Vítame vás, pán vlak!

Na cestu sa vyberám skoro ráno nepárnym Gemeranom. Je hmlisto po včerajšom daždi, no dažďa sa dnes nebojím, slnečným počasím som si takmer istý. Rýchlik prichádza včas. Po nastúpení si nachádzam voľný oddiel a skoro ihneď zaspávam. Zobúdza ma až hlásenie vlakvedúceho do rozhlasu o prestupe v Hrhove. Okamžite sa strhnem, hodím batoh na plece a smerujem k dverám. Po pár minútach prichádzame do Hrhova kde už čakajú autobusy NAD. Tie nás odvezú do Turne nad Bodvou odkiaľ Gemeran opäť pokračuje po koľajniciach.

Hmlisté ráno v Detve a R 911 Gemeran vedený strojom 757.013

Vystupujem v Moldave nad Bodvou. Tešil som sa, že čas, ktorý tu mám na prestup využijem na fotenie, no nie je čo fotiť. Je pravda, že stanica sa podrobuje rekonštrukcii a elektrifikácii koľajiska, no to nie je to čo vyhľadávam. Nakoniec teda fotím aspoň 740-ku s pracovným vlakom. Následne sa vydám ku traťovke, tá je však prázdna. Cestou späť na stanicu ma zastaví železničiar, všimol si môj fotoaparát a tak sa pýta či dokumentujem rekonštrukciu. Vysvetľujem mu svoj cieľ a po krátkom rozhovore sa rozchádzame. V tom čase dorazil do stanice nákladný vlak vedený strojom radu 774. Chcem si ho vyfotiť, no pred ním v koľajisku stojí mladá geodetka vykonávajúca meranie. Tak čakám či sa ona premiestni s prístrojom alebo rušeň pohne s vlakom. Pohol sa vlak.

740.821 na pracovnom vlaku v Moldave

V tejto chvíli sa na nástupišti opäť objavuje železničiar, ktorého som stretol pred pár chvíľami. Nedalo mu to a pýta sa kde by našiel moje fotografie. Vytrhávam stránku z notesu a píšem mu tam nejaké weby a svoje meno. Týmto ho ešte raz pozdravujem, verím, že sa v tomto článku nájde. Teraz náš rozhovor preruší príchod osobného vlaku do Košíc, ktorým zamierim na zastávku Hutníky. Vo vlaku ma prekvapuje mladá rodina hovoriaca slovensky aj nemecky. Zastávka je na znamenie, stláčam teda červené tlačidlo a dúfam, že vlak zastaví. A zastavil, ja vystupujem, nejaká pani nastupuje. Vlak odchádza, obzerám sa po okolí. Vôkol mňa je množstvo dôkazov o ľudskej aktivite v podobe rozľahlého areálu US Steel Košice, no nikde žiadni ľudia. Cítim sa tu ako v pustatine. Slnko už poriadne praží, všetko je pokryté akýmsi hnedastým prachom, len džungľa pri nástupišti so svojou zelenou farbou poskytuje útechu.

Pohľad z lávky v Hutníkoch do areálu US Steel Košice

Vyberám sa cez nadchod pre peších, robím pár fotografií. Pri veľkej zaprášenej hale uvidím človeka, ihneď zamierim k nemu aby mi neušiel a pýtam sa ho na cestu. Môžem ísť autobusom alebo pešo. Prechádzam teda popri rotačných výklopníkoch vozňov a dostávam sa na cestu. Kráčam okolo akejsi haldy sypkého materiálu a za ňou si všímam posunovadlá používané na zatláčanie vozňov do výklopníkov. Fotiť ich však teraz nejdem, čas začína tlačiť a ja neviem ako ďaleko som od svojho cieľa. Naľavo od cesty sa rozlieha umelý les, dumám nad jeho účelom? Proti hluku? Pohlcovač prachu? K ničomu som nedospel ja ani miestni opýtaní. Pri kontajnerovom termináli sa rozhodujem medzi odbočením vľavo alebo pokračovaním vpred. Odbáčam vľavo aby som sa následne vrátil späť a pokračoval vpred po panelovke.

Spomínaný les pri ceste, objasní niekto jeho účel?

Nakoniec s miernym meškaním konečne prichádzam na miesto určenia, RD Haniska pri Košiciach. Hneď si všímam široké dvojičky a čmeliaka. Bez ďalších okolkov vyrážam k dvom zamestnancom stojacim pri hale aby som zistil, že jeden z nich ma má na starosti. Po podpísaní papierov, oboznámení sa s bezpečnosťou a oblečení vesty sa vyberáme na zdokumentovanie depa. Hneď na úvod mi vletel pod tričko nejaký bodavý hmyz. Pri snahe o vyhnanie ma sekol do prsta. Snáď to po takomto začiatku dobre dopadne. Jedna dvojička sa vrátila z hlavnej opravy, ďalšia na ňu čaká, iná sa jej už nedočká. A potom samozrejme niekoľko prevádzkových kusov čakajúcich na nasadenie. Na normálnom rozchode mi padli do oka zvolenské 756-ky. Ich rušňovodič ma zastavil a pýtal sa načo robím toľko fotiek. Aby bolo z čoho vyberať, koniec koncov, výber môže čitateľ posúdiť sám. Za halou pri opravovni vozňov upútali moju pozornosť ešte spojovacie vozne. Tým je v podstate hlavný bod programu splnený a vyberám sa na cestu domov.

Pohľad na depo a jeho osadenstvo

Ostáva mi časová rezerva pred príchodom vlaku, preto idem vyfotiť nejaké čmeliaky USSK pod stavadlom 2 a skúšam vyfotiť aj posunovadlá pri výklopníkoch. Chvíľu sledujem posun vozňov a následne zamierim ku skupine pracovníkov pri výklopníkoch. Tí aj napriek páľave a prachu pôsobia vcelku veselo. Je zvláštne, že vždy si všímame len ich zlú stránku, no ich ochotu pracovať aj na podradných výkonoch skoro nikdy. Dozvedám sa, že posunovadlá sú ovládané hlavne diaľkovo z riadiaceho centra a materiál vysypaný z vozňov sa prepravuje dopravníkmi ponad trať do pecí v areáli za traťou. Po zozbieraní posledných informácií zamierim na zastávku. Kupujem SMS lístok a hneď po nastúpení do vlaku ma prekontroluje revízor.

Jedno zo spomínaných posunovadiel

Teraz však dochádza ku kľúčovému rozhodnutiu. R 918 má byť ešte vedený s NAD-kou. V Turni by som chcel vyfotiť traťové stroje a z Moldavy ide v akurátnom čase autobus. Podľa tohto plánu teda idem až do Moldavy-mesta osobným vlakom. Tu v termináli prestupujem na autobus. (Navonok mi tento terminál pripadá ako dokonalý príklad kooperácie vlakov a autobusov, hlavne vďaka kombinovanému nástupišťu, funguje to aj prakticky?) Do Turne prichádzame presne, usilovným pochodom prichádzam k rožňavskému zhlaviu po miernom zablúdení do periférie. Fotím traťové stroje a rýchlo sa ženiem na stanicu. Rýchlik by mal o chvíľu prísť. Prichádzajú cisterny vedené 756-kami z Hanisky aj s pánom majstrom. Fotím aj tie a potom sa plán rozpadol.

Kombinované nástupište v Moldave nad Bodvou meste

Opýtal som sa pre istotu šoférov NAD či skutočne čakajú na 918-ku. Zistil som, že mešká. Dal som sa teda do hovoru s jedným z nich, ktorý sa pýtal prečo fotím vlaky, zvyšní išli k autobusom. 756-ky čakajú, na čo? Rozsvieti sa nazeleno návestidlo na Moldavu. Bude križovanie. A vtedy od Rožňavy prichádza Gemeran a ženie sa na Košice. Šofér, s ktorým som sa rozprával, neveriacky hľadí na prechádzajúci vlak. Hneď po Gemerane odchádzajú aj cisterny do Stožku. To už sa prieči nášmu chápaniu. Železničiar nám vysvetľuje, že súprava sa musí vrátiť do Košíc, asi kvôli obratom, preto je 918-ke ešte vedená NAD-kou, viac som sa nedozvedel. Prichádzajú aj ostatní šoféri a vravia, že už štartovali autobusy a až potom pozerajú, že vlak ide opačným smerom. Nezmyselnosť situácie povzbudila jedného zo šoférov k vytiahnutiu vtipných príhod z dejín Hrhova. Jednou z nich bol aj príbeh o tom ako mal prísť do Hrhova prvý vlak, mala to byť veľká sláva, tak sa na stanicu vybral celý Hrhov na čele s predstaviteľmi obce a s veľkým transparentom, na ktorom bolo napísané: VÍTAME VÁS PÁN VLAK! Či je príbeh pravdivý, nech povedia Hrhovčania.

Križovanie v Turni nad Bodvou, v čele R 917 zarezáva 757.024

Tak sme tam stáli na nástupišti a čakali na 918-ku ako na zmilovanie. Padol dokonca návrh na prípravu transparentu s textom: Vítame vás, pán rýchlik! Za tých približne 40 minút by sme snáď niečo dali dokopy. Nakoniec sme sa 918-ky dočkali a pomaly bájny vlak som aj zvečnil. Prestup v Hrhove prebehol bez komplikácií a ja som sa pustil do čítania knihy. V Plešivci sme predbehli cisterny mieriace do Stožku. Do Lučenca sme dorazili s 55 minútami. Odchádzali sme však už so 70-kou kvôli čakaniu na osobák od Zvolena. A tým sa v podstate tento príbeh končí. Vo svojej domovine som ešte raz vyfotil 918-ku a zamieril domov spracovať svoj pohľad na tento deň. V závere by som sa ešte rád vrátil k návšteve v depe a poďakoval prednostovi depa, sprevádzajúcemu personálu a Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia za možnosť absolvovať túto prehliadku, ďakujem.

Úvodná snímka: Osadenstvo depa na širokom rozchode, 14.7.2023, Haniska pri Košiciach