 10 minút. Napokon autobusy zastali pri dave cestujúcich, ktorí išli na ne nastupovať v smere Nová Baňa. Rovno pred zaparkovanými autami na škvárovo-blatovej ploche vedľa staničnej budovy. Nastáva predieranie sa dvoch protiidúcich davov spestrené prekážkovou dráhou v podobe husto zaparkovaných áut. Použiť preplnené parkovisko – blatovisko ešte aj ako prestupný terminál... hmm, to bola chuťovka. Koľko spätných zrkadiel na parkujúcich autách si to nechtiac od cestujúcich schytalo, nevedno. Kolieska na veľkých kufroch sa ukazujú ako zbytočný doplnok, ak teda nerátame ich funkciu rozrývania blata alebo štrku. Ľudia, ktorí chceli vyparkovať si jednoducho museli počkať aj 15 až 20 minút, kým sa oba davy ľudí premelú pomedzi ich autá a autobusy odídu.

Na predstaničný priestor a P+R zodpovedajúci 21. storočiu ešte v Šali nedošlo © Mapy.cz

Samotné vlakové prípoje však boli zorganizované pomerne dobre. V Novej Bani cestujúcich informoval prítomný výpravca osobne i prostredníctvom staničného rozhlasu, v Šali je zas (na tejto trase netradične) k dispozícii na nástupišti elektronická tabuľa s odchodmi vlakov. Ako spestrenie cestovania do Bratislavy som dokonca dvakrát využil v Šali možnosť nástupu na skorší osobný vlak, pred čakaním na rýchlik zo Šurian. Prišiel som tak do Bratislavy ešte o 10 minút skôr a vyobzeral som si zastávky osobných vlakov na trati 130. Raz ma viezol moderný poschoďák, inokedy to bola retrojazda vo vlaku pozostávajúceho iba z vozňov B(d)t. Také som už nezažil riadne dlho.

Retrojazda osobákom na trati 130. Väčšinou však chodili moderné poschoďáky. © Jaro Vybo

Poriadna robota

Nepatrím medzi cestujúcich, ktorí hneď frflú, keď je niekde výluka s NAD; teda pokiaľ to nie je príliš často. No na trati 150 som ich už zažil nespočetne, a to až tak často necestujem. Bol som vlastne celkom rád, že sa trať zavrela na dlhší čas, aspoň som mal nádej, že sa v kľude porobí čo treba a cestujúci nebudú každú chvíľu prekvapení ad-hoc výlukami, ako doteraz. Myslím, že na Slovensku je to žiaľ veľmi ojedinelý prístup - pamätám si, keď bola na dlhšiu dobu pred nástupom RegioJetu úplne zastavená osobná doprava na trati 131, pričom sa vybudovali celkom dôstojné nástupištia na zastávkach.

Vytriezvenie prichádza ku koncu výluky. Vyjadrenie hovorkyne že vlaky budú môcť konečne využívať pôvodnú rýchlosť 70km/h zabíja niektoré nádeje cestujúcich. Aj ona sa cítila trápne, pri slovnom spojení „zvýšenie na plnú prevádzkovú rýchlosť“, ktorá je nižšia, ako pre autá jazdiace mimo obce. Samozrejme, bavíme sa len o tých opravovaných úsekoch v celkovej dĺžke niečo nad 4 kilometre. Pri jazde cez zastávku Pozba som už zaregistroval aj nové(?) prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti a teda slimačiu rýchlosť vlaku.

Stavebné zásahy sú však aspoň viditeľné. Predovšetkým v okolí staníc Jesenské údolie a Beša vidno rozsiahlejšie terénne úpravy zabraňujúce zosuvom svahov, oporné múry, odvodňovacie rigoly a podobne. Ku cti svedčí aj ukončenie prác načas. Podrobnejšie informácie, čo všetko sa podarilo spraviť (opravených cca. 4 km koľajového zvršku) nájdete v tlačovej správe k ukončeniu výluky, či novembrovom čísle časopisu Železničný semafor.  

Epilóg

V pekne spracovanom informačnom letáku ZSSK k výluke sa mihli vyjadrenia ako „pre rýchlejšiu a spoľahlivejšiu železničnú dopravu”, “Už čoskoro jazdíme na vynovenej trati” a “komplexná rekonštrukcia infraštruktúry”. Nuž, neviem, či to tí zostávajúci cestujúci vidia podobne nadšene.

Od nového grafikonu vlakovej dopravy 2022/2023 sa čas jazdy rýchlikov Urpín po rokoch výraznejšie zmenil. Z Bratislavy do Zvolena z 3 hodín na 3:20. V úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom vlaky naďalej premávajú rýchlosťou 30 km/h. V ročnom pláne výluk ŽSR je v tomto (samozrejme jednokoľajnom) úseku od augusta 2023 plánovaná ďalšia niekoľkomesačná výluka s presahom až do roku 2024. Ktorý úsek bude ďalší?