150 rokov po tretíkrát

Tak ako sa ku 150 rokom trate Zvolen – Fiľakovo v roku 2021 a 150 rokom trate Zvolen – Vrútky v roku 2022 konali oslavy spojené s výstavou rušňov a jazdami historických vlakov, tak aj tento rok boli ohlásené oslavy trate Zvolen – Banská Bystrica, tiež k 150 rokom. Okrem KHT Zvolen a Spolku Výhrevne Vrútky tento rok sľúbil účasť aj Klub železničných historických vozidiel Poprad. Každým rokom tak oslavy naberajú na veľkosti a čiastočne tak nahrádzajú verejnosťou obľúbené preteky parných rušňov. Hlavným ťahákom tohtoročných osláv boli jednoznačne jazdy šiestich historických vlakov, vedených parnými aj motorovými rušňami.

Pohľad do depa pripraveného na oslavy

Mojim cieľom sa teda stalo nielen zdokumentovať výstavisko (kde bol pre mňa hlavnou atrakciou stroj 433.023), ale hlavne jazdy vlakov. Kto videl parný rušeň v pohybe, určite moju túžbu pochopí. Tak sa ráno vyberám do Zvolena. O dopravnom móde sa rozširovať nebudem, pretože vlak to nebol. Skorý išiel príliš skoro a neskorý príliš neskoro a ja som chcel odfotiť pomaranča vychádzajúceho z depa na vlak. Cestou samozrejme sledujem počasie. Je zamračené, no s príchodom do Zvolena sa oblačnosť postupne trhá a ukazuje sa slniečko. Idem teda nájsť nejaké miesto na fotenie a pripraviť sa.

Prichystaná súprava na mimoriadne vlaky

Do bojovej pohotovosti ma uvádza 756.003 vyrážajúca k svojmu vlaku. Kontrolujem zvolené pohľady a pripravujem sa na pomaranča. Ten po určitom čakaní prichádza. Skôr sa z depa ozve jeho trúba, potom začne cvrlikať jeho osemvalec, nezameniteľný a nádherný zvuk. Po pomaranči posunuje z depa aj Zelený Anton, ten pôjde v závese vlaku do Bystrice. Späť bude vlak viezť práve on a o požiarny vlak sa zas postará pomaranč. Od tohto momentu ostáva len pár chvíľ kým je zložená a pristavená súprava k nástupišťu na stanici. Krátko po ôsmej sa nakoniec stanicou ozve zatrúbenie a celá sa rozduní. Mohutný stroj s poriadnou súpravou vyráža na cestu, výborný deň sa začína.

Pomaranč vyráža z depa na prvý mimoriadny vlak toho dňa

Po odchode prvého mimoriadneho vlaku čakám na odchod nákladného vlaku vedeného strojom 756.003 a potom zamierim na výstavu. Je skoro ráno, výstavisko bude ešte relatívne prázdne a predpokladám, že druhý mimoriadny vlak privezie množstvo priaznivcov, nadšencov a zvedavcov, fotenie bude už nemožné. Fotím hlavne motorové rušne, tie sú teraz nasvietené ideálne. Pary sú už okupované prvými fanúšikmi. (Informačné tabule k rušňom som už nefotil, väčšina z nich je v minuloročnej reportáži, odfotil som len tie nové.) V krátkosti nazriem aj na výstavu gumokolesových veteránov na priľahlom priestranstve. Pomaly sa však približuje čas príchodu druhého historického vlaku, teraz z Bystrice, a tak si vyrážam nájsť vhodné miesto na jeho vyfotenie.

Historické vozidlá neželezničného charakteru

To nachádzam neďaleko sídla trolejárov, kde sa už zišlo pár fotografov. Očakávame príchod vlaku, ten však mešká. Toto a aj ďalšie meškania vznikajú v nadväznosti na bežnú prevádzku, preto po príklade jedného fotografa z našej čakajúcej partie až do konca dňa sledujem pohyby rýchlikov z a do Bystrice. Tie v podstate určujú kedy mimoriadny vlak vyrazí alebo príde. Nakoniec sme sa však dočkali a zelený krásavec so syčaním a miernym odfukovaním prechádza okolo nás. Hneď po ňom prechádza požiarny vlak vedený pomarančom. Z depa medzičasom posunuje popradský papagáj a vrútocká ceckaňa. Papagáj sa postaví do čela vlaku a ceckaňa bude robiť postrk.

Prípravy na druhý pár mimoriadnych vlakov vedených papagájom

Viac-menej zdarne fotím aj tento vlak a potom sa vyberám do mesta doplniť pohonné hmoty a vybaviť nejaké neodkladné záležitosti. V meste ma zastihne lejak. Dám sa však do reči s akýmsi cykloturistom, s ktorým zdieľam prístrešie a mrzutá chvíľka prebehne veľmi rýchlo. Za jemného popŕchania sa presúvam vyľudneným mestom na svoje obľúbené miesto k fotografovaniu a čakám parný vlak od Bystrice. Opäť sledujem pohyb bystrických rýchlikov, z výstaviska posunujú zatiaľ von z depa okane a šľachtičná. Tie budú nasadené na posledný pár vlakov. Vlaku sa nakoniec dočkám, následne fotím aj posun v stanici.

Okane vyrážajú z depa

Asi najzaujímavejším vlakom tohto dňa, popri tom rannom vedenom pomarančom, je práve ten poobedný, vedený šľachtičnou. Napätie by sa dalo krájať, opäť sa čaká na bystrické rýchliky. Po dlhých minútach sa však ozve zvuk prestavníka, stavia sa vlaková cesta. Trianglom pod zámkom prechádza rýchlik od Bystrice a zo stanice sa ozve píšťala. Šľachtičná vypustí paru a z komína sa začínajú valiť chumáče dymu. Oblaky sadzí na chvíľu pohlcujú nadšené publikum prizerajúce predstaveniu z lávky nad koľajiskom. Nadšení sú zjavne aj fotiči a kameramani. Vlak sa rozbieha a z komína sa v špirále odvíja dym. Nakoniec fotím svoj vytúžený snímok aj ja a nezbedný vietor zafúka mojim smerom, a tak sa ocitám v dyme tiež. Nie je to však vôňa zhoreniny, ale parného stroja. Obdivujem eleganciu čierneho nablýskaného rušňa. Cítim radosť z vydareného dňa, tú je takisto vidieť na tvárach cestujúcich v prechádzajúcom vlaku.

Šľachtičná nastupuje na vlak

Potom ešte niekoľko minút čakám na prechod požiarneho vlaku vedeného zvolenskou a popradskou okaňou. Ostáva čas a tak opäť zamierim na výstavu do vyľudneného depa, väčšina ľudí išla na jazdu parným vlakom. Zároveň sa slnko presunulo k západu, sú teda lepšie nasvietené parné rušne. Lovím posledných pár fotografií a rozhodujem sa, že na posledný vlak z Bystrice vedený príprahom okaní čakať nebudem, dnes je toho už dosť a zajtra ma čakajú povinnosti. Tak sa vyberám na stanicu počkať na vlak domov. Tu si sadám na lavičku a začítam sa do ságy jedného rodu. Blíži sa šiesta a menia sa pracovné zmeny, denná si mení dojmy z dnešného dňa s nastupujúcou nočnou a z ich rozhovorov si uvedomujem, že podstatná je aj druhá strana mince. Nakoniec prichádza môj vlak a ja spokojný odchádzam domov.

Pohľad na tendrovky, fotené ešte za nepriaznivého svetla

Čo dodať na záver? Chcelo by sa povedať, že tretí ročník sa vyrovnal a možno aj prekonal predchádzajúce dva. Hoci nejde o pravidelnú záležitosť, ktorú by bolo možné označovať ročníkmi, pravdou je, že na tieto oslavy sme si zvykli a sú príjemným spestrením života pre železničných fanúšikov, no hlavne širokú verejnosť. Tento rok oslavy prilákali aj nadšencov z cudziny (minimálne tých pár, ktorých som stretol), no zároveň boli aj výraznou záťažou a skúškou železničného personálu. Tým nemyslím len členov klubov zabezpečujúcich vozbu vlakov a výstavu, ale aj personál staničný či na pravidelných vlakoch, ktorý musel prejaviť mimoriadnu dávku trpezlivosti a určitej tolerantnosti voči nám všetkým zúčastneným. Aj preto by som sa na tomto mieste rád poďakoval snáď za všetkých návštevníkov: participujúcim klubom, železničiarom a všetkým, ktorí umožnili aby sa tento skvelý deň uskutočnil. ĎAKUJEME VÁM.

Všetky fotografie 10.6.2023, Zvolen

Úvodná snímka: Zvesti o oslavách sa dostali aj do Žiliny, 7.6.2023, Žilina