Slovenské železnice - Bod zlomu

V kruhoch železničiarov i železničných fanúšikov je stav tratí na Slovensku dobre známy. Už dlhé roky pri ceste z Českej republiky, keď aj spíte vo vlaku, tak okamžite si uvedomíte to miesto pod cestným nadjazdom v Lanžhote, keď sa tichá jazda po modernizovaných koľajach zmení na hrkotanie a kymácanie, ako uvítanie “Vitajte na Slovensku”. Najobľúbenejšia charakteristika tratí, ktorú občas použije aj hovorkyňa ŽSR je “prevádzkyschopné”. Bežní cestujúci, prípadne novinári však väčšinou vnímajú problémy ako meškanie vlakov, ich čistotu, prípadne hustotu spojov a ich preplnenosť. Následne ešte stav a čistotu železničných staníc a zastávok. Koľajnice a výhybky, hoci sú aj na očiach, nepútajú takú pozornosť. Žeby tak tento list bol povestným bodom zlomu? Bodom zlomu, po ktorom sa začne niečo so zúfalým stavom slovenskej železničnej infraštruktúry diať?

Z kampane ŽSR © Železnice Slovenskej republiky

List ČD vyvolal netradične veľkú mediálnu odozvu a informovali o ňom a analyzovali ho hádam všetky slovenské médiá. Slovné spojenie “tristný stav”, ktoré ČD použili v liste, ihneď prebrali novinári a s obľubou sa začalo používať pri hodnotení slovenských železníc. Pokrytie listu ČD v médiách napokon výrazne predčilo aj predchádzajúcu, trochu “bulvárnu” udalosť, ktorým bolo už spomínané vykoľajenie Pendolina v Žiline. Došlo na pozývanie predstaviteľov ŽSR do diskusií v médiách a na tlačovke sa zapotil aj minister dopravy. Ku kritike sa rýchlo pridala aj Asociácia železničných dopravcov Slovenska (AROS). Práve rušňovodiči ale aj ostatní zamestnanci napríklad na údržbe koľajových vozidiel si totiž zažívajú popri ustavičných pomalých jazdách, POTR, aj napríklad také “sťahovačky” pantografov, o ktorých sa aktuálne ani nepísalo. Čerešnička na torte prišla o pár dní v podobe virálneho videa zo stanice v Sládkovičove, kde autor videa bez akejkoľvek námahy vyťahuje staré neukotvené skrutky z podvalov.

Záber z videa šíriaceho sa sociálnymi sieťami

Pripomína to trochu taký slovenský povzdych “ako to bude vyzerať pred zahraničnými turistami“ (slovenskí akoby boli nepodstatní). Teraz, keď sa “zahraniční turisti” ozvali s kritikou, sa možno aj niečo začne diať. Alebo nie? Vyhlásenia, ktoré nasledovali totiž trochu schladzujú nádeje na skoršie zmeny - ŽSR i Ministerstvo dopravy si veľmi dobre uvedomujú nelichotivý stav, vedia o ňom (ešteže tak!), železnice sú podľa oboch zodpovedných inštitúcií dlhodobo podfinancované, na čo aj dlhodobo upozorňujú… a podľa Ministerstva financií dostali tento rok viac peňazí na údržbu, hoci podľa ŽSR ešte chýba zopár desiatok miliónov eur. Keď teda aj ministerstvo o všetkom vie, všetko si uvedomuje, čo robí pre zvrátenie katastrofálneho stavu? Upozorňuje? To hádam robí cestujúca verejnosť, zamestnanci, médiá a samotné ŽSR. Nemalo by tento dlhodobý stav a technologický dlh aktívne riešiť?  A rozvoj? Ešteže máme tú Úniu, ktorá nám vnucuje peniaze na modernizáciu koridorov (hoci, niekedy ani tie nedokážeme použiť - viď modernizáciu v Trenčíne).

Médiá väčšinou nezverejňovali samotný list ČD, hoci ho mali k dispozícii. Sú v ňom presne vymenované konkrétne úseky a miesta (napr. zhlavia, výhybky) vrátane ich kilometrických polôh, o ktorých nám “kamarátsky” radia, že už by si naozaj zaslúžili väčšiu údržbu, resp. výmenu. ŽSR sa bránia, že na daných tratiach prebiehajú aj modernizácie - pravda je, že je rozkopaná celá stanica Žilina, práce prebiehajú aj pri Lučivnej, či dokonca v úseku Tvrdošovce - Palárikovo - Nové Zámky. Horšie to bude s obhajobou, keď sa pozriete práve na tie konkrétne vymenované úseky z listu ČD: koľaje v ŽST Senec, Sládkovičovo, zhlavie v Galante, výhybky a koľaje v Štrbe, Markušovciach, Malej Lodine, Margecanoch…. Kedy prídu modernizačné koridorové práce na tieto miesta? A čo sa bude s nimi diať dovtedy?

Z kampane ŽSR © Železnice Slovenskej Republiky

Na tomto mieste treba poďakovať Mgr. Michalovi Krapincovi, predsedovi predstavenstva Českých drah a Ing. Jiřímu Ješetovi, členovi predstavenstva, že prelomili zaužívané zvyklosti a použijúc otrepané klišé, nastavili Slovensku a jeho železniciam zrkadlo.

Aby sa veci hýbali dopredu, vo vyspelejších kultúrach na to treba mať víziu, plán a postupne ich komplexne napĺňať i prehodnocovať. Inde je na to potrebný akýsi bod zlomu, ktorý nám, resp. dotyčným zodpovedným otvorí oči. Zahanbujúci list od ČD (na ktorý sa už v médiách objavili aj urazenecké komentáre) by takým bodom zlomu mohol byť. Ak nie, tak žiaľ bodom zlomu často býva až tragická udalosť, ktorá pohne spoločnosťou, aby si aktívne začala vyžadovať riešenia. Vlaky v tomto majú výhodu - vezú väčšinou dosť veľké množstvo cestujúcich. Koľko obetí bude potrebných?

Titulná fotografia: Vykoľajené Pendolino v Žiline © TASR