Lokálka do minulosti

O Rimavskej Sobote väčšinou počujete v médiách iba správy o nezamestnanosti a veciach s tým spojenými. Región Malohontu, ktorým vedie trať 174, ale dokáže ponúknuť okrem slabej sociálnej situácie aj množstvo neokukaných turistických zaujímavostí, reflektujúcich predovšetkým minulosť regiónu. A jazda touto lokálkou vás na výpravu do minulosti rovno naladí. 

Osobák do Jesenského prichádza na zastávku Tisovec - mesto © Jaro Vybo

Trať si žije svoj pokojný lokálkový život s (na lokálku) pomerne dobrým počtom spojov, na ktorých sa preháňajú šukafonové deriváty, v súčasnosti asi hlavne 812-ky. Aké počty cestujúcich si ich zvyčajne užívajú, si iba ako občasný návštevník regiónu netrúfam odhadnúť, ale som v tomto prípade mierny optimista. Motorák, nás vedie z Tisovca smerom na juh po trati najprv trochu vyvýšenej v úpätí kopcov ponad obce, neskôr už po rovinatej nive rieky Rimava.

Budovy zastávok majú podobnú architektúru a sú väčšinou polorozpadnuté. Pohľad na ne (a trochu aj na premávajúce žel. súpravy) je zároveň pohľadom do minulosti. Na ruine výpravnej budovy na zastávke Tisovec - mesto ma prekvapuje staničný nápis Kocúrkovo, ktorý ma donúti pogoogliť a dočítam sa tak o dlhoročnom spore. Taká slovenská klasika. Ale cestujúcim aspoň slúži nové nástupisko a skromný betónový prístrešok.(Kde sú tie časy, keď do takýchto stavieb mohli a mali čo povedať architekti.) Len z tej bezbariérovej rampy mám ešte zmiešané pocity.

Kontrasty verejného priestoru na zastávke Tisovec - mesto © Jaro Vybo

Väčšina obcí (a zastávok) má v názve prívlastok Rimavská/é a občasnému návštevníkovi sa tak dosť zlievajú. Mesto Hnúšťa je tu jediné väčšie sídlo medzi Tisovcom a Rimavskou sobotou. A spolu s Rimavskou Baňou sú to jediné žel. stanice na danom úseku. Obsadené, s koľajovým rozvetvením a príde tak i na križovania.  Z hľadiska nášho “historického” poznávania, mesto ponúka napríklad opustený priemyselný areál Slovenských Lučobných závodov, ktorý pekne zdokumentovalo OZ Čierne Diery. Okrem toho v Hnúšti nájdete ešte aj pripomienku nie až tak dávnej minulosti - Múzeum socialistických kuriozít.

Míňame zastávku Hnúšťa - Likier. Tu som si spomenul na rozprávanie pána s OZ Rákošská cächa: Dopravných a technických nadšencov možno zaujme, že v Likieri kedysi (prelom 19. a 20. storočia) končila až 13 kilometrov dlhá nákladná lanovka zo Železníka. Minulosť tu má často väčší lesk ako súčasnosť.

Jedna z mála staníc na trati pripomína staré baraky baníckej kolónie. © Jaro Vybo

Obce Rimavská Baňa a Rimavské Brezovo mi zase pripomínajú Gotickú cestu, aj vďaka ktorej som tento región spoznal viac a párkrát ho navštívil. Verím, že lokálku sa nepodarí zastaviť úplne, aby nezmizla možnosť prepravy bicykla, ktorý sa vám pri putovaní za minulosťou hodí napríklad na výšlap do obce Kraskovo s úchvatným kostolom, či Kyjatíc, kde si pripomeniete minulosť dokonca ešte spred nášho letopočtu v podobe pohrebiska z doby Bronzovej - tzv. Kyjatickej kultúry.

Železničné zastávky Veľké Teriakovce alebo Nižný Skálnik možno využijete tak ako ja na výstup alebo nástup na výlet na kopec Maginhrad s rozhľadňou neďaleko Rimavskej Soboty. Zo zastávok vedú na daný vrch turistické značky. A opäť (stále?) nádych železničnej minulosti. Pri pohľade cez okienko do výpravnej budovy v Nižnom Skálniku som objavil mapu Československých štátnych dráh z roku môjho narodenia! Časť budovy je pritom dokonca obývaná. Cestujúcim slúži plechový prístrešok s torzom lavičiek. Budova, prístrešok, nástupište, ani nič iné nereflektuje, že už vyše 20 rokov žijeme v 21. storočí.

Zastávka Nižný Skálnik - južný pohľad smerom na Veľké Teriakovce © Jaro Vybo

Stanica vo Veľkých Teriakovciach je skôr v miestnej časti Malé Teriakovce. Typovo aj svojim stavom pripomína tú v Nižnom Skálniku. Turisti tu donedávna mohli vystupovať aj kvôli prehliadke zrekonštruovaného Mlyna v obci, no už pár rokov webová i sociálnosieťová stránka občianskeho združenia, ktorá ho prevádzkovala, mlčí. V veľkoteriakovskom gotickom kostole pri pohľade na zaujímavé ornamenty na historickom kazetovom strope, len rozmýšľam, ako by tieto maľby mohli byť “logom” či “značkou” regiónu a ozdobiť napríklad aj tú pustú staničnú budovu, ako pútač pre turistov.

Veľké Teriakovce o odchádzajúca 812-ka smer Nižný Skálnik (pohľad na sever) © Jaro Vybo

Chcel by som povedať, že čím bližšie je to k Rimavskej Sobote, tým lepšie budú stanice vyzerať, ale to platí len pre jedinú - v Čerenčanoch. Nový, jednoduchý prístrešok, podobný ako na autobusových zastávkach, upravené okolie, informačný panel i kvetinová výsadba. Aký to kontrast oproti ostatným ruinám popri trati. Žeby len kvôli tomu, že obec slúži ako pomaly sa rozrastajúce “predmestie” Rimavskej Soboty? Alebo je za tým jednoducho obyčajný ľudský záujem?

Upravená zastávka v Čerenčanoch © Jaro Vybo

Samotná Rimavská Sobota je také mesto kontrastov. Udržiavané historické centrum ma veľmi milo prekvapilo a rozhodne stojí za návštevu. Keďže podľa celkovej povesti očakávate len to najhoršie, o to viac som už pred pár rokmi predýchaval asi najmodernejšiu autobusovú stanicu na akej som dovtedy na Slovensku bol. Železničná stanica vtedy ešte verne dopĺňala zúfalý obraz lokálky. Odvtedy ŽSR aspoň “humanizovali” priestory funkcionalistickej staničnej budovy (maľovalo sa, dláždilo sa, aj na stropné podhľady prišlo…), no najväčší záujem verejnosti, šotoverejnosti i médii potom padol na dovtedy nevídanú rekonštrukciu koľajiska, kde pribudlo poloostrovné vyvýšené nástupište s informačným systémom (nemyslím otáčavé valce, ale displeje) i bezbariérovým prístupom.  Chýbajú tak už len bezbariérové súpravy. Pohľad na koľajisko, mi celkom pripomína súčasný český štandard. 

Funkcionalistická staničná budova v Rimavskej Sobote, 14.8.2022 © Jaro Vybo

Osobne by som také rád vídaval na slovenských staniciach oveľa častejšie. Tu je to samozrejme ojedinelá stavba široko - ďaleko. A nie je ani veľmi oslavovaná - každodenných cestujúcich síce iste poteší, no všetci vedia, že stavba bola realizovaná iba vďaka tomu, že vtedajší minister dopravy bol istý Arpád a nielen politickou príslušnosťou mal k tomuto regiónu blízko. Neskúmal som radšej ani finančnú stránku, ani čo na túto rekonštrukciu hovorí Inštitút finančnej politiky. Stačil mi ale jediný pohľad na prvé nástupište (pri budove). Na neveľkej zastrešenej ploche ma síce potešil dostatok lavičiek, i displej (čo by som za taký dal pri prestupovaní medzi Tatranom a Fatranom vo Vrútkach), no pri čakaní na môj vlak som z dlhej chvíle začal rátať odpadkové koše. Presne 10 (slovom: desať) kusov na jednom mininástupišti. Najväčšia hustota smetiakov v krajine!

Zaujímavý je tiež kontrast s nástupišťami v Jesenskom na “hlavnej” trati 160. (O infosystéme radšej nehovorím.) Áno, teším sa, že namiesto veľmi “user-friendly” sypaného štrku je tu zámková dlažba (čo by za takú zase dali napr. v Žarnovici), ale zvyšok dojmu je o tých starých známych tenučkých pásikoch medzi koľajami, z ktorých sa potom štveráte do vozňov a pomáhate vykladať batožinu, či barly všetkým spolunastupujúcim.

Pokoj a ticho na rozsiahlom koľajisku v ŽST Jesenské © Jaro Vybo

A to už sme v závere našej cesty po trati 174. Verím, že viac železnice i regiónu znalí ešte doplnia informácie napríklad o hustote nákladnej dopravy, zabezpečovacích zariadeniach, či ostatných záležitostiach, ktoré občasnému cestujúcemu unikajú. 

Rýchlik Gemeran dokonca prichádza načas. Napokon - bez ohľadu na rok, kedy si tento článok prečítate - všetci vieme, že väčšie meškanie naberie medzi Fiľakovom a Lučencom. A kedy sa trate v tomto kúte Slovenska dočkajú modernizácie? Na také smelé predstavy si asi netrúfa nikto. Výlet na miestne lokálky sem bude ešte asi dlho výletom do minulosti…

Súvisiace stránky:

• https://oz-rakosska-cacha.estranky.sk/clanky/banicka-historia/lanovky.html
• https://gotickacesta.sk/
• https://facebook.com/RegionGemer

Úvodná snímka: Do Rimavskej Soboty v lete zavítala aj M240.0039 OZ Zubačka © Jaro Vybo