ZVOLEN 2024, aký bol?

3.9.2024 8:00 Sebastián Langhoffer

ZVOLEN 2024, aký bol?

Kalendár železničnej nostalgie na Slovensku predpovedal pri svojom vydaní konanie viacerých zaujímavých železničných podujatí. Jedným z nich bolo aj podujatie so skromným názvom „Zvolen 2024“, ktoré sa malo konať na konci augusta vo Zvolene a sľubovalo jazdy historických vlakov aj výstavu koľajových vozidiel. Čo nám teda Zvolen 2024 ponúkol, čo sme mohli vidieť a zažiť?

Posledná augustová sobota sa niesla v znamení skorého ranného vstávania. V piatok som si zabudol kúpiť náhradné batérie, v práci som nechal podstatnú časť svojich síl. Predsa som však vstal z postele a pripravil výbavu na tento deň. Prekvapením bol môj brat, ktorý sa napriek nočnej zmene ku mne pridal a rozhodol sa vyskúšať svoj Instax na parných lokomotívach. Tak spoločne prichádzame na stanicu a čakáme na osobný vlak, ktorým nie je nič iné ako sólo 812-ka s minimálnym priestorom na sedenie a žiadnym priestorom na uloženie nôh. Nálada je aj napriek únave dobrá a postupne preberáme plán činnosti na dnešný deň.


Pohľad na stanicu a depo pripravené k dnešnému podujatiu

Po vystúpení na Nákladnej sa rozhliadame po stanici a hneď si všímame vozne pripravené na mimoriadne jazdy historických vlakov. Lepší prehľad o situácii však získavam z lávky, odkiaľ vyhotovujem aj prvé dokumentačné snímky. Pigľajzeň je už nachystaná v stanici pri súprave, s ktorou bude musieť posunovať k stavadlu 5. Slnko sa ešte len opatrne odliepa od horizontu. Presúvame sa teda k trolejárom na už osvedčené miesto, z ktorého je relatívne pohodlne možné zachytiť priebeh celého podujatia. S bratom preberám možnosti odkiaľ a čo budeme môcť fotiť, medzičasom odchádza nákladný vlak smerom na Bystricu. Po jeho prechode sa ozve zvuk prestavovaných výhybiek. Okamžite sa presúvam k stavadlu, je jasné, že pigľajzeň ide pristavovať súpravu k nástupištiam.


Vidieť v akcii 210-ku vo Zvolene je vzácnosť, tu pri posune so súpravou mimoriadneho vlaku

Po zhotovení prvých snímok modrej fešandy sa ozve z depa zahúkanie píšťaly, od točne zahajuje posun parný rušeň, ktorým je vrútocká krásavica, šľachtičná, teda 475.196. Tá pomaly prichádza k hranici depa a v závoji oblakov pary a dymu ladne vychádza z depa a mieri k súprave vlaku prichystaného v stanici. Vrútočanom sa musí nechať, že ich stroje sú vždycky príkladne udržované a pohľad na ne vždy lahodí zmyslom. Slnko sa osmelilo a začalo postupne prihrievať, čaká nás slnečný, ale aj horúci deň. Desiatky minút ubiehajú rýchlo, popod zámok prechádza Renátka s rýchlikom. Zatiaľ sme si našli pozície v oblúku medzi stavadlom a zastávkou Zvolen mesto, spolu s ďalším nadšencom. Tu zachytávame prvý mimoriadny vlak, vedený strojom 210.007, v závese sa vezie 475.196. Koniec vlaku sa mi nedarí zachytiť a tak šľachtičnú dobieham na zastávke a zhotovujem niekoľko ďalších obrázkov.


Šľachtičná na konci vlaku do Banskej Bystrice v oblakoch pary

Po prvej akčnej sekvencii mierime do depa na výstavu, kolega v zbrani, ktorého sme stretli sa vydáva dokumentovať pantery nasadené na rýchlikoch. My využívame slnečné lúče teraz nasvecujúce hlavne vystavené motorové rušne. Na výstave sa zameriavam hlavne na 750.182, ktorú som pri jej premiére bohužiaľ nedokázal zdokumentovať. Nový lak s vlastnosťami zrkadla sa fotí ťažko. Je vidno, že rušňu bolo venovanej veľa starostlivosti. Ďalším zaujímavým kusom na výstave je T444.060, ktorý sa podrobuje oprave v ŽOS Zvolen. Ak sa zadarí, karkulka by sa mala dočkať oživenia a prevádzky pod ŽMSR. Skutočnou srdcovou záležitosťou však je modrý poštový vozeň Postw Slovenskej pošty, avizovaný v FB skupine KHT Zvolen. Vozeň síce nebol prístupný k nahliadnutiu vnútri, každého zanieteného poštára však určite pohľad naň potešil. Spestrením výstavy boli určite aj rušne z Maďarska v podobe nohabky a parného rušňa 204. Pri vystavovaných koľajových vozidlách nechýbali ani popisy, vďaka ktorým návštevníci mohli načerpať základné vedomosti o exponátoch. Vystavované boli opäť aj cestné veterány.


Pohľad na vystavované rušne pred rotundou depa

Po prvom nájazde na výstavu sa presúvame opäť  k stavadlu 5. Medzičasom z depa posunovala už popradská okaňa. S bratom sme však chceli odchytiť hlavne papagája nastupujúceho na vlak do Krupiny. S dokonale nesvieteným čelom, bokom v tieni a kúdolom dymu sa nám to podarilo. Kvalitne zaúdený zaujímame miesta v oblúku, kde fotíme parný vlak vedený od Bystrice šľachtičnou. Nemenšej pozornosti sa však z mojej strany dostáva aj požiarnemu vlaku, ktorý tvorí 210.007 s cisternovým vozňom. Pri depe potom striehnem na mimoriadny vlak do Krupiny. Zachytávam osobný vlak do Lučenca, ako inak, 812-ka. Po nej vyráža konečne na cestu popradský spolok, na čele s okaňou zdraviacou SNP, súpravou rybákov a cé-íčiek a na konci s papagájom. Vďaka úvrati však bude od Osobnej stanice na čele vlaku už papagáj. Po prechode mimoriadneho vlaku čakáme na posunujúcu šľachtičnú vracajúcu sa do depa a pár fotografií venujem aj 210-ke posunujúcej v stanici s vozňami, dnes vo Zvolene už rarita. S bratom sa potom vyberáme doplniť pohonné hmoty a vraciame sa na výstavu pre ďalšie snímky.


Mimoriadny vlak do Krupiny v podaní popradského spolku

V tom čase už značne ubití horúčavou sa opäť presúvame k stavadlu kde zachytíme vracajúci sa vlak z Krupiny. Stretávame tu aj ďalšieho kolegu v zbrani, redaktora, hoci od konkurencie z Veterany.eu. Po výmene niekoľkých priateľských slov zaujímame miesta a chystáme sa k ďalšiemu foteniu. V čele je opäť okaňa a na konci papagáj. Z depa zatiaľ opäť vychádza šľachtičná, ktorá dovtedy čakala na točni. Je zrejmé, že program sa zmenil. Pôvodne avizovaný maďarský stroj 424 sa z technických príčin výstavy nezúčastnil, nahradený bol strojom 204, ktorý však nakoniec tiež pre technické príčiny nebolo možné na vlak do Bystrice nasadiť. Tak sa do čela posledného parného vlaku stavia opäť vrútocká krásavica. Z výkonu sa do depa vracia papagáj a darí sa mi zvečniť aj okaňu s tematickou výzdobou. Brat sa chváli jednou zo svojich fotografií jednému fotografovi, ktorému sa s našou foto-technikou nemôžeme rovnať. Po týchto snímkach sa brat zároveň rozhoduje pre ukončenie svojej účasti na podujatí, nakoľko má v pláne ešte jednu návštevu. Vyprevádzam ho na osobný vlak, ktorým nie je nič iné ako 812-ka. Pri návrate na výstavu si všímam v diaľke maďarskú nohabku, tá už posunuje na súpravu mimoriadneho vlaku, ktorému bude robiť postrk. Darí sa mi ju zvečniť z lávky a potom aj pri zachádzaní na súpravu.


Maďarský stroj posunuje cez stanicu aby zaujal miesto postrku

Parný vlak odchádzajúci do Bystrice aj s maďarským postrkom zvečňujem na už dobre známom mieste. Je večnou škodou, že fotografie zachytávajú len obraz, no nedokážu preniesť zvuk, sadze ani to letné počasie a celý ten mimoriadny dojem. Súprava je opäť nabitá ľuďmi, ktorých nadšenie sa dá vysledovať na ich tvárach. To je zároveň moje posledná akčná sekvencia z dnešného dňa. Po nej sa presúvam na výstavu, kde už sú svetelné podmienky priaznivejšie aj na fotenie parných rušňov a takisto sa tu hmýri menej ľudstva. Zhotovujem uspokojivý obrázok trojice okaní, ale aj papagája na výstave. Dvíha sa vietor, zanáša sadze do tvárí návštevníkov. Jedno dievčatko si pretiera oči, čo jeho otec komentuje slovami, že „to bola práca na lokomotíve“. Fotografiou TATRY, ktorá mi padla do oka pred depom a niekoľkých vozňov z historickej súpravy prakticky ukončujem dnešnú dokumentáciu. Na nástupišti ešte ukazujem cestu na výstavu posledným návštevníkom. Na staničnej lavičke sa ešte stíham začítať do knihy Mengeleho Zoo, ktorú mi darovala kolegyňa. Po pár stranách prichádza naprataná 812-ka a s ňou sa poberám domov aj ja.


Posledný parný vlak dňa vyráža na cestu do Banskej Bystrice

Aby sme však odpovedali na otázku z nadpisu, Zvolen 2024 bol skvelý, minimálne z môjho pohľadu. Vidieť aj zažiť bolo možné celkom dosť a musím uznať, že hoci na toto podujatie chodím pravidelne každý rok (aj keď má zakaždým iný názov), vždy ma dokáže niečím v dobrom prekvapiť. Možno by sa dali niektoré veci urobiť lepšie a niektoré detaily dotiahnuť viac. Po rozhovore s organizačnou zložkou som si však uvedomil, že ľuďom, ktorí za týmto podujatím stoja, pripravujú ho a organizujú na dobrovoľnej báze je asi len ťažké vyjadriť vďaku. Vďaku za to, čo dokázali pre nás železničných nadšencov, ale aj bežných návštevníkov a hlavne deti na úkor svojho voľna a vypätia svojich síl pripraviť. Aj preto by som možno rád povedal, že všetkým tým, ktorí tento nádherný deň pripravili patrí naše poďakovanie a uznanie za to, čo dokázali usporiadať. Ďakujeme.

Možno by bolo vhodné spomenúť aspoň tieto spolky a kluby, hoci na podujatí sa podieľali aj iné subjekty:

Sprievodná fotodokumentácia: Zvolen, 31.8.2024, autor článku

Titulná fotografia: Plagát vydaný k podujatiu

Galéria